Ja som príkladom 🙂, nemôžem predsa písať o niečom, čo nežijem 🙂.
Cestujme, žime, plňme si drobné i veľké sny, realizujme sa, nech máme stále pocit dostatku.
Vyvarujme sa myšlienkam, to sa nedá, to neide a neživme v sebe princíp nemožnosti.
Všetko je možné, ale najprv treba zmeniť prístup z nemožného na možné. Zmeňme prístup zo strachov, obáv a prílišného trestania sa v zmysle nemôżem veriť, lebo ak sa to nestane budem sklamaný, či sklamaná a to bude bolieť, Zmeňme to na presvedčenie o nekonečných možnostiach a schopnostiach…
( ako božích, tak i svojich, ruka v ruke 🙂 )
Musíme mať vieru ( presvedčenie) ! A k tomu, odvahu skákať do neznáma. Tí, čo sú nezodpovední, automaticky skáču, takže tých sa tieto slová netýkajú 🙂. A tí prezodpovední sa zase toľko urozmýšľajú, že je to na škodu, na prekážku a budú hľadať arguenty aj proti týmto slovám, na obhajobu, prečo nie je dobré skákať.
Takže, pre tých mysliacich, dobrá rada nad zlato: „skáčte, 🙂 a uvidí sa….“ 🙂
Ne je to nezodpovedné a ani nezodpovedané, už je to prerozmýšľané a prebraté zo všetkých strán a vždy tu bude ČO AK? (A hádam sa neideme báť,?!) 🙂 ČI? 🙂
Máme neobmedzené pole možností a neobjavené množstvo schopností. Tak nedovoľme rozumu, aby sa tváril, JA viem, že … (a on tam dosadí to negatívne).
Veď dokážeme všetko, aj lietať….
Stačí uveriť a dôverovať….
Ale to znamená niekedy veľa:
„pustiť seba“…..(dušu, proti logike).
Krásny dník.
Tatiana