Rok 2024

Rok 2024

Prv, než privítame nové, spoznajme staré 🙂 .

Dobré ráno.
Poďme najprv bilancivať.
Akýže to bol rok 2024?
Čo nám dal ?
Čo nám vzal?

Rok 2024 bol rokom minulosti , bol to rok bojov, rok konfliktov, rok sejby a žatvy, bol to rok plného prežívania minulosti ako blízkej, tak i vzdialenej .
Boli sme skúšaní, preskúšavaní vo všetkých oblastiach .
Bol to rok Ducha.
Mali sme možnosť pocítiť “dych” “Ducha Pravdy”.
To, či sme to ustáli a zvládli, sa ukáže v nasledujúcom roku , kedy budeme vystavení skúškam našich najslabších miest a strachov , alebo naopak, budeme sa niesť na vlne radosti plynúcej z našich cností s predností a našej viery .

Rok 2024 bol rokom Ducha .
Čo to znamenä?
Že sme mali na maximum vycibriť náš potenciál. Mali sme sa spoznať, poriadne identifikovať naše silné stránky, ako aj naše slabiny. Mali sme sa zaujímať o Boha a aj sa pokúsiť priblížiť k poznaniu jeho vôle. Jednak v zmysle, ako to Boh má so svetom, ako sa prejavuje jeho duch a vôľa vo svete a za ďalšie, mali sme spoznať jeho plány so mnou. Ako ja a moja maličkosť, či veľkosť napĺňam svoj vlastný potenciál vo stvorení, čím prispievam a čím mám prispievsť, čo beriem a nemám brať , čo neberiem a mám brať, čo dávam a nemám dávať, čo nedávam a mám dávať, kde mám skryté rezervy, čoho sa bojím, pred čím utekám a mám sa postaviť, pred čím stojím a mám vstúpiť, kde nevstupujem a už tam mám dávno byť a nemám sa proti tomu biť….., ďalej kde vstupujem, do akých životov?, situácií? … a pritom mám odtiaľ utekať…, kde nevstupujem do akých životov?, situácií? … a pritom už mali byť súčasťou a žité…..

Rok 2024 bol rokom bojov, zvratov, učení.
Niečo sme zvládli a niečo nie .
Ako som vravela – rok sejby žatvy .
Rok minulosti v prítomnosti .
Rok učenia sa v skúškach.
Rok spoznávania seba samého i zákonov života .

Aký má byť výsledok?
Poznanie.
Minimálne dokonalé sebapoznanie a sebauvedomenie.
Kto som? Aký som? Čo chcem? Kam kráčam? Kde je môj cieľ? Čo chcem napľňať? Kde robím chyby ? Aké sú moje slabé miesta? Aké mám prednosti? Kde je moja sila? V čom?
Kde mám skryté rezervy? Kde a v čom sa nechcem pohnúť z miesta ? Prečo? Z čoho mám strach? Prečo?
Kde a v čom som aktívny príliš? Je to dobré? Rezonuje to so mnou aj s vyšším princípom? Nemám spomaliť? Nemám zrýchliť? Nemám niečo získať? Čo? Nemám sa niečoho zbaviť? Čoho? Nuž toho, čo mi bráni napľňať môj vnútorný potenciál, toho, čo mi bráni plniť potenciál duše ako aj vyšší cieľ. Všetkého, či ma blokuje a spôsobuje stagnáciu a úpadok a je to proti môjmu rastu .
Zbaviť sa všetkého, či mi berie pokoj a nenapĺňa má láskou a radosťou .

Našou veľkou úlohou bolo (okrem sebapoznania) , zosúladiť svoju vôľu s vôľou Najvyšieho.
Aby sme mohli zosúlaďovať, musíme poznávať, spoznávať a poznať…: seba, Boha, božiu vôľu, boží zákon a spôsob vlastnej zmeny, ale musíme mať hlavne chcenie a ochotu …bez toho to neide.

Bez chcenia niet pohybu.
Bez chcenia niet zmeny.

Chcem veriť, že sme to zvládli , že sme spoznali a uvedomili si, ako fungujú zákony a zákonitosti vo stvorení, od zákona pohybu, sejby a žatvy, cez zákon dávania a bránia, rovnováhy, vďačnosti, zrkadlenia, až po rovnorodosť so svojim príťažlivým , poprípade odpudivým účinkom .

Chcem veriť, že sme si s Pánom Bohom vytvorili aký taký – svoj vlastný silný vzťah.
Tí, čo ste neveriaci, nechcem sa vás ditknúť, ale hľadajte Boha, budete ho potrebovať.
Nemusíte ho hľadať v kostole, ak tomu neveríte . Hľadajte ho v prírode, v dobrých ľuďoch, v božej iskre, ktorá sa vo vás a vašich blízkych rozvíja a napĺňame tak, nielen svoj vlastný potenciál ( za podmienok , že ste dobrý človek), ale hlavne ten “ jeho” – boží v nás.
Chcem veriť, že vieme kto sme, akí sme, že chceme na sebe pracovať, meniť sa a posúvať. Že nebudeme hľadať vinu u iných a kričať, to on, to ona , ale najprv si “ pozametáme” pred vlastným prahom. Aj keď to chce kus pokory.

Chcem veriť, že sme spoznali vlastné strachy , obmedzenia a bariéry a sme rozhodnutí s tým nielen “niečo” spraviť, ale vyslovene sa toho brzdiaceho a školiaceho zbaviť.
Nielen sa pohnúť, uribiť krok , môcť sa “nadýchnuť ”, ale v slobode sa rozbehnúť a bežať, lietať, skákať v radosti i hravosti …

Chcem veriť, že znovunájdeme a prejavíme vlastnú tvorivosť..

Chcem veriť, že znovunájdeme vieru v seba, v dobro, v zázraky , v Boha ..

Bilancujme máme ešte jeden deň.

Viem, že nevyžiadaná rada nie je dobrou radou, ale napriek tomu vám ju dám . Vy rozhodnete, ako s ňou naložíte.

Čaká nás rok , ktorý bude tlačiť na naše najslabšie miesta.
Preto, zbavte sa ešte dnes svojich strachov, skabých miest, postavte sa im čelom, spravte to, čo ste odkladali, choďte tam, kde ste nechceli ísť. Hovorte s tými, s ktorými ste sa báli hovoriť. Buďte pravdiví.
Verte, že vás čaká otvorená božia láskavá náruč, tam si následne oddýchnete a načerpáte.

Zbavte sa ešte dnes svojich blokov, strachov, smútkom, nepohnutí…

Nech zajtra vykročíte do nového po novom .
S vierou a vervou .
Oslobodení a slobodní.
Odvážni a veriaci .

Želám vám všetko, čo na svojej ceste potrebujete a budete potrebovať .

Ďakujem za rok 2024 , bol rýchly, náročný, ale poučný.
Zase o rok múdrejší a silnejší…

Krásny bilančný deň…

S Láskou Tatiana Mintálová

Žiadna vynaložená energia nie je zbytočná 🙂

Žiadna vynaložená energia nie je zbytočná 🙂

Ako môžeme dokázať, že toto tvrdenie je pravdivé?
Nemusíme ísť ďaleko, stačí odpozorovať prírodné zákony a v tomto prípade nám poslúži fyzika 🙂.
Vezmime kus ľadu a dajme ho zohrievať v hrnci – dlhší čas sa nebude nič diať ( v našom ponímaní – veľa vynaloženej energie a žiadny výsledok nevidno), ale v istom bode (0 C) sa ľad roztopí a premení sa na vodu.
Ak budeme ďalej investovať energiu – v tomto prípade teplo – budeme zahrievať, opäť dlhú dobu sa nebude viditeľne nič diať – pozorovateľovi sa to môže javiť – veľa energia a nič z toho, až …. v momente – bode varu sa nám voda mení na paru.
A poučenie?
Nevzdávajme sa svojich chcení vízií a cieľov i keď sa nám to javí, ako nemožné. Keby som pred pokusom položila otázku, či je možné, aby zmizol hutný predmet a jednoducho sa vyparil, by mi mnohí odpovedali nie …. a hľa aké je to jednoduché, stačí investovať energiu.
Často to vypadá (ba dokonca sa i sťažujeme), že veľa energie vkladáme do práce, kariéry, vnútornej zmeny seba, do vytýčeného cieľa … atď (do ľadu) a nič sa nedeje.
Ale tak, ako sme uviedli na príklade, žiadna energia sa nestratí a aj keď to spočiatku nie je vidieť.
Nami vložená energia do niečoho vyvoláva zmenu, ktorá nie je pozorovateľná našimi zmyslami hneď, ale deje sa a výsledok sa dostaví – fyzika nás nepustí 🙂.
ĆÍM VIAC ENERGIE DODÁME, TÝM VÄČŠIU PREMENU UVIDÍME.
PAMÄTAJME, ŽE JE TO ZÁKON.
TOTO UVEDOMENIE NÁM POMÔŽE V KRÍZOVÝCH SITUÁCIÁCH NEPANIKÁRIŤ A NESTRÁCAŤ VIERU V DOBRÝ VÝSLEDOK ANI NÁDEJ.
Užívajme si každý svoj krok , každú myšlienku, majme radosť z každého dňa i činnosti a neočakávajme okamžité výsledky, ale verme že sa zanedlho dostavia a určite vtedy, keď to budeme najmenej čakať …..
Zrazu ….. 🙂
Krásny deň.
Tatiana

Výnimočnosť súčasného života na zemi

Výnimočnosť súčasného života na zemi

Tisíce duší v záhrobí prosili o milosť narodiť sa dnes na zemi, pretože takáto výnimočná doba tu ešte nikdy nebola počas celého vývoja ľudstva. Duchovne živšie duše v záhrobí si uvedomili, že by im bolo treba ešte mnoho pozemských životov na to, aby dokázali odčiniť a odpykať svoje previnenia voči blížnym, ktoré zauzlili ich osudové vlákna.

V súčasnosti je to však možné dosiahnuť skrze vážne úsilie o čistotu a dobro v jednom jedinom pozemskom živote. Pri správnom duchovnom úsilí je možné odložiť svoju karmu, a to dokonca nie bolestivo, ale iba symbolicky. Preto niet čím vyvážiť nesmierny dar Stvoriteľa môcť žiť práve dnes na zemi, dávajúci príležitosť uskutočniť zrýchlený duchovný vývoj.

Na zemi žijú v súčasnosti dva druhy ľudí. Jedni sú duchovne spiaci a druhí sú duchovne živší. Duchovne spiaci sú materiálne orientovaní ľudia, ktorí sa sem vteľujú z nízkych úrovní. Po svojej smrti zostávajú stále v blízkosti zeme, pretože nič iné ako matériu nepoznajú. Kvôli svojej pretrvávajúcej a slepej materiálnej obmedzenosti sú preto podrobení ustavičnému nízkemu druhu vtelení. Ak tieto duše duchovne neprecitnú, zostanú pevne spojení s najhrubšou matériou až do zániku hmotného sveta, aby skrze svoju neoddeliteľnú väzbu zanikli spolu s ním. Aby takýmto spôsobom dospeli k večnému zatrateniu.

No a potom sú to ľudia duchovne živší, pre ktorých duchovné hodnoty niečo znamenajú. A práve mnohí z nich si v záhrobí ako duše uvedomili veľkú milosť môcť sa narodiť v súčasnosti na zemi. Preto prosili Stvoriteľa, aby sa mohli vteliť a v zrýchlenom dianí dokončiť svoj vnútorný duchovný vývoj.

Ale nech už je to tak či onak, nech už človek patrí k materialistom, alebo k duchovne živším, úplne každý, kto dnes žije na zemi má výnimočnú a neopakovateľnú príležitosť duchovne sa posunúť výrazne nahor, pretože nikdy tu nebolo toľko pomocí zo Svetla, ktoré by ľuďom pomáhali ihneď, keď preukážu vnútorné oživenie a začnú sa vážne snažiť o duchovný vzostup.

Prečo je súčasná doba tak ojedinelá a akým spôsobom ju máme správne využiť, aby sme výrazne duchovne pokročili?

Naša zem sa dnes nachádza v sústredenom pôsobení mocných síl a dejov, ktoré enormným spôsobom povzbudzujú každého, kto v sebe prebudí čisté úsilie k Svetlu.

Prvým z týchto dejov bolo ukotvenie Božej Pravdy na zemi. Keď tu bol Pán Ježiš, nemohol ešte plnú Pravdu zvestovať, pretože ľudia neboli dostatočne zrelí na to, aby ju pochopili. Preto riekol: „Ešte veľa by som vám mal toho povedať, ale nechopili by ste to. Keď však príde Duch Pravdy, uvedie vás do plne Pravdy.“

A tak sa aj stalo! Keď ľudstvo dostatočne dozrelo, prišiel Duch Pravdy a ukotvil poznanie plnej Pravdy na zemi v Posolstve Grálu. Od tej chvíle niet pre ľudí nijakých tajomstiev. Každý, kto chce, môže poznať odpovede na všetky zásadné otázky ľudského bytia. Môže poznať, aký je pravý zmysel nášho života, čo sa deje s nami po smrti a prečo existuje utrpenie. Môže poznať, aký bol v skutočnosti život, smrť, vzkriesenie i učenie Pána Ježiša Krista. Môže poznať odpovede na zásadné otázky, súvisiace s existenciou Stvoriteľa a všetkých úrovní jeho stvorenia.

Druhou vecou, ktorá robí našu dobu tak výnimočnou, je nadchádzajúci súd na ľudstvom. Vyvoláva ho stupňovanie sily lúča Syna Človeka, prinášajúceho do blízkosti zeme zvýšené vyžarovanie Svetla. Tlak Svetla núti do zrýchleného pohybu všetko, čo jestvuje na zemi i všetko, čo sa nachádza vo vnútri ľudí. Dochádza k urýchlenému triedeniu na pšenicu a plevy, čiže na ľudí, ktorí pod zvýšeným tlakom Svetla precitnú a začnú so svojim duchovným vzostupom a na ľudí, ktorí vo svojej duchovnej vlažnosti a ľahostajnosti zostanú aj napriek tomu zameraní iba na matériu.

Všetci ľudia bez výnimky, ktorí dnes žijú na zemi, žijú v tak závažnej dobe, že v hlbokom uvedomení si tejto skutočnosti by mali urýchlene odsunúť na vedľajšiu koľaj všetko, čo doteraz považovali za dôležité a úplne prvé miesto by v nich mala zaujať túžba po Svetle a Pravde. Túžba po pochopení pravého zmyslu života. Túžba po nájdení odpovedí na najzávažnejšie otázky ľudského bytia. A čím silnejšia bude táto túžba, tým viac môžu človeku pomáhať duchovní pomocníci, aby našiel všetko, čo hľadá. Aby našiel Pravdu a svoj život prispôsobil Pravde, pretože jedine v tomto spočíva správne využitie veľkého daru smieť žiť v súčasnosti na zemi.

Na základe takejto túžby a takéhoto snaženia sa nám potom dostane všetkých pomocí, potrebných na to, aby sme nakoniec duchovne zvíťazili. Aby sme dokázali vybieliť svoje rúcho a duchovne sa znovuzrodiť vo vnímaní života a v jeho prežívaní. Musíme byť v tomto svojom snažení vytrvalí a každý deň sa vytrvalo posúvať o kúsok bližšie k Svetlu.

Pod zvýšeným tlakom lúča Syna Človeka sa začína medzi ľuďmi i v spoločnosti kolísať a rúcať všetko, čo sa kŕčovito drží starého materializmu a nechce sa preorientovať na novú cestu Svetla. Dochádza k spoločenským otrasom, konfliktom, napätiu a zhoršovaniu životných podmienok. To sa dotýka všetkých ľudí, i tých duchovne živších. Mnohí z nich sa nechávajú do tohto diania vťahovať a príliš ich vnútorne rozrušuje. Až tak, že to narušuje ich vnútorný kľud a mier.

Tak to ale nemá byť! Duchovne živší ľudia nesmú dopustiť, aby čokoľvek zvonka narušovalo ich vnútorný kľud a mier, pretože jedine skrze vnútorný pokoj môžeme nájsť a udržiavať spojenie so Svetlom. Vedomé udržiavanie vnútorného pokoja je súčasťou duchovného vzostupu, pretože okrem životne dôležitého spojenia so Svetlom môže z neho vyrastať i mieruplná vľúdnosť, ako koruna duchovnej lásky k blížnym, ku všetkému živému, k celému stvoreniu i k Stvoriteľovi.

Nesmieme preto dovoliť, aby nás príliš vnútorne rozrušovalo to pozemské. Nesmieme dovoliť, aby sme upadali do myšlienkového kolotoča prejavov nespokojnosti so súčasným svetom, alebo dokonca do zloby voči svojim blížnym. Naopak, mali by sme žiť vnútornou ústretovosťou voči iným, vychádzajúcou z pokoja a mieru nášho vnútra. Vychádzajúcou z pokoja Pána, v ktorom trvalo prebývame.

A zároveň prežívajme čistú, radostnú vďačnosť za dar svojho bytia a za veľký dar Stvoriteľa smieť žiť práve v dnešnej výnimočnej dobe na zemi, kedy nám stále sa zvyšujúca sa prítomnosť Svetla so všetkými jeho pomocami nesmierne uľahčí naše duchovné napredovanie, ak sa preň rozhodneme.

Milan Šupa

Žiadna vynaložená energia nie je zbytočná 🙂

Viera a pevne presvedčenia 🙂

Celý náš život sa skladá z obrovského množstva dennodenných rozhodnutí, ktoré sa odvíjajú od nášho chcenia. Niekedy robíme veľké rozhodnutia s malými dôsledkami, naopak inokedy malé rozhodnutia s veľkými dôsledkami.
Ale pozorujeme a uvedomujeme si, každé pohnutie našej mysle, či každé pohnutie našej duše? Kde je pôvod nášho chcenia?
Je dôležité, aby sme v tom mali jasno 🙂.
Ak máme plány a chceme tvoriť niečo nové do budúcna (poprípade tvoriť prognózy), predchádza tomu vždy detailná analýza. A nijako inak to nefunguje ani pri rozvoji našej osobnosti. Žiadna stavba nebude stáť bez pevného základu. Aj v špecifických podmienkach musí byť zabezpečené minimálne ukotvenie o pevný základ. Rovnako je to i s naším presvedčením, či vierou – bez pevného základu sa pri prvej skúške zrútime ako domček z karat.
Mali by sme v prvom rade poriadne poznať samého seba, svoje prednosti na ktorých musíme stavať i svoje slabiny, na ktorých bude potrebné „zamakať“ 🙂 a buďme úprimní, aspoň sami pre sebou.
Tí ktorí majú málo sebavedomia – neponižovať sa a tí ktorí sú si vedomí seba nezabúdajme na POKORU. Uznanie najvyšších princípov a rešpekt k slobodnej vôli všetkých okolo, to je základ, ktorý by sme si mali osvojiť.
Ak máme byť na čo, buďme hrdí (nie pyšní).
Ak sa nám zdá, že nemáme, tak hľadajme to pozitívne v sebe, nebedákajme, ale pracujme. Ak hneď urobíme niečo pre iných, či pre seba už dnes a, zajtra dvojnásobe, môžeme byť na seba hrdí.
S uvedomovaním, i s chcením rastie naša cena, ale s prácou niekoľkonásobne.
Ďalšia oblasť dôležitá pre náš posun je strach. Ten môžeme definovať ako nedostatok viery. Preto bojujme proti vlastným strachom! Ako ? S pevnou vierou v to, že tu tá vesmírna spravodlivosť je, že všetko má svoj význam, že všetko zlé, je na niečo dobré a čo Ťa nezabije, to Ťa posilní. Z negatívneho si vziať to pozitívne, pre poučenie a ďalej stavať na viere, že vždy budú okolo ľudia, ktorí mi pomôžu vtedy, keď to budem najmenej čakať ale najviac potrebovať. Verme, že naše chcenie a naša snaha bude vždy odmenená (aj keď inak ako si to my predstavujeme, či očakávame). Ak som vynaložil dostatok úsilia, mám čisté a pevné chcenie k dobru, nemám dôvod mať strach, vždy sa mi dostane pomoci v akejkoľvek forme. Už len to vidieť, uveriť a byť za to vďační 🙂
No a v neposlednom rade by sme mali hľadať nové poznanie i skúsenosti, aby sme sa mohli posunúť a podrásť, nebojme sa i vlastných omylov, či chýb, stále lepšie konať s chybou a poučiť sa, ako byť nečinný, bez pohybu – utekajúci, nerozhodný (akoby mŕtvy – neslaný a nemastný).
VNÍMAVOSŤ a skúmanie sú veľmi dôležité. Všímajme si, sledujme to, čo bolo doteraz pre nás neviditeľné. Pokúsme sa pripustiť (UVERIŤ), že ….
Čím viac budeme pozorovať život, tým viac uvidíme jeho dokonalosť a objavíme mnohé zákonitosti a ak sa ešte rozhodneme byť múdri a začneme sa odpozorovaným riadiť, sme na najlepšej ceste k svojmu vlastnému presvedčeniu a tým pádom i k pravej viere a vlastnému vnútornému šťastiu.
Žime radostne svoj vlastný život 🙂 a neklesajme vo viere v svetlé zajtrajšky 🙂.
Tatiana

O náraze všestranne upadajúceho ľudstva na múr Svetla

O náraze všestranne upadajúceho ľudstva na múr Svetla

V myšlienkovom svete ľudí dochádza k prudkému úpadku. Dochádza k zmätku, na základe ktorého sa všetko čoraz rýchlejšie rúti nadol. Doteraz fungujúce rozumové poznanie sa zastiera a kalí. Rapídne sa stráca to, čo nazývame zdravý sedliacky rozum. V názoroch, myšlienkach a postojoch ľudí sa objavujú nelogické veci a protirečenia. Ale pretože úpadok je všeobecný, nikto si to nevšíma a nikto sa nad tým nezamýšľa. Vládne len vypočítavý rozum a katastrofálna duchovná bieda. Pomaly klíči a čoraz viac sa rozmáha beznádej, dezilúzia a bezvýchodiskovosť.

Avšak táto, stále viac sa prehlbujúca spúšť v myšlienkovom svete ľudí, ovplyvňuje i časť bytostí prírody. Negatívne ovplyvňuje časť bytostných služobníkov a oslabuje ich v ich poslaní. Preto už dlhšiu dobu prosia o pomoc. Ich volanie bolo vypočuté a bytostnými služobníkmi vyprosená pomoc sa blíži k zemi. Prináša nastolenie spravodlivosti a oslobodenie všetkému živému, čo muselo trpieť pod vplyvom pokriveného chcenia a myslenia človečenstva.

Pomoc prichádza z Valhally, ktorá je sídlom vládcu ríše bytostných, mocného O-dio-nara. Prichádza ako úder, prinášajúci oslobodenie bytostných, ale aj precitnutie vo svete ľudí. Úder bude vedený bytostnými služobníkmi, ktorých prirodzená drsnosť a nekompromisnosť oslobodí svojich druhov spod negatívneho vplyvu ľudí a zároveň silne otrasie ľudstvom, aby ho prebudilo z jeho smrteľného duchovného spánku.

Všestranne upadajúce ľudstvo, bez toho, že by to tušilo, sa rýchlo približuje k nárazu na múr Svetla, tvorený šíkmi bojovníkov z Valhally. A to, čo bude ako prvé zasiahnuté úderom bytostných služobníkov Stvoriteľa, bude žiarenie, ktoré je výrazom chcenia ducha človeka.

Spravodlivosť Pána bude súdiť ľudí práve prostredníctvom nastavenia ich najvnútornejšieho chcenia. Každému jednotlivému človeku to prinesie jednak vyrovnanie všetkého, čo sa nachádzalo v ním samotným vytvorených vláknach jeho osudu, a jednak konfrontáciu jeho súčasného chcenia s nutnosťou plného zachvievania sa vo Vôli Najvyššieho. Všetci ľudia budú zvýšeným tlakom Svetla donútení zaujať zásadný postoj voči nutnosti života v súlade s Vôľou Najvyššieho, prejavujúcou sa vo stvorení.

Pokiaľ bude človek kráčať správne a jeho vnútorné nastavenie bude nasmerované k dobru a Svetlu, môže byť všetko ostatné, čiže jeho drobné chyby a nedostatky, v mocnom prílive Svetla spálené a očistené. Ak dotyčný nebude silne pripútaný k niečomu hmotnému, môže byť úplne duchovne oslobodený v jedinom okamžiku mohutného prílivu sily Svetla.

Žiaľ, na zemi je málo ľudí, ktorí majú takýto priamy ťah smerom k Svetlu, pretože väčšina je upriamená na matériu. Alebo sa utápajú v napätých vzťahoch s blížnymi a vo vzájomných nezhodách. Po stáročiach svojho duchovného vývoja na zemi si ľudia stále neuvedomujú, že už dávno mali byť odpútaní od matérie v tom zmysle, že hodnoty materiálne mali u nich stáť až na druhom mieste, za hodnotami duchovnými. A vo vzťahu k blížnym malo v súčasnosti, v dobe súdu a Veľkej očisty zeme, horieť v dušiach všetkých ľudí žiarivé svetlo vzájomného odpustenia. Do takejto miery duchovne zrelí mali byť ľudia dnešnej doby.

Spravodlivosť Pána, ktorá prichádza v plnosti času presne tak, ako to predpovedali dávni proroci, však bude brať na zreteľ jedine tú úroveň zrelosti, ktorú sme už mali všetci dávno dosahovať, keby sme sa o to boli trochu viac snažili. Prichádzajúca Spravodlivosť Pána, ako už bolo spomenuté, bude v tomto smere konfrontovať najvnútornejšie chcenie človeka v danej chvíli. A pokiaľ Svetlo nenájde vo vnútri ľudí dominantné chcenie po dosiahnutí súladu s Vôľou Stvoriteľa a po dosiahnutí súladu s harmonickým, čistým životom v jeho stvorení, úder Svetla spáli všetko ostatné, aby obnažil samotnú podstatu nášho chcenia.

A toto chcenie, zbavené všetkého balastu, môže byť len dvojakého druhu. Buď smerujúce k dobru, k Svetlu a k čistote, alebo v plytkosti a povrchnosti preč od Svetla, do temnoty a k zlému. Takejto konfrontácii bude podrobený každý jednotlivec i celé ľudstvo. Úder Svetla obnaží najvnútornejšie chcenie úplne každého človeka a potom ho dotlačí až na samotný koniec cesty, vytýčený jeho chcením. Až na koniec dráhy nášho chcenia, ktoré v nás bolo najviac aktívne v danej chvíli momentu úderu Svetla. K čomu bude v tejto chvíli obrátené naše chcenie, to sa stane našim osudom. Osudom Svetla v prípade svetlého, dobrého a čistého chcenia, a osudom temnoty a zatratenia v prípade od Svetla vzdialeného, nečistého a nedobrého chcenia.

V evanjeliách nás Pán Ježiš v tejto súvislosti upozorňuje, že máme bdieť a modliť sa, pretože nevieme ani dňa, ani hodiny, kedy príde Syn Človeka.

Vzhľadom ku všetkému vyššie uvedenému to môžeme upresniť takto: „Bdejte a modlite sa, aby bolo vaše chcenie neustále nasmerované k Svetlu, pretože neviete ani dňa, ani hodiny, kedy vás naplno zasiahne úder očistného lúča Syna Človeka.

Vo vzťahu k prírodnému svetu spôsobí toto mohutné dianie vyradenie vplyvu človeka na svet prírodných bytostí. Bytostní budú oslobodení od ľudského mentálneho, psychického a duševného vplyvu. Navonok sa to prejaví tak, že všetko v prírode bude človeku slúžiť len vtedy, keď to bude správne, dobré a čisté. Keď to bude v súlade s Vôľou Najvyššieho a s harmonickým fungovaním stvorenia.

Všetko ostatné bude bytostnými negované a odmietnuté. Príroda sa začne vzďaľovať od ľudského chcenia, ktoré zostane osamotené a nakoniec sa zrúti spolu so všetkými tými, ktorí sa budú chcieť ďalej držať len svojej vlastnej vôle a vlastného rozumu. Spolu s nimi sa navždy zrúti aj odveké mylné ľudské presvedčenie, že jedine oni sami vedia všetko lepšie. Dôjde k oslobodeniu bytostných služobníkov od zlého ľudského chcenia a zároveň k vyzdvihnutiu čistého ľudského ducha, ktorý dokáže s bytostnými spolupracovať.

V súčasnosti, keď sa ľudský rozumový a myšlienkový svet začína potácať, ako opitý, keď začína zlyhávať logika a miznúť zdravý sedliacky rozum, netreba ale vôbec upadať do beznádeje. Treba vedieť, že zo Svetla až k ľuďom, do všetkého ich zmätku a úpadku, visia záchytné svetlé vlákna, ako posledná možnosť pomoci. Vlákna pomoci, spočívajúcej v dôvere v Božiu milosť a ochranu. Kto sa dokáže pevne zachytiť svetlého vlákna tejto dôvery, dokáže sa udržať na hladine i vtedy, keď sa všetko, vzdialené od Svetla a od harmónie stvorenia, začne potápať a klesať ku dnu.

Kto sa však záchranného vlákna dôvery v Pánovu milosť a ochranu zachytiť nedokáže, je stratený, pretože nič iné ho nemá silu zachrániť, aj keď on sám snáď bude presvedčený o možnostiach záchrany aj iným spôsobom. Veľmi rýchle ale spozná svoj omyl.

Čo je v tejto chvíli pre každého z nás najdôležitejšie?

Zaoberať sa naozaj potrebnými vecami a nie vecami nepodstatnými tak, ako doposiaľ. Zaoberať sa tým, ako sa prejavuje Vôľa Stvoriteľa vo veľkých a malých veciach. Hľadať súlad s Vôľou Stvoriteľa a harmóniu so svetom prírodných bytostí, ktoré v súlade s Vôľou Najvyššieho žijú a trvalo ju naplňujú svojim verným pôsobením v prírode.

Ak sa začneme vážne zaoberať tým, aby bolo naše chcenie správne nastavené smerom k dobru, k čistote a dosahovaniu súladu s Vôľou Stvoriteľa, začneme tým do stvorenia vyžarovať tomu zodpovedajúce žiarenie svojej osobnosti, a zo stvorenia si magneticky pritiahneme tomu zodpovedajúce svetlé žiarenia, ktoré obklopia našu osobnosť Svetlom a svetlou ochranou. Posilnia nás v našom konaní dobra a ochránia nás, keď sa ľudský svet, vzdialený od Svetla začne rúcať, aby sme sa aj my nezrútili spolu s ním.

Zdroj

Úvahy/ výroky Útržky pravdy Pravda o svete