Kto som?

To kto som ja nie je až také podstatné, pretože ide o to čo odovzdávam a pravda ostáva pravdou či ju ma v rukách kráľ, alebo poddaný. Preto radšej napíšem o tom, odkiaľ pohádza to, čo píšem a prečo to robím…

Odkiaľ pochádza to čo píšem?

To, čo píšem vychádza priamo z duše. Texty si nevymýšľam, ale to čo mám vnútorne prežité zaobaľujem do slov a odovzdávam ďalej. Samozrejme, že sa to všetko nezrodilo vo mne len tak a okrem vlastného cítenia som to hľadal cez slovo, ktoré bolo ľudstvu dané ako cesta k spáse. Lenže ten text musí byť rovnako precítený a človek sa s ním musí zžiť, pretože slovo Božie je živé! To znamená, že slovo sa nedá pochopiť pasívnym čítaním, ale aktívnym prežitím v sebe. Intuícia je jediná opora a najväčší poklad človeka v tomto bytí. V posledných rokoch sa roztrhlo vrece s duchovnými textami, no len mizivé percento z týchto textov je písané skutočne v pravde, teda je oslobodené od ľudskej domýšľavosti. Hoc je v tých textoch aj 90% pravdy, stále je to zavádzajúce slovo, pretože človek s pravdou prijíma aj tú lož, ktorá mu dokáže poriadne znepríjemniť cestu k poznaniu a dokonca ho od nej aj odstaviť, ak nie je ochotný sa vzdať takto nadobudnutých mylných presvedčení.

Ako som nadobudol poznanie?

Svoje poznanie som nadobudol vnútorným dozrievaním a to hlavne extrémnou bolesťou. Zažil som toľko bolesti akú som si ani nemyslel, že je ľudská bytosť schopná zažiť. Cez bolesť z vlastnej existencie až po stavy duše mimo tela. Temnota má vždy záujem o svetlé duše a o tú moju dušu pilne bojuje už roky. Aj keď to bolo odporné obdobie a v podstate mi to umŕtvilo všetky pekné spomienky a zobralo veľký kus života, vďaka tomu všetkému som bol schopný dozrieť za niekoľko krátkych rokov, čo by mi inak trvalo podstatne dlhšie. Približne v polovici tohto temného obdobia som našiel človeka, ktorý mi ukázal, vysvetlil a priviedol ma k Bohu. Odvtedy som začal s temnotou aktívny boj, pretože som už vedel ako a týmto bojom sa z tej všetkej bolesti zrodilo niečo výnimočné. Človek vždy najviac vnútorne získa práve tými ťažkými chvíľami.

Prečo píšem?

Píšem jednoducho preto, pretože vnútorne inak nemôžem. To, čo mám prežité musím odovzdať ďalej, inak by to celé nemalo zmysel. Boh by si ma vybral zbytočne. Človek, ktorý má prežitú pravdu je povinný ju odovzdať ďalším hľadajúcim.

Píšem, pretože mám to požehnanie piť z prúdu pravdy, mám tie veci prežité, neustále hľadám, pozorujem, vnímam, preciťujem…Jednoducho sa neustále snažím nie len udržať tam, kde som, ale ťahať sa hore za svetlom. Snažím sa jednoducho prispieť k duchovnej prebudenosti ľudstva, pretože aj keď si to mnohí neuvedomujú, nachádzame sa na dôležitej križovatke ľudského vývoja a súvisí to práve s duchovnou zrelosťou.

V tejto chvíli prebieha veľký prerod ľudstva, a preto je mnoho takých, ktorí sú strategicky rozmiestnení po celom svete, aby šírili pravdu a pozdvihovali vibrácie Zeme. Sú to tí, ktorí zakotvujú Božiu pravdu a spravodlivosť na Zemi, a tým budujú nové duchovnejšie, vedomejšie pokolenie. Preto chcem aj ja k tomu prispieť a vytýčiť smer, ktorým by sa ľudská duša mala uberať, pretože to má správne pochopené len málo ľudí.

Čoraz viac ľudí cíti, že im niečo chýba a hľadajú to. Postupne sa mnohým otriasa život v základoch, ich viera a presvedčenia im nestačia a cítia, že potrebujú niečo viac. Potrebujú pravé poznanie Boha, potrebujú duchovnú obživu a najlepšia príležitosť to nájsť je cez rôznych ľudí, ktorí tým boli poverení. Žiaľ aj mnohí z týchto sklamali a nechopili sa správne svojej úlohy. Nie každý, kto vyhlasuje, že žije s Bohom s ním aj skutočne a správne žije! Preto buďte neustále bdelí na ceste hľadania, na ceste duchovného prebudenia. Neverte slepo všetkému čo znie pekne, pretože častokrát to má len pekný obal, no vnútri to pekne smrdí!

Daniel