Buďme si vedomí svojej ceny a nechoďme pod cenu

Buďme si vedomí svojej ceny a nechoďme pod cenu

Buďme si vedomí svojej ceny a UŽ NIKDY o sebe nepochybujme!!!!!
Neznižujme svoju hodnotu!!!
Neuspokojme sa s málom!!!!
Neuspokojujme sa s polovičnými riešeniami!
Viem, život občas kladie do cesty prekážky a konať v PRAVDE nie je jednoduché.
Ale ak zastaneme v polovici cesty a zmierime sa s tým, že cieľ je ĎALEKO A PRE NÁS NDOSIAHNUTEĽNÝ A V PODSTATE NÁM TOTO STAČÍ a uspokojíme sa s priemernosťou až podpriemernosťou,budeme veční pútnici a „veční naprávači“.
A máme byť úplne niečo iné. Seba vedomí, uvedomelí, kráčajúci, vediaci kam, prečo a bdelí, pretože vieme aké nástrahy nás môžu postretnúť, ale my vieme, sme pripravení. Nech sa deje čokoľvek.
Máme pomáhať? Áno, ale len keď to celým bytím cítime. Nemá to byť OBETA, má to byť radostná služba. Ak naša pomoc nie je radostnou službou, nedávajme, nemá to žiadny význam. Škodíme sebe aj dotyčnému. Ale to je na iný článok 🙂.
Okolo je dosť toho, čo čaká na to, aby nám znižovalo sebahodnotu, kritizovalo, za také veci,ktoré nám neprídu podstatné a dôležité a naopak málokto vidí to, v čom sme dobrí a práve to je podstatné, ale skryté.
Ak sme seba vedomí, nepotrebujeme sa ukazovať. Lebo vieme. Kto sa necíti dosť dobrý, pekný, zaujímavý, potrebuje pútať … spútavať a „dusiť?“ 🙂…

  • pútať pozonrosť,
  • pútať a zväzovať ľudí okolo seba a viazať na seba.

To je potom ich vlastná známka ich ceny, ich hodnoty…..
Ale toto nie je cesta k seba vedomiu.
Cesta k seba vedomiu vedie cez poznanie seba. Ak sa poznám – mám sa, a viem, a už Sa nikdy nepustím, som zviazaná sama so sebou a viem svoje slabiny i prednosti na ktoých precujem.
Nenapomáhajme temnejším silám v prílišnej sebakritike a seba analýze, aj tak nič nevymyslíme a život nám prinesie sám mnohé prekvapenia. Stačí „plávať“.
S pochybnosťami sa zakráda strach a strachom priťahujeme všetko to, čoho sa bojíme.
Stačí len raz rozhodne, rázne a NEKOMPROMISNE uveriť!!!
Nie ustráchane uveriť, že verím (ale niekde vzadu sa ozýva: to aj tak nedokážeš…., len ty ticho seď a buď rád že si rád….
Skutky!!!! Už je od nás vyžadované konanie! Vedomé žitie PRAVDY a skutočnej čistej LÁSKY.
Myšlienky typu „nikam sa neder…., už, alebo ešte na to nemáš…, zmier sa, že bude len horšie….., už si si svoje šťastie vyčerpal/a..)“ majú svoju silu, stačí im neveriť a neprikladať im žiadny význam – sú prchavé,, ako priletia, tak odletia.
Podporme sa v tom, že DOKÁŽEME VŠETKO! Stačí chcieť – vedomá voľba…
Myslíte si, že šťastie sa dá vyčerpať?
Zhora prúdi nekonečná sila pre nás a my rozhodujeme, na čo ju používame….
Využime teda nekonečnú silu na budovanie svojho nekonečného šťastia, nech ani kvapka nevyjde nazmar a už NIKDY, NIKDY o sebe nepochybujme!
Máme a dostaneme všetko! Len pros, VER a ĎAKUJ!
Krásny a radostný deň plný vďaky, odhodlania a viery 🙂.
S Láskou Tatiana.

Dar víťazstva! Tu je! Berme a víťazme!

Dar víťazstva! Tu je! Berme a víťazme!

„Len v starých bájkach víťazí česť. Čoraz viac pravdy má tvrdá päsť.“ Tieto slová z vianočnej piesne skupiny Lojzo dokonale vystihujú stav, v ktorom sa nachádzame. O víťazstve dobra a cti sa hovorí len v rozprávkach. A aj to len v starších rozprávkach, nie v tých súčasných moderných, ktoré sú hodnotovo a obsahovo o niečom úplne inom, ako o víťazstve dobra.

Dnes víťazí zlo, klamstvo, úklady, manipulácie a tvrdá päsť. Milióny ľudí tomu uverili a podľa toho sa aj riadia. Víťazstvo dobra, cti a spravodlivosti sa stalo niečím, čo je určené len pre naivných.

Ľudia si ale neuvedomujú, že práve ich nedôvera vo víťazstvo Svetla a jeho hodnôt dobra, spravodlivosti a cti je jednou zo zásadných príčin nedostatku Svetla na zemi. Dosiahnutie takéhoto všeobecného vnútorného stavu nedôvery je dokonalým úkladom temna, ktorému sme sadli na lep.

Ako k tomu došlo?

Stalo sa to tak, že v dávnej minulosti v nejakej veci získali svojim jednaním a svojimi činmi zlí ľudia prevahu nad dobrými a boli silnejší. Táto skutočnosť otriasla vnútornou dôverou dobrých ľudí. Ich otras viedol k pochybnostiam. Viedol k strate dôvery v spravodlivé účinky zákonov Božích a v ich víťaznú silu.

Namiesto uvedomenia si, že víťazná sila zákonov Stvoriteľa sa prejaví všade tam, kde človek stojí s čistým chcením a s presvedčením, že Svetlo je silnejšie než temno, začal človek pochybovať. Namiesto vzchopenia sa k ešte väčšej čistote a konaniu dobra, k ešte väčšiemu úsiliu o dosahovanie cností a o správne, ľudsky láskyplné jednanie, naplnené cťou, ktoré predsa musí vždy zvíťaziť, došlo naopak k oslabeniu dôvery vo Svetlo.

Na základe týchto pochybností a tejto nedôvery, ktorá pomaly vzrastala, došlo napokon k odpojeniu ľudí od Svetla a od jeho víťaznej sily.

Bola to dokonalá pasca, vytvorená temnom, pretože takýmto spôsobom, skrze našu, ľudskú vnútornú pochybnosť a kolísanie, nám bola ukradnutá sila, plynúca z prežívania istoty víťazstva Svetla, ku ktorému dochádza vždy, keď sa človek poctivo snaží o dobro, čistotu myšlienok a úctu k blížnym.

Temno potrebovalo otriasť vnútornou dôverou ľudí vo Svetlo preto, aby sa počiatočné jednotlivé prípady víťazstva zla stávali postupne pravidlom. Temno potrebovalo dosiahnuť, aby ľudia prestali veriť vo víťazstvo dobra, lásky, čistoty, spravodlivosti a Vôle Stvoriteľa, a aby nikdy nepochopili, že práve o takúto trvalú vnútornú pochybnosť temnu išlo.

Že mu išlo o otrasenie a spochybnenie dôvery vo víťazstvo Svetla, skrze ktorú toto víťazstvo prichádza!

Temno rafinovane zlomilo ľudí v tomto smere vnútorne, v ich vedomí, na základe čoho potom mohlo začať čoraz viacej víťaziť zlo. Keby sa ale temnu tento husársky kúsok nepodaril a ono by nedokázalo zásadným spôsobom otriasť vnútornou dôverou ľudí, nemohlo by zlo vôbec nikdy začať tak rapídne reálne víťaziť.

Kľúč ku všetkému je skrytý v našom vnútri a v našej psychike. V našom vnútri sa ale tiež stále ukrýva možnosť víťazstva Svetla, len je tomu potrebné uveriť. Len je treba prehliadnuť túto zákernú pascu temna a znovu v sebe získať a vybudovať neotrasiteľné presvedčenie vo víťazstvo Svetla a dobra, aby skrze toto, ľuďmi opätovne obnovené presvedčenie, mohlo konečne začať prúdiť Svetlo a reálne víťaziť.

Treba ale vedieť ešte jednu dôležitú vec. Naše presvedčene vo víťazstvo dobra musí mať nevyhnutne oporu v zákonoch stvorenia, pretože Svetlo môže prúdiť len tam, kde sa človek snaží o súlad s Božími zákonmi vo stvorení.

Ak teda snáď aj niekdy v človeku vyvstalo živé presvedčenie vo víťazstvo Svetla, ale žiaľ, usiloval sa neraz o jeho dosiahnutie spôsobom, ktorý nemal oporu v zákonoch stvorenia, nemohla mu byť sprostredkovaná potrebná pomoc prírodných bytostí a duchovných pomocníkov. Preto malo opäť navrch temno, využívajúce ľudskú neznalosť zákonitostí vo stvorení.

Potrebné pomoci pre vedomé privádzanie víťazstva Svetla na zemi teda nemohli prísť kvôli absencii poznania o fungovaní zákonov stvorenia, ktoré zúfalo chýbalo dokonca aj v cirkvách. Z tohto dôvodu nemohlo presvedčenie o víťazstve Svetla žiariť tak, ako bolo nevyhnutné. Chýbalo poznanie Božej Pravdy, ktorá by ľudí spojila s najvyššími silami stvorenia.

Aby bola odstránená táto prekážka, bola ľuďom sprostredkovaná Pravda v Posolstve Grálu, aby nezostal nevedomý nikto, kto túži po živote v súlade so zákonmi Pána vo stvorení. Týmto pádom majú ľudia dneška, žijúci v dobe Veľkej očisty k dispozícii všetko potrebné k tomu, aby sa skrze ich živé presvedčenie o víťazstve Svetla a skrze ich oporu v poznaní zákonov stvorenia mohli stať pravými bojovníkmi Svetla na zemi.

Ale to stále ešte nie je všetko!

V dnešnej dobe očisty môže byť neochvejné presvedčenie vo víťazstvo Svetla opreté nie len o znalosť zákonov stvorenia, ale zároveň podporené očistným lúčom Pánovho Svetla, v ktorého žiare zostupuje k zemi v oblakoch zasľúbený Syn Človeka. Prúdenie Svetla Syna Človeka posilňuje a uzdravuje všetko, čo usiluje k Svetlu, ale zároveň likviduje všetko, čo je od Svetla vzdialené.

Jeho víťazná sila prináša požehnanie a podporu každému človeku, ktorý má presvedčenie vo víťazstvo Svetla i oporu v znalosti zákonov stvorenia, aby jeho prostredníctvom, skrze vyžarovanie jeho osobnosti, mohlo byť vnášané do pozemskej úrovne víťazné prúdenie Svetla.

Takýmto spôsobom sa týmto skutočnostiam vnútorne otvorení ľudia môžu a majú stať spolupracovníkmi víťazného ťaženia Svetla na zemi. Skrze vyžarovanie každého človeka, ktorý usiluje o čistotu, dobro, lásku k blížnym a spĺňa vyššie spomínané predpoklady, môže až do najhrubšej hmotnosti zasahovať sila Svetlého rytierstva, prichádzajúceho spolu s lúčom Syna Človeka, ktorému nemôže dlhodobo odolávať nijaké temno na zemi.

Dni temna na našej planéte sú spočítané! Už melie z posledného! Všetko staré sa neodvratne rúca a nové sa stáva skutočnosťou!

A až bude všetko zlo odstránené zo zeme, sila Svetlého žiarenia Syna Človeka nedovolí, aby sa niečo z toho starého, zlého a nesprávneho vrátilo k životu a znovu pozdvihlo svoju hlavu.

Sláva Bohu na výsostiach! Pokoj ľuďom čistého a vnútra a dobrého chcenia na novej, očistenej zemi, zbavenej všetkého temna.

Radujme sa a chváľme nášho dobrotivého nebeského Otca, ktorý vo svojej nekonečnej dôvere vložil všetky potrebné kľúče od zlatej brány víťazstva do našich rúk.

Milan Šupa

Buďme si vedomí svojej ceny a nechoďme pod cenu

Nemusíme byt perfektní, stačí, že sme….

Ako si tak kráčame cestou života, neustále sme vystavení očakávaniam a prianiam okolia. Čo by sme mali urobiť… Akí by sme mali byť….
Prečo dovolíme na seba vytvárať tlak?. Robia to naše myšlienky? Áno, ale tie sa odvíjajú od naučených vzorcov. Áno, ak je človek pohodlný, či lenivý, potrebuje tlak k tomu aby sa rozpohyboval. Ale ak sme v štádiu, že robíme všetko pre cieľ, hýbeme sa, prosíme i ďakujeme, ale napriek všetkému sa nič nedeje, problém je v našom extrémnom nasadení za požadovaný výsledok. Sme „premotivovaní“ a prestávame radostne chcieť, v prirodzenosti, ale chceme a túžime zúfalo. Všade, kde je zúfalstvo, nemôže byť pomoc (ona prichádza, ale my máme okolo seba múr a cez neho nie sme schopní natiahnuť ruku a pomoc si vziať) – je tam blok. Rovnaké pritiahne rovnaké. Zúfalstvo plodí ďalšie zúfalstvo.
Mnohé veci robíme preto, že musíme, robme ich preto, že ich máme radi. Kde sa vytratila radosť? „Prevalcovala“ ju zodpovednosť? K čomu? Ku komu? Aj tak sme tu sami za seba. Nerobme zo seba obetných baránkov, aby iní boli šťastní. Nikto to od nás nežiada a ani nechce, pokiaľ sa do tej role nevpravíme sami. Z udalostí i vecí ktoré máme radi postupne robíme väzniteľov a to čo nám robilo radosť nám dnes spôsobuje utrpenie. Ale to neurobil nikto, len my sme to dovolil. Dovolíme strachom, aby nás presvedčili, že nie sme dosť prirodzení, že nie sme dosť dobrí, že nie sme dosť šikovní, že nie sme dosť múdri, že nie sme dosť silní a tak môžeme pokračovať..čo všetko nie sme….
Zabúdame stavať protiargumenty, čo všetko SME…..
Stávame sa otrokom i otrokárom. Dovolíme, aby nás vlastná hlava (to nie je nič iné) ničila, tlačila a my sme plní strachu zo zlyhania. Dovoľme si zlyhať. No a čo? Čo najhoršieho sa môže stať? Keď domyslíte scenáre i do tých najextrémnejších koncov, pochopíte, že nestane sa nič. Svet sa točí ďalej… I my pôjdeme ďalej. Dovoľme si nielen zlyhať ale i zlyhávať, 5 krát 10 krát? No a čo. Raz to skončí. Raz sa to zmení. Vtedy, ak prestaneme očakávať, ak sa prestaneme báť, ak prestaneme byť zúfalí.
Nezabúdajme, NIKDY sa nesmieme dostať do zúfalstva (to je stav bez viery). Ako náhle zúfalo potrebujem – blokujem a zúfalstvo znásobujem. A našou úlohou je hľadať svoje vytúžené šťastie a to znásobovať. Takže majme vysoko pozitívne očakávania a ak nie sme ich schopní, tak buďme neutrálni a nechajme veci bežať voľne, neurčujme im smer, nech sa všetko vyvíja prirodzeným spôsobom, tak ako chce a má. Z nášho uhlu pohľadu (ktorý je obmedzený) nevieme, čo je dôležité pre náš posun, rast a vývoj..
Vráťme sa na začiatok – robíme veci pre svoju radosť – tak si nenechajme ukradnúť ani minútu ani sekundu radosti (to nehovorím o hodinách, či dňoch)
🙂 .
. Zastavujme to včas svojim uvedomením. Uvoľnime sa a nič neočakávajme. Zúfalé očakávania prinášajú zúfalé výsledky. Takže preč so zúfalstvom. Vráťme sa k sebe a do seba, vážme si sami seba a uvedomujme si, že to, čo robíme, robíme HLAVNE pre seba – aby sme sa hýbali, aby sme boli na čerstvom vzduchu, aby sme sa potešili, aby sme sa vybláznili, aby sme tvorili a keď budeme mať my, potom dáme i iným všetko čo máme (ale najskôr musíme mať, aby sme mohli dať). Niekedy nemusíme byt výnimoční a stopercentní a neomylní. Stačí byť milý a radostný a už len tou svojou prítomnosťou a tým, že sme tešíme. Nemusíme byt perfektní, stačí, že sme….
V tom je naša sila a v tom tkvie odstránenie blokov a prílišných očakávaní. Uvedomme si že v danej chvíli robíme všetko najlepšie ako vieme, keby sme vedeli lepšie tak konáme. Tak prestaňme na seba tlačiť a buďme spokojní s tým, čo je. A až keď to pustíme, objavia sa nové obzory.. 🙂
Krásny odovzdaný večer, plný radosti a všetko púšťame …..
Tatiana

„ČO MÁM JA ROBIŤ, ABY SOM SA ZMENIL K LEPŠIEMU?“

„ČO MÁM JA ROBIŤ, ABY SOM SA ZMENIL K LEPŠIEMU?“

/Z cyklu voľných pokračovaní – Otázky a odpovede/

O ODPUSTENÍ A ODPÚŠŤANÍ

„Odpustiť, znamená vykoreniť zo svojho srdca zlo nenávisti a zloby, zlo nepochopenia a odsúdenia, zlo neprajnosti a výčitiek a mnohé a mnohé ďalšie zlá. Je to neľahká cesta, ale dá sa po nej prejsť. Len človek musí skutočne chcieť a aj bojovať, zo všetkých síl bojovať, svojou zmenou k lepšiemu, tiež prosiť v modlitbách, rovnako v konaní Dobra, inak po tej Ceste vlastného Znovuzrodenia, nemôže kráčať a ani na ňu dokonca nastúpiť…“

K.D. „Už pár mesiacov Vás čítam a musím povedať, že som šťastná, že existuje takýto čistý prameň, v tejto púšti poznania . Chcela by som sa Vás opýtať, úprimne, pretože to potrebujem – ako sa dá odpustiť niekomu, kto Vám urobil hrozné veci, ktoré vždy boli mierené na zničenie Vášho svetla, aby vo vás vyvolali zúfalosť a bezmocnosť? Ako sa dá odpustiť niekomu, komu 27 rokov odpúšťate, s čistým srdcom sa snažíte, ako najviac viete, a ten človek vás otrávi, lebo Vám závidí, že ste milovaná od ľudí a jej syna? Ako sa dá odpustiť niekomu, kto Vás preklína? Má to vôbec zmysel si takýchto ľudí púšťať stále do života, keď každé kolo len založia oheň a keď je všetko zničené, spokojne odídu a vy zostanete v zúfalosti ? Potrebujem na toto odpoved, ako odpúšťať niekomu, komu sme dali 1000 šancí, no ktorí to vždy zneužili len na to, aby nás obrali o pokoj.“

Odpoveď:

Krásny deň Vám prajem Denny. Dá sa odpustiť akákoľvek krivda, akékoľvek zlo. Lenže to odpustenie, musí byť vždy vyvážené patričnou protihodnotou, presne v zmysle Božích Zákonov. Tak, ako odpúšťa Svetlo, Boh, náš Pán a Kráľ, tak sa máme učiť odpúšťať aj my ľudia.

Pozrite na konkrétnom prípade. V Ježišovej dobe /keďže máme Vianoce/, veľmi zlyhal Judáš. Nakoniec zradil Pána a keď to urobil, nahliadol svoje previnenie a vzal si život.

Ak by sme Judáša mali súdiť my ľudia, okamžite by sme ho uvrhli do zatratenia a zničenia. Svetlo, Boh, je však Spravodlivý a poskytuje človeku, komukoľvek, ČAS, aby sa zmenil k lepšiemu a aby napravil svoje chyby.

Tá hranica /časová/, je rovnaká pre každého. Je to Doba Veľkej očisty, v ktorej sa práve nachádzame. K jej vyvrcholeniu sa musí zbaviť všetkého zla a všetkých vín každý človek na Zemi, ale aj v záhrobí, lebo Očiste podlieha celé Neskoršie Stvorenie. Každý sa musí definitívne rozhodnúť a napraviť, ak nechce zahynúť nielen pozemsky, ale aj duchovne.

Tak aj Judáš dostal šancu i veľké pomoci, aby sa napravil, cez všetku tú veľkú mieru previnenia, hlavne zrady na Synovi Božom. A záleží len na ňom, do akej miery ich využije, aby odčinil svoje zlo voči Láske Božej na Zemi. Svetlo nepozná pomstu, zlosť, už vôbec nie zničenie, to poznáme len my ľudia a práve toto nás priviedlo na pokraj priepasti. Svetlo pozná iba Lásku a Čistotu, Pravdu a Spravodlivosť, 4 Najmocnejšie Piliere Života.

Pozrite Denny, trpíte očividne, ale pomysleli ste prosím niekedy na situáciu, že ľudia, alebo človek, ktorí Vám takto škodia, mohli byť práve Vami v minulosti ešte viac „ničení“, ako ste Vy dnes?

Samozrejme sú tým myslené iné, minulé inkarnácie. Čo ak ste im Vy ubližovali ešte viac a teraz si to všetko musíte takto odčiniť, vytrpieť?

Skúste sa na svojich terajších „nepriateľov“ pozerať skrze neosobnú Lásku, vecne, ako na ľudí s chybami, ktorým ďakujete, že ste ich dostali do života, aby Vám nastavili určité zrkadlo, aby ste uvideli, kde sama ešte zrejme stále chybujete. V neodpustení, v emóciách, v ich vzplanutí. Obmýšľate tých ľudí, alebo toho človeka výčitkami, nepochopením, možno i zlosťou a inými sklonmi, ktoré zrejme máte v sebe ešte silno zažité. Preto ste dostali „do vienka“ také prostredie, ktoré Vás – ale len podľa Vás – „terorizuje“.

V skutočnosti je tom však tá najväčšia Láska Božia, ktorá Vám do cesty priviedla takéto prežitia, aby ste sa na nich učili a rástli na nich. Odpustiť nie je len slovo, neodpustíme, ak povieme „Odpúšťam Ti“, to je len „zvuk vo vetre“, to ešte ani zďaleka nie je odpustenie.

Odpustiť, znamená vykoreniť zo svojho srdca zlo nenávisti a zloby, zlo nepochopenia a odsúdenia, zlo neprajnosti a výčitiek a mnohé a mnohé ďalšie zlá. Je to neľahká cesta, ale dá sa po nej prejsť. Len človek musí skutočne chcieť a aj bojovať, zo všetkých síl bojovať, svojou zmenou k lepšiemu, tiež prosiť v modlitbách, rovnako v konaní Dobra, inak po tej Ceste vlastného Znovuzrodenia, nemôže kráčať a ani na ňu dokonca nastúpiť.

A sú tu ešte iné faktory a udalosti, ktoré nevidíme, lebo sme ponorení do toho medziľudského osobného a tak nemôžeme veci a udalosti vnímať s patričným nadhľadom, vecne a neosobne.

Ľudia, alebo človek, ktorí Vám „ubližujú“, nie sú zrejme jediní, pretože život nám nastavuje zrkadlo skrze veľké množstvo ľudí.

Uveďme zasa príklad. Dcéra nenávidí svojho otca. Celý život s ním bojuje, v hádavosti a výčitkách, v nepochopení. Je silno postihnutá sklonmi zlosti, výbušnosti, neprajnosti, nepochopenia. Myslí si, že to ten jej otec je príčinou tohto, aký je na ňu zlý, aký je netaktný, popudlivý.

Lenže, to je omyl, hľadať koreň tohto jej zla práve v jej otcovi. Tie sklony a závislosti si každý prinášame totiž z minulosti, z iných inkarnácií a často KOREŇ tohto zla v nás, bol vytvorený s úplne INÝM človekom, než ktorý nás „terorizuje“ v súčasnosti.

Táto dcéra má napríklad šéfa v zamestnaní, s ktorým má zatiaľ len mierne nezhody, podobné ako s otcom, ale oveľa miernejšie, ale predsa už i tam trpí a rovnako sa snaží veci riešiť emočne a nesprávne. Nevie ale, že ten koreň zla v nej, si vytvorila v dávnych životoch, práve s týmto šéfom a skrze terajšieho otca, dostala príležitosť, vykoreniť v sebe tieto sklony a rozviazať karmu nielen s týmto svojím otcom, ale hlavne so svojim šéfom, kde to všetko v dávnych časoch začalo.

Ak vybojuje ona ten boj v sebe a začne svojho otca milovať pravou, Spravodlivou Láskou, upraví sa i jej vzťah so šéfom. A aj s inými, ktorí sú súčasťou jej terajšieho života, pretože ak to dokáže a vykorení v sebe tieto sklony, bude ku všetkým cítiť už len Spravodlivú Lásku Božiu, ktorá nepozná frustrácie, výčitky, nepochopenie, zlobu a ani nič podobné. Vecne a s rozvahou bude potom riešiť všetky svoje ďalšie životné situácie.

Preto rada na záver – utrpenie sme si vždy privodili sami, nech je okolie ku nám akokoľvek kruté, kruté je však len podľa nášho vnímania.

Božia Láska to ale vidí inak a aj Vám v tomto živote dopriala možnosť, zmeniť sa k lepšiemu skrze človeka, ktorý je na Vás a podľa Vás veľmi netaktný a zlý.

Ale povedzte, ako nám iný môže ublížiť slovami? Jedine tak, ak pristaneme „na jeho hru“ a budeme si tie jeho slová pripúšťať k srdcu. Jedine vtedy dovolíme, aby nám také jeho postoje a slová ublížili. Prísne vzaté však, verbálne nám nemôže ublížiť nikto na Zemi ani mimo nej, pretože je len na nás, či necháme také nečisté a popudlivé slová okolia doputovať až k nášmu srdcu.

V minulosti sa používali v bojoch muža proti mužovi ochranné štíty, ktoré v ich zručnom používaní vždy dotyčného chránili, pred priamym zásahom protivníka.

Rovnako naše biopole je energetický štít, ktorý nás má chrániť pred výpadmi svojho okolia. No nechráni, lebo sme dopustili narušenie tejto ochrany a dovolili sme, aby najrozličnejšie zlo zakorenilo aj v našej duši. Zlo teda môže pôsobiť na nás skrz-naskrz, cez naše rozorvané biopole.

Zmeniť sa musíme každý, každý jeden človek na Zemi, ak chceme obstáť v nastávajúcom Dianí. I ja sám mám toho ešte veľa, čo naprávam a musím napraviť, ale s radosťou tak robím a z vlastných skúseností môžem potvrdiť, že DÁ SA TO.

Z Lásky k Bohu to dokáže každý, kto sa duchovne prebudil a túži už len po Blízkosti Božej. A tú dosiahneme jedine svojou očistou, očistou seba samých, od akýchkoľvek pokleskov. Pretože len v čistote našich sŕdc, sa môžeme k Bohu aj priblížiť a tým okrem blaženosti, aj trvale požívať Jeho Ochrany.

Skúste preto zabojovať v tomto naznačenom smere Denny.

Tiež články na tomto účte Vám v mnohom dajú odpoveď /ako ste už dokonca sama napísali/. Rovnako si pustite a púšťajte i to video o Ježišových Blahoslavenstvách, ktoré tu bolo už 4x uverejnené za posledný mesiac, skrátka skúste sa na veci začať pozerať inak a vpustite do svojho srdca viac Svetla, viac Pravdy.

Otvorte sa Pravde, tým sa otvoríte aj Čistote a Láske Božej.

Ak sa takto začnete namáhať, prídu výsledky a potom je tu aj možnosť ďalšej pomoci pre Vás. Napríklad v telefonickom rozhovore. Viacerým ľuďom v rozhovoroch bolo už takto pomožené, ale to až vo chvíľach, keď sa sami ponamáhali a už vidno u nich prvé výsledky.

Potom áno, potom môže prísť pomoc i takýmto spôsobom. Liečivá sila takéhoto rozhovoru je nezmerná…

Prajem Vám odvahu k boju, k boju nad sebou, pretože o to tu vždy ide.

Prajem Vám krásne Svetlé dni a ďakujem, že ste takto úprimne napísali. 🙂

K.D. „Je to tak krásne, že vždy keď prosíme o odpoveď, dostaneme ju. Dnes ráno mi Váš včerajší status /“ČLOVEK SA MUSÍ OD ZÁKLADU ZMENIŤ K LEPŠIEMU, AK CHCE OBSTÁŤ PRED NADCHÁDZAJÚCIM DIANÍM/, preposlala kamarátka a viem že to nie je náhoda Len ste mi potvrdil to, čo som cítila, ale uznávam, musím sa to naučiť ešte čistiť v konaní ❤️ Ďakujem krásne a ak je to možné, rada Vás kontaktujem . Už dávno cítim, že môj Duch potrebuje potvrdiť to, čo cítim od mala ❤️ Ďakujem ❤️❤️❤️ zdroj

Buďme si vedomí svojej ceny a nechoďme pod cenu

Prílišná dobrota

Tento príspevok patrí hlavne tým, ktorí sú citliví, pomáhajú a chcú byť stále za dobrých a občas až tak, že preberajú za druhých zodpovednosť, druhí to berú automaticky a naši “pomáhači” sa potom cítia, nervózni, vy_satí, unavení….. a kričia z bezmocnosti…..
Dnes ráno mi prišla správa:
“Ja mám pochopiť všetko a všetkých a kedy konečne niekto pochopí ako je mne !”
Keďže s takýmito otázkami sa stretávam neustále, moja odpoveď určite pomôže mnohým naraz pochopiť a možno i zmeniť…. a preto ju zverejňujem…
Odpoveď:
“,Kto Vám káže chápať všetkých a všetko a slúžiť, v zmysle, obetovať sa? Obeta na úkor seba v ne_láske (proti sebe) vyvoláva vo Vás tlak, odpor a nervy!!!! Preto, nerobte to, ak to necítite !”
“A áno, máte chápať všetkých a všetko, ale nie k_vôli n_im, k_vôli sebe. Kvôli porozumeniu situáciám i ľuďom, aby ste mohli zaujať správne stanovisko v každej životnej situácii, a teda i odmietať a vediet povedať situačne, prečo nie. Takže, chápte všetkých a všetko kvôli sebe, aby Vám bolo dobre po Vašich správnych reakciách na život (na ľudí, na situácie).
Chápte, porozumievajte, aby Vám bolo dobre, po správnych reakciách, konaniach a nie druhým ľuďom na váš úkor a strádanie”.
Krásny deň plný nových uvedomení, ale hlavne reakcií 🙂 🙂 🙂
S Láskou Tatiana

Úvahy/ výroky Útržky pravdy Pravda o svete