Prijatie vs. konanie

Práve som si prečítala článok, že ak sa ti nič nechce, ak nie si motivovaný, ak máš nechuť do všetkého a nemáš silu, máš to len prijať a nič neriešiť, nechať to tak…. a raz príde impulz…..

Niekedy by som povedala, že toto riešenie neriešením je správne, ale….

Práve to ale, je dôležité, čo mi hneď prišlo.

Pozorovaním života a situácií v poslednom čase som zistila, že je to dobrá manipulačná technika temného princípu na zdržiavanie a a zadržiavanie cesty, ktorá väčšinou vedie správnym smerom. Čím zásadnejšie rozhodnutie, čím úprimnejšie a pravdivé rozhodnutie, tým akoby menej síl, menej chcenia, väčšia nechuť a žiadny impulz, ba naopak, blok, blok, blok. Ja sama na vlastnej koži som zistila, že mám až odpor niečo, čo cítim, že mám urobiť, to vykonať, viem že mám… a nedá sa mi, nechce sa mi, vyhováram sa sama pred sebou a mám tisíc odpovedí, prečo nie a prečo nekonať. Jednoducho sa dostávam do totálnej pasivity a prijatia. A takto to je schopné trvať dlhú dobu. A PREKVAPUJUÚCO 🙂 sa nič nemení.

Hmmmm veľké prekvapenie.

Takže, ak môžem hovoriť za seba, vždy sa preberiem uvedomením. Chcem zmenu, viem že to takto nie je správne a čakám na „SAMO“ sa to urobí. To je tá pasivita a to prijatie. Myslíte, že sa niečo zmení? Môžem prosiť, modliť, čakať…. pokiaľ neurobím krok, nič sa nezmení. Pasivita netvorí, pasivita je ničotnosť a stagnácia.

Áno ak je človek príliš aktívny, akčný až reakčný, a tlačí veci hlavou a stále ide akoby hlavou proti múru, áno vtedy by sme sa mali skľudniť a čakať pasívnejšie na impulz ducha. Ale v tomto období naozaj cítim, akoby bolo nutné konať proti nečinnosti a nechceniu, ktoré ani nie je naše, len nám je zvonku podsúvané na marenie správnych ciest, plánov, či rozhodnutí.

A poviem vám len to, ako to funguje u mňa. Vždy v stave odporu a nechuti príde myšlienka, že ak niečo neurobím, nič sa nezmení, že ja som tvorca I užívateľ mojich ciest a ak čakám zmenu, musím sama impulz nájsť a vytvoriť…. (on zhora bol, I je, iba som ho v odpore nechcela počuť), takže , je nutné si to priznať a akoby navonok ísť proti vlastným myšlienkam zmaru odporu a vykonať akýkoľvek situačný bezhlavý krok, je jedno čo, čokoľvek, lebo ten krok vyvolá akciu, tá vyvolá reakciu a tá zase akciu a už sme v pohybe a pasivita lusknutím prstov, v jednej sekunde okamžite mizne.

Nesnažme sa byť dokonalými a mať všetko vyriešené a všetko vedieť, to je nereálne. Život je pohyb a neustála zmena a je potrebná naša pevnosť, ale I pružnosť.

Prajem nám krásny deň plný uvedomenia s následnou akčnosťou i reakčnosťou so všetkými cnosťami …

Hurá žiť ….🙂

S Láskou Tatiana

1 komentár

  1. Peter

    Tiež to tak vnímam. Keď sa mi nechce, mám vyhovorku, že to ani zhora nie je chcené…..
    Nútenie sa do vlastných dobrovoľných aktivít, tiež nie je to správne.
    Máme sa naučiť túžiť po vedení a inšpiráciach, potom všetko ostatné príde. Máme sa vnútorne pýtať / aj dlhodobo /, ktorá je moja správna cesta.

    Odpovedať

Odoslať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.