Len prísť na to: Prečo?
Mnohé veci v našich životoch plánujeme, očakávame a predsa nedopadnú tak, ako si predstavujeme. To v nás vzbudzuje rôzne emócie. Niektorí nadávajú, iní plačú, nastupuje pocit neviery, či rezignácie. Poďme žiť „múdro“ a nesústreďme sa na to negatívne, pretože v každej situácii je niečo pozitívne a dá sa z toho poučiť. Väčšinou nám problematickí ľudia, či situácie krížia cestu vtedy, ak je potrebné nás niečo naučiť – je to len životná lekcia. Bez uvedených skúseností by naša duša nemohla rásť. Pokúsme sa teda poodpúšťať a zbavme sa pocitov viny, hnevu, zloby, či už voči sebe (nezachoval/a som sa správne, mal/a som …..), alebo voči iným.
Odpustenie nie je – „odpustím, ale nezabudnem“ 
. MUDr. Rusnák používa krásne slovné vysvetlenie v súvislosti s odpustením: „OD_ ťahujem sa od Teba, PÚŠŤAM sa Ťa, OD_PÚŠŤAM Ti“. Až keď dokážeme k danej „nepeknej“ situácii, či človeku zachovať neutrálny postoj a pri spomienke na ňu nás emočne nerozhodí a zostane to v rovine suchého konštatovania, naozaj sme dokázali OD_PUSTIŤ. Akoby z nás vtedy odpadlo nejaké bremeno . V našom vnútri nastúpi ľahkosť, radosť a hlavne sloboda, lebo sme zhodili putá viažuce nás k minulosti, k ľuďom i situáciám. Pred nami sú nové obzory, prežitia i radosti.
Milujme bezpodmienečne a vtedy nebude čo odpúšťať, lebo všetkému rozumieme.
Láska je dávať druhému to, čo mu prospieva.
Len tomu porozumieť a žiť, prijať to .
Krásny uvedomelý deň a dovoľte si lietať, sme slobodní (nezabúdajme, že je to len uhol pohľadu) .
S láskou Tatiana
To je ten problém. — Učiteľka rozdelí dvoch žiakov, ktorí silne sa bijú. Povie im odpustite si. Jano je teda nútený, povie Emil odpusť mi.
Emil je nútený a povie, Jano odpusť mi.
Žiaci raz dospejú a majú takú šablonu aj v osobnom a spoločenskom živote. Ale takto to nefunguje.
Chýba výchova, /eticka výchova to nevie vysvetliť v škole /. Akekoľvek ublíženie je dej s pokračovaním v “ knihe života“.