Jeden zo základných zákonov života je pohyb. Na to, aby sme sa rozpohybovali, musíme mať sny a túžby, tie prechádzajú v chcenie, to v rozhodnutie a za ním nasleduje čin. Dávajme si vysoké ciele (nielen hmotné), ale nech je potom cesta za cieľom radostná a šťastná!...

Dnes od rána si uvedomujme „aký som človek“, priznajme si svoje „slabé miesta“ (nekarhajme sa! – len konštatujme s tým, že si dávame vnútorný sľub pracovať na sebe a meniť sa). Uvedomujme si hlavne svoju cenu, svoju vnútornú hodnotu a nikomu nedovoľme aby prekračoval...

Bodaj by to bolo také rýchle a jednoduché . Všímajme si a vyhľadávajme i dnes „zhody náhod“. Nech si to nazveme akokoľvek, pokúsme sa v nich vidieť zásah Najvyššieho. Uvedomme si, že za každou takouto udalosťou je nejaký dôvod a premýšľajme: „Čo nám chcú „zhora“...

Len prísť na to: Prečo? Mnohé veci v našich životoch plánujeme, očakávame a predsa nedopadnú tak, ako si predstavujeme. To v nás vzbudzuje rôzne emócie. Niektorí nadávajú, iní plačú, nastupuje pocit neviery, či rezignácie. Poďme žiť „múdro“ a nesústreďme sa na to...

Je náročná doba a všetci sme vystavení obrovskému tlaku informácií, povinností či už na poli pracovnom, domácom a k tomu ešte plnenie túžob iných plus svoje vlastné ciele. Všetko chceme rýchlo, na nič nie je čas, naháňame sa, uháňame a vlastne si už nestíhame...

Práve som si prečítala článok, že ak sa ti nič nechce, ak nie si motivovaný, ak máš nechuť do všetkého a nemáš silu, máš to len prijať a nič neriešiť, nechať to tak.... a raz príde impulz..... Niekedy by som povedala, že toto riešenie neriešením je správne, ale.......

Aké by to malo byť? Aký je ten ideál? Poviete si, ideály nie sú.... Ale, nemalo by byť našou celoživotnou snahou sa ideálu aspoň priblížiť? Kedy môžeš povedať že miluješ? Vtedy, ked urobíš všetko preto, aby druhá osoba bola šťastná.... nie preto, aby si vyzeral, či...

Veľakrát sme sa už ocitli v situáciách, že by sme najradšej zutekali, neriešili a mali pokoj. Pozorujúc život zisťujem, že mnohí z nás neriešia a čakajú, že sa to vyrieši „samo“, alebo to „vyhnije“ a nejako sa to utrasie atď. Dokonca sa utiekame k tomu, že už nevieme...

Ak sme postavili dom, prv než sa nasťahujeme, hovorí sa, že stavba „musí dozrieť“ (všetci iste vieme prečo), ak začíname nový projekt, či už pracovný, alebo súkromný, takisto musí „myšlienka dozrieť“, aby sme nezabudli na žiadny detail a aby všetko dokonale a...