Vojny, rasizmus, vraždy…. To je téma posledných mesiacov. Nie je to nič nové… . Ono to bolo aj je, lenže vďaka médiám sme „zatiahnutí do deja“.
Reagujeme rôzne, napríklad mojej kamarátke ochorela dcéra a musí doživotne užívať hormón. No a jedna z jej prvých reakcií a otázok na lekárku bola, že ak bude vojna a nebude sa hormón vyrábať, čo potom ??? 🙂 🙂 :-)Ako by sa mala zabezpečiť? 🙂 Ďalšia kamarátka mi povedala, že jej známi uvažujú o odsťahovaní do Kuvajtu…, tam vojna nebude a tak dokážu uchrániť svoje deti. Ďalší telefonát bol o proroctve slepej Vangy. Že vraj „UŽ JE TO TU“…. .
Strach, strach ,strach, negatívne očakávania, hľadania hypotetických alternatívnych riešení (vychádzajúcich zo strachu).
Ale porušujeme základné pravidlá šťastného života (a dúfam že sa zhodneme v tom, že všetci chceme byť šťastní):
1) Rieš tu a teraz – buď teda v prítomnom okamihu.
2) HLAVNE rieš seba a nikoho iného.
Inými slovami, premýšľajme nad tým čo momentálne robíme (už dnes tvoríme zajtrajšok – to nie je fráza) a majme z toho radosť. Ak ju nenachádzam, niečo nie je v poriadku a tak hľadajme, čo môžem dnes urobiť inak, aby som zajtra bol/bola šťastnejší/ia, spokojnejší/ia. Meňme svoj „matrix“ (zaužívaný spôsob života, „program“). Učme sa meniť plány – prispôsobovať sa okolnostiam – staneme sa tak pružnými, rýchlymi, bezproblémovými. A takí máme byť.
To druhé pravidlo znie „zmeň seba a zmeníš svet“. Na čo sa budem zaoberať svetom, keď nie som schopný zaoberať sa sebou…. (ono to funguje často krát opačne 🙂 , ako výhovorka, že načo sa budem zaoberať sebou, je jednoduchšie nadávať na štát, politikov, dobu, susedov, partnera atď…, mne sa na sebe robiť nechce) (mne to vyhovuje … – potom nenadávaj! 🙂 ).
Ak sa nám podarí v najbližších dňoch byť aspoň trošku milší na svoje deti, partnerov, kolegov – už sme prispeli k dobru tohto sveta. Myslime na to, ako môžeme prospieť svojmu najbližšiemu okoliu, aby sme ho zušľachtili a povzniesli. Ale úplne stačí priniesť obyčajný humor, smiech a radosť, či odľahčenie.
Nestávajme sa súčasťou hry mocných cez mediálnu manipuláciu a súčasťou mediálneho kolotoča. Kto ovláda médiá, ovláda ľudí. A tak sme ako figúrky postrkávaní, smerovaní k cieľu (nie tomu, ktorý si stanovujeme my, ale k cieľu, ktorý nám predkladajú „ONI“). Práve média nám dopomôžu k tomu, že sme nešťastní (zabúdamee na vlastné ciele) a prijímame ich obraz sveta a ten nie je vždy reálny. Média potrebujú senzácie a zlo. Tam kde je pokoj, kľud, radosť tvorenie a budovanie – to je nezaujímavé, to sa nedáva do hlavných správ.
A prečo sa vlastne zaoberáme obrazmi a cieľmi iných? Prečo sa nechávame prostredníctvom médií „manipulovať“, ale hlavne ovládať.
Čím? Stačí obyčajný STRACH.
Čo ak…, čo keď…., čo budeme robiť…..????
A tak si prítomnosť „znečistíme“ strachom, hypotetickými situáciami a alternatívami. Strach z budúcnosti, strach zo správnych rozhodnutí, do toho veštice a veštby a tretia svetová a podobné horory.
Ja môžem hovoriť za seba… a to, že nemám ani najmenšiu chuť darovať negatívnym situáciám, predstavám, či domienkam ani trochu svojej energie v zmysle strachov, obáv, príprav a „dumaní“. Okráda ma to o radosť i pokoj v mojom živote. A ten si predsa nikto z nás nechce nechať vziať nie?
Prečo sa nechováme opačne a nešírime svojim chovaním, rozprávaním (i písaným slovom) viac humoru, radosti, spontánnosti, lásky a už tobôž, v tomto období, ktoré by malo byť „prípravou na deň“, kedy sa zrodila Láska. Každoročne si pripomíname o tomto čase, aké dôležité je mať rád jeden druhého, aké dôležité je byť nápomocný a pomáhať si navzájom, súcitiť (ale nie ľutovať) atď. Tak sa pripravujme, ale hlavne tú teóriu žime.
Nemyslime na …. , radšej premýšľajme ako sa stať ešte lepším človekom. Žime – prežívajme každú minútu nášho života. Učme sa v žití prítomného okamihu. Šírme spontánnosť, hravosť, úsmev radosť.
Krásny deň 🙂
Tatiana