Vianoce a adventný čas

Vianoce a adventný čas

S blížiacim sa adventom a časom Vianoc, mali by sme sa sami bližšie zamyslieť nad tým, čo to znamená a ako sa správne duchovne pripraviť počas adventu na príchod čistej Božej Lásky a Svetla na zem. Mal by to byť čas duchovného prežívania a vnútornej očisty zintenzívnený blížiacim sa príchodom obnovujúcej energie, ktorá je nám z veľkej Božej milosti dávaná opätovne každé Vianoce k načerpaniu nových síl.

Dennodenne by sme si mali dávať predsavzatie stať sa vnútorne i navonok rozžiarenými rovnako ako zapaľujeme sviečky a zažíname svetielka. Našou úlohou je v príprave v samých sebe rozsvietiť svetlá našich najlepších a najušľachtilejších vlastností a cností a otvoriť sa službe v božskej čistote. Zamýšľajme sa teda, či dostatočne slúžime Bohu prostredníctvom nášho konania, aby sme si zaslúžili milosti k nám prichádzajúce. Konajme dobro, šírme lásku a radosť a buďme čistí a radostní ako tešiace sa deti. Pretože v detskosti tkvie jednoduchosť a čistota, ktorá odzrkadľuje človeka, ktorý sám je čistý a odovzdaný pôsobeniu vo Svetle.

Spomeňme si na to akú radosť sme zažívali ako deti, keď sa blížil čas Vianoc. Vždy to bola atmosféra ako žiadna iná, no v dnešnej dobe len málokto dokáže túto radosť opäť prežiť a to práve kvôli stratenej detskosti. Človek už zabudol ako správne prežívať a vnímať vianočný čas. I keď každý zaiste pociťuje zmenu „vo vzduchu“, vedome nedokáže povedať prečo je to tak. Je to preto, lebo ľudia sa dostávajú do bezprostredného vyžarovania energie Lásky, ktorá aj v nich stimuluje lásku. Ľudia sú lepší a láskavejší, ako inokedy. Keďže si však z tohto prúdenia Lásky nedokážu pre seba načerpať vedome dostatok, všetko to krásne sa po Vianociach vytratí a svet je opäť naspäť v starých koľajách. Väčšina ľudí sa k detskému vnímaniu Vianoc vie vrátiť iba v spomienkach, no práve pocit, ktorý ich zaplaví v tejto chvíli ich dokáže opäť otvoriť tej čistote a detskosti, ak má človek dostatočne silné chcenie.

Buďte ako deti! Jednoduchí a čistí. Nedajte sa zväzovať rozumom a materializmom tejto doby, ktorý nám diktuje, že potrebujeme veľkolepé osvetlenie, mnoho darov a dokonalú večeru. Je to iba náplasť snažiaca sa zalepiť tú prázdnotu, ktorá drieme v ľuďoch pre ich neschopnosť vnímať duchovný svet a precítiť a pocítiť skutočnú podstatu tohto obdobia. Vráťte sa k svojej detskosti, lebo i váš duch je dieťaťom Stvorenia, ktorý na svojej ceste musí ostať detským, aby splnil svoju úlohu vývoja tu na Zemi. Zamerajte sa na plné precítenie radosti a vďaky za tú veľkú rozumom nepochopiteľnú Lásku, ktorá k nám bola pri narodení Ježiša a je opätovne každý rok zosielaná. Vtedy budú Vianoce dokonalé, keď vedome prežijeme to, čo je nám dávané a my budeme očistení žiariť a cítiť sa „dokonalo“ vnútri.

Nech cez vás žiari lúč čistoty, ktorý bude posilnený zosielanou Láskou a ukáže vám správnu cestu na ceste k spáse. Buďte láskaví a štedrí, nech vás Vianoce napĺňajú pohodou, pokojom, radosťou a láskou. Ďakujte, úprimne obdarúvajte, majte trpezlivosť a pracujte hlavne na vlastnej hodnote. Nech sú tieto dni pre vás inšpiráciou k rastu a snahe žiariť, aby ste zaslúženou prácou na sebe, námahou a vlastným snažením dokázali správne prežiť a osláviť tento sviatok.  

Čo chceš človeče, stane sa Ti – praj si

Čo chceš človeče, stane sa Ti – praj si

Často sa v nás objavuje strach z nesplnenia, nenaplnenia:
„Čo keď?“ „Čo ak?“
V negatívnych myšlienkach dôjdeme až tak ďaleko, že sa bojíme si priať.
Riadime sa myšlienkou: „Nepraj si, neočakávaj, aby si nebol sklamaný.“ I takto nemúdro sú občas proti nám samým vybraté a použité inak veľmi múdre a poučné slová. Ich obsah sa ale rozhodneme žiť a využiť v nesprávnej situácii, v nesprávnom čase, teda na nesprávnom mieste.
Často zostávame uväznení v negativite, ako sa to nedá, ako to nepôjde, ako radšej neriskujem a už dopredu som uzrozumený/á s negatívnym výsledkom. Všetok čas míňame v zacyklení v negatívnom rozjímaní o riešeniach respektíve neriešeniach. Poďme von z negativity!!!
Dajme čas i priestor – opačnému pólu, VERME a UVERME! Tam investujme čas a energiu!
Nezabúdajme:
„SME mocní tvorcovia svojich túžob, prianí, myšlienok, skutkov, životných udalostí.“
„Tak ako chceš človeče, stane sa Ti, ak teda nechceš, lebo….. (neveríš?), nestane sa Ti… “
Dajme si záväzok, od dnešného dňa :
„Používam svoju moc s láskou a milosťou a dodávam jej energiu prostredníctvom svojich láskyplných myšlienok, pozitívnych emócií a hlbokej viery.“
Krásny večer plný viery, nádeje, lásky a odvahy 🙂
S Láskou i vierou 🙂 Tatiana

Čo chceš človeče, stane sa Ti – praj si

Citový chlad – ochrana, či obrana

Je rozdiel, či niečo chránim…., alebo sa niečomu bránim…

V prvom prípade niečo mám, vlastním a vynakladám energiu na ochranu, aby som nestratil, či neprišiel o niečo vzácne. V druhom prípade som v odpore voči niečomu, či niekomu, som v neprijatí, v brnení, obrnení, bránení (tvrdosť).

Hovorí sa, že Láska bolí. Aj keď to nie je pravda, mnohí sú o tom presvedčení. Láska nebolí, bolí sklamanie, ak sme niečomu verili, alebo v niečo verili, či niekomu verili a nenaplnilo sa to. Alebo bolí ak sme z Lásky k niečomu nadobudli chybné presvedčenie a následne v tej dobrej viere a z Lásky chybne konali – potom to bolelo a namiesto zhodnotenia a zaujatia nových postojov – svojej zmeny v prijatí udalostí i priznaní svojich vlastných nesprávnych krokov sme sa zatvorili. Zamurovali sme sa, potlačili všetok cit, potlačili lásku, ba čo viac, obvinili sme Lásku ako takú, že je vinná za našu bolesť a preto sme sa rozhodli ju doslova a do písmena vyhnať. Vytlačiť zo seba. Viac ju necítiť a prijali sme rozhodnutie, že u nás nemá miesto. A to všetko z nesprávneho vyhodnotenia i spracovania bolesti.

Uvedomujeme si, že takýmto postojom sa chceme zbaviť Boha? Ak veríme, že Ježiš bol i je zosobnená živá Láska a my ju vyháňame a obviňujeme a neprijímame, tak sa vlastne zbavujeme Boha? Zabíjame ho v sebe? Stačí si to predstaviť ako reálne konanie a neviem, či ešte stále budeme presvedčení, že konáme správne.

Mnohí sa nazývame veriacimi a chodíme do kostolov, tvárime sa, že sa modlíme, ale s Láskou nechceme mať nič spoločné.

Oddelili sme tieto dve živé a prepojené obsahy a formy – vieru a Lásku. (Aj neveriaci človek rieši vieru i lásku, nedá sa to obísť, je to zákon).

Láska i viera idú ruka v ruke aj s nádejou. Existencia jednej bez druhej nie je možná, nefunguje to. Ak necítiš Lásku, strácaš vieru i nádej, ak strácaš vieru, strácaš i Lásku a nádej. Len si to skúsme do detailu vo svojom vnútri precítiť.

Keď prestaneš veriť v čokoľvek si beznádejný prípad a znamená, že si potlačil, až zabil Lásku. Ak si prestal milovať, mať rád, strácaš nádej prečo ísť dopredu a ďalej a už nikomu a ničomu neveríš. Tak silné je prepojenie tých troch cností…..

Lásku potláčame, zabíjame, nechceme cítiť, lebo bolí. Tvrdneme, kamenieme, sme ironickí, cynickí, necitliví, necitoví, neempatickí, až sebeckí, veď v tej obrovskej sebaláske (len klamlivej, lebo v skutočnosti ide o EGO) chránime SEBA – tak znie ego_obhajoba, temná obhajoba nesprávneho konania.

Preto sa prestaňme chrániť, prestaňme sa brániť citu. Ako je Boh živý, cit je, bol aj bude najprirodzenejšou súčasťou človeka. Potlačené cítenie je vlastne víťazstvo temnoty nad svetlom. Cit je prejav ducha – božej iskry v nás a necitlivosť, znamená mŕtvosť, potlačenie božieho princípu v nás. Lucifer, ako taký je citový chlad. Ak sa dostaneme do štádia citového chladu, ideme ruka v ruke s ním a môžeme sa nazývať veriacimi, či biť do pŕs, ako slúžime Bohu. Nie, neslúžime. Ak sme vyhasnutí zvnútra a citovo chladní, sme v Luciferových rukách a ten s nami nenápadne točí, len aby sme to nezistili a nepriznali si to. Hýčka naše ego a nahovára nám aké to je neškodné, pretože tým, že necítime a neveríme v Lásku, nerozvíjame ju, nikomu „neubližujeme“.

Mali by sme si však uvedomiť, že kde nie je svetlo je tma. Kde nie je láska, tam je prázdno. Ale prázdno, ako také, neexistuje. Každý priestor sa vždy vyplní. Čím? Určite nie svetlom, lebo to ide ruka v ruke s láskou, takže, … ak nie svetlom tak temnotou a opakom lásky je ľahostajnosť, nenávisť, odpor, neprijatie. necitovosť, necitlivosť. A to sa premieta potom do našeho správania, do rozhodnutí i konania.

Pýtam sa:

Chceme sa „“chrániť“ a hľadieť i držať si svoje a konať viac-menj sebecky, v záujme vlastnej ochrany a obrany zo strachu ?

Alebo,…

Chceme sa otvoriť, skočiť „po hlave“ s dôverou vo vyššiu silu, že nám pomôže, v konaní sa pozerať súcitne nielen na seba, ale i na druhých, konať s prezieravosťou, uvedomujúc si dôsledky, konať so zodpovednosťou, chcejúc a majúc na pamäti len dobrý a čistý úmysel, vydať sa „napospas“ hoc aj nesprávnemu konaniu druhých v prijatí druhých i situácii s rešpektom…. s vierou vo vyšší princíp, vyššiu silu a oddanosť i pokoru voči nej?

Slobodná voľba je na každom jednom z nás, Len mám silný pocit, že už je nutné sa rozhodnúť. Už nemáme čas a nebudeme mať ani možnosť sa potácať medzi týmito dvoma svetmi. Je to otázka voľby buď…., alebo………

To je čas triedenia, na ktorú stranu sa postavíš, aj keď samotné temno vyzerá tak nevinne. Je skryté za noho vlastných ospravedlnení a obhajob a pôsobí navonok veľmi neškodne. Je na nás, aby sme boli zrelí i bdelí, rozlišovali a zaujímali jasné a jednoznačné postoje.

Ja osobne si volím druhú možnosť. Cválam, verím a skáčem hoc „nevidím“ „za“…..

S Láskou Tatiana

Postoj

Postoj

Či je to postoj k ľuďom, postoj k problémom alebo celkovo k nášmu životu, postoj je nesmierne dôležitá a určujúca vec. Určujúca v tom, že postojom určujeme to ako sa budú vyvíjať situácie, ku ktorým ten postoj zastávame a postojom k životu určujeme svoje smerovanie a tým svoj osud. Ako sa hovorí, nie je dôležité, čo sa nám v živote deje, ale ako na to reagujeme. Keď zachováme správny postoj, dokážeme sa poučiť zo situácií v živote a zobrať si z nich to dôležité posolstvo a hlavne správnym postojom dokážeme túto situáciu zmeniť.

Písal som veľakrát, že človek je tvorca a každou sekundou niečo tvorí, niečo si priťahuje, tká svoj osud. Všetko vo vesmíre je energia a preto akú energiu vyšlem, takú v zhmotnenej podobe dostanem. Postoj je tiež energia a čím ráznejší je, tým má väčšiu silu. Postoj je teda kľúč k tomu, ako správne preplávať vodami života. Síce to neznamená, že zostaneme suchí, ale neutopíme sa a nebudeme tápať v zúfalstve. Aj keď bude oceán častokrát rozbúrený, vďaka správnemu postoju dokážeme tie vlny zosurfovať. V dnešnej dobe, kde nás z každej strany pokúša zlo, je správny postoj spôsob, akým dokážeme od seba odpudiť to nesprávne a pritiahnuť si k sebe to správne. Všetko zlo sa totiž dokáže vkradnúť iba tam, kde je neharmónia a tá neharmónia sa prejavuje naším cítením, postojom k určitej situácií. Pokiaľ som napríklad príliš ezoterický a chýba mi zdravé uzemnenie v tomto svete, je to práve môj nesprávny postoj, ktorý umožňuje, aby som bol nevedomky ovládaný temnými vplyvmi, ktoré sa prezliekajú za to dobré a duchovné. Pokiaľ som napríklad hnevom ovládaný človek, je to práve nesprávny postoj, ktorému umožňujem, aby ma ovládal a ja sa mu poddám a nekonám v tej chvíli racionálne. Postoj je teda tá brána, ktorá mi umožňuje zatvoriť sa pred zlými vplyvmi tohto duchovného, ale aj hmotného sveta. Pokiaľ sa chcem zbaviť niečoho škaredého, musím predsa zaujať postoj, že to rázne odmietam a nechcem to. Pokiaľ naopak túžim po niečom ušľachtilom, musím vnútorne zažiariť preto, teda zachovať postoj rovnorodý s tým, čo chcem.

Málokto si uvedomuje tú dôležitosť, ale správny postoj nás dokáže vytiahnuť z tých najväčších strastí v živote. Okolnosti v našom živote sa môžu zmeniť len prosto tým, že v sebe vybudujeme vnútornú príčinu týchto zmien. Na internete sa človek dočíta kopec inšpiratívnych príbehov ľudí, ktorých zdanlivo zlomil život, niesli si so sebou rôzne bremená a napriek tomu sa stali v niečom úspešní a vyhrali nad životom. Každý pozná nejaký príbeh typu z ničoho nič. Mali pred sebou prosto cieľ a napriek okolnostiam v živote, ktoré mohli poukazovať na opak, oni si držali pred očami svoj cieľ, ktorý nakoniec zhmotnili. Presne takto sa vďaka správnemu postoju dokážeme vyšvihnúť nahor a pritiahnuť si k sebe svoju túžbu. Pokiaľ som sa napríklad ocitol bez práce a snažím sa svoju situáciu zmeniť, kedy budem mať väčšiu šancu, že sa mi to podarí? Keď budem veriť v seba, že sa mi podarí niečo zohnať, alebo keď sa budem strachovať pod ťarchou účtov na platenie a budem si predstavovať negatívne scenáre typu čo ak? Čo ak spadnem do vody? Lenže čo ak v tej vode nájdem stratený poklad? Častokrát sa situácia, ktorá naoko nemá východisko, dokáže vyriešiť vďaka jednému telefonátu alebo náhodnému stretnutiu. Ani netušíme, z ktorej strany alebo akým spôsobom môžeme prísť k riešeniu, pokiaľ sa však predtým uzavrieme nesprávnym postojom, ani to nezistíme.

Ak sa cítime ako mravček, ktorý je bezmocný a nič nezvládne, tak potom nebudeme mať pod kontrolou svoj život, lebo mravček predsa nič nezmôže. Pokiaľ sa naopak budeme napriek pádom cítiť ako mocný lev, budeme veriť a budeme presvedčení, že ťažká situácia je len dočasná a dokážeme sa z nej vymaniť, tak to nakoniec tak aj bude, pretože správnym postojom si pritiahneme lepšie situácie alebo ľudí do života, pretože zákony stvorenia vyslyšia našu prosbu byť tým levom. Už len prostá inšpirácia na riešenie problému alebo zlepšenia niečoho nám vzíde na um jedine vtedy, keď veríme, že to vyriešiť dokážeme. Ťažko môžeme sami čeliť situácií, v ktorej si sami neveríme. V takomto prípade nám chýba správny postoj a to sebahodnota a schopnosť oceniť svoje kvality. Pokiaľ chcem niečo dosiahnuť, niečo zmeniť, tak prvý krok k tomu je správny postoj. Je to základný kameň. Samozrejme treba pilne pracovať aj hmotne, lenže všetko by to malo byť postavené na správnom prístupe k danej veci.

Všetko okolo nás je energia, všetko to okolo nás prúdi a teraz si predstavte, že ideálne iešenie na problém, s ktorým sa potýkame, je na ceste k nám, ale nedorazí, pretože riešenie ide po energetickej nitke, na ktorú sa dokážeme napojiť len správnym sebavedomím, lenže my sme ustráchaní a toto riešenie žiaľ nemá zastávku v mravčekove. Presne takýmto spôsobom vieme určovať vlastné smerovanie. Všetko, čo chceme, dokážeme tým správnym postojom dosiahnuť. Šťastie praje tým, ktorí sa cítia hodní šťastia. Chcete sa niekam dostať a neviete ako? Začnite s tým, že uveríte, že tam byť môžete a pritiahnete si k sebe správne vedomosti/inšpirácie/ľudí/situácie.. čím ráznejší postoj k niečomu zachováme, tým to bude silnejšie. Nestačí si niečo naoko hovoriť, keď sám tomu vnútorne neverím. Viera je dôležitý pilier všetkého v živote.
Postoj má obrovskú moc, napríklad taká dlhotrvajúca úzkosť nám neuškodí iba na duši, ale zároveň nám dokáže spôsobiť zdravotné ťažkosti. Je predsa známe, že v dnešnej dobe populárny stres je nezdravý a dokáže nám privodiť rôznorodé telesné ťažkosti. Všetko so všetkým súvisí a všetko je energia. Naopak radosť zo života nás lieči nie len na duši, ale aj na tele. Samozrejme, že to neznamená, že stačí byť pozitívny a pchať do svojho tela blbosti, všetko by malo ísť ruka v ruke, no postoj nás neovplyvňuje len duchovne, ale aj hmotne. Je to tak prostá, jednoduchá vec a predsa mnohými nepochopená a neskrotená.

Začnime pracovať na tom, ako sa staviame k okolnostiam okolo nás a k životu ako takému. Nie len, že nám to pomôže byť viac ukotvený a odolný voči nekalým vplyvom tohto sveta, ale zároveň nám to vydláždi cestu vpred. Učme sa vo všetkom budovať ten správny postoj, pretavme to do ráznosti a staneme sa hrdinami vlastného osudu.

Daniel

Zdieľať článok

Čo chceš človeče, stane sa Ti – praj si

Každá hodina je ako drahokam!

Takúto vetu „len tak“ vyslovil môj malý priateľ Lukáško.
Keď to vie 9 ročný chlapec, prečo si to neuvedomujeme my dospelí.

Budeme čítať a zdieľať mottá, budeme obdivovať krásne slová, ale keď to vypadne z úst dieťaťa, tak až vtedy si uvedomíme nikoľkonásobne viac, vážnosť a dôležitosť týchto slov.

Nevinnosť dieťaťa dáva slovám život i silu i váhu.

Nemala som tu príležitosť to s ním rozoberať, ešte sa len chystám.
Ale sama si kladiem otázku:
„Čo si máme pri tých slovách uvedomiť?“

Ako prvé ma napadlo: „Je najvyšší čas!“ Vážme si ho! Možno za chvíľu ho už nebudeme mať.

Tak sa vynára otázka, na čo?
To, že je najvyšší čas na zmenu?
Že je najvyšší čas na všetko?
Povedať, čo cítim?
Spraviť, čo som vždy chcel?
Ísť tam, kde ma ťahalo srdce?
Urobiť to, čo mi strach nikdy nedovolil?
Zariskovať, s vierou v dobro a dobrý koniec, či začiatok?

Alebo tie slová hovoria:
„Robte všetko naplno, s odvahou, vierou a s presvedčením a tak ako JA (Najvyšší) od Vás chcem, lebo neviete dňa ani hodiny.“
„Buďte bdelí, majte olej v lampe, svieťte a očakávajte môj príchod, ktorý prinesie „súd“ , požadovanie, zúčtovanie a teda zmenu ….“
Využime každú minútu na plno, teraz….

V tejto chvíli má už čas cenu zlata, raz ho už nebudeme mať a napriek tomu, že my ho budeme potrebovať i chcieť.

Možno zaznieva z neba cez detské ústa:
„Času bolo dosť! Ukáž, ako si ho využil? Na aký účel? Ako si s ním hospodáril? Čo je výsledkom tvojho snaženia, činnosti, respektíve, rezignácie, nechuti, strachu, paralýzy, nečinnosti a nezmeny po tak dlhom čase?

Musíme o všetko prísť?
Stratou blízkeho človeka, jeho odchodom, úmrtím, chorobou, aby sme došli k uvedomeniu a konaniu a niečo vo svojom živote zmenili a naštartovali sa? Uverili a bežali konaním za šťastím bez rozmyslu.

Musia prísť rany? Alebo nám postačia zvonivé slová z detských úst?
„Čas je drahokam!“
Na Lukáškove podnety, s Láskou Tatiana.

P.S: Maľba je Lukáškova. Nepripadá nám to, ako kométa ohlasujúca súd? Rozvrat, zvrat a zúčtovanie? Každý tam ide iným smerom? Niekto sa rúca, niekto osedlá hviezdu, niekto má vysielačku a chytá signál? Kladiem si otázku, či si uvedomujeme, že môžeme mať doma malých prorokov a nie je to len detská fantázia? A s týmto dieťaťom sa nikto na takéto témy nebaví. Mamička mi priniesla výkres, na Lukáškovo prianie, aby mi ho dala… a ja ho posielam do sveta, ako výzvu a ohlasovateľa pre nás všetkých, že je čas na…, lebo čas je drahokam.

Krásny dník s maximálnym využitím času na všetko čo ste si kedy priali.
Ďakujem Lukáškovi lebo aj vďaka nemu sme upozornení a verím, že dôjdeme k uvedomeniu.

Tatiana

Úvahy/ výroky Útržky pravdy Pravda o svete