Vlastná vnútorná sloboda Byť nezávislý a mať vlastnú vnútornú slobodu je úžasný pocit, naozaj dáva krídla. Človek sa nezoberá obmedzeniami, len príležitosťami a premýšľa, ako ich využiť pre prospech a šťastie iných i vlastný pocit radosti, pokoja a nezištnej lásky. Skúsme zahodiť všetko to hlavové: „musím“, „mal by som“, „bolo by dobré“, „je to potrebné“. Závislosť na názoroch, či plnení očakávaní. A skúsme konať všetko to duševné – moje, idúce z pravej podstaty mňa: „musím“, „túžim“, „chcem“, bolo by dobré pre mňa keď....“, „potrebujem, tak idem..., tak urobím...., tak poviem....“ Závislosť na vlastných potrebách a vlastnej duši – oddanosť sebe – duši – rovná sa oddanosti Najvyššiemu – lebo v nás je jeho iskra a my máme jej vývoj „dotiahnuť“ do „dokonalosti“ – na „obraz“ Najvyššieho. (Mnoho ľudí si myslí, že ak je v nás "božie", tak už my sme Bohom a dvíhajú si tak svoje Ego. Nikdy nezabudnime, že je to len iskra a je nutná naša obrovská práca, snaha a námaha sa Najvyššiemu aspoň pripodobniť, je nutný vývoj, je nutný pohyb duchovno - duševný). Namiesto závislosti vonkajšej sa venujme závislosti vnútornej. Dajme svoj čas a priestor koníčkom, či drobným radostiam. A nálada? Tá sa ihneď zlepší. Ak tvoríme, vážime si viac seba (lebo sme niečo dokázali). Venovať sa tomu, čo si vážim a mám rád/a znamená STARAŤ sa O SEBA (a nie o druhých  ) (Alebo? Že by to znamenalo aj o druhých?). Láskavo sa zasmejme svojím starostiam a následne sa začnime venovať svojim radostiam. Krásny deň bez závislostí plný radostí a vnútornej slobody v radosti.