Buďme poctiví a úprimní, hovorme len to čo cítime.
Ako je napísané (Matúš 5:37):
37 „Ale vaša reč nech je áno – áno,” nie – nie.” Čo je navyše, pochádza od Zlého.“
Nesľubujme niečo, čo nemôžeme splniť, nesľubujme niečo, čo nechceme splniť.
Nezavádzajme neúplnými informáciami.
Nemanipulujme.
Niekedy sa dopúšťame klamstva len preto, lebo si myslíme, že riešiť problém v pravde by bolo príliš bolestivé.
Niekedy v „dobrej viere“ chceme zachovať vzťahy bez zmeny a neuvedomujeme si, že problém narastá ak nepovieme pravdu.
Následky neprávd a poloprávd sú závažnejšie po plynutí času (zamotávaním a namotávaním), než keby sa riešili priebežne.
Je omnoho lepšie byť pokorný a pravdivý, svoje previnenia priznať a požiadať o odpustenie.
V tom je veľkosť človeka a v tom sa ukazuje jeho rešpekt a súčasne si rešpekt získava.
Prehrešky by sa mali priznať i vyznať a nie maskovať.
To je žitie v Pravde.
Ak hovoríme v súlade s tým, čo cítime, druhí to cítia a vnímajú a tým si získavame dôveru, rešpekt, úctu.
Tvorme mosty k sebe navzájom a nekopme priepasti či už úmyselným, alebo neuváženým konaním.
Tatiana Mintálová