Dnes ráno som sa zamýšľala nad témou záislostí.
Neprišla som na nič nové, ale predsalen si možno pri týchto slovách niečo uvedomíme.
Ak sa niekedy rozhodneme zbaviť, akejkoľvek závislosti, zo skúseností viem, že to nie je jednoduchý proces.
Ak chceme chudnúť, musíme sa dostatočne monivovať, aby sme zvládli heslo. „Cica, nežer!“ 🙂, možu nám rozprávať kde kto o pohybe 🙂 – samozrejme je to pravda, ale základ je v hore uvdenom hesle 🙂 aj keď nie dolsovne 🙂 🙂 🙂.
Patria tu i iné závislosti ako napr.: na cigarete, sladkostiach ale na internete, hazard – automaty a pod., na vzťahoch a nepomenovaných neznámych činnostiach, ale zahrňme tu i nezdravú závislosť na človeku.
Základný krok pri zbavovaní sa závislosti akéhokoľvek druhu je odpovedať si na otázku : „Prečo to chcem zmeniť?“
A odpoveď bude u každého iná. Od čoho sa bude odvíjať? Od individuálnych hodnôt každého jedného človeka.
Niekto chce zmenu (schválne rozkladám to slovo 🙂 K_VôLI – lebo v tom je krásne ukryté čiju vôľu to v závislosti plníme a koho vôľu to vlastne plniť chceme….
Takže znovu, niektorí chcú zmenu k_vôli sebe, iní k_vôli partnerovi, ďalej k_vôli ľuďom, k_vôli tomu aby sme sa cítili lepšie…, krajšie…., slobodnejšie…., niekto k_vôli tomu aby sa sa stal lepším človekom, niekto preto, aby bol na seba hrdý, že niečo náročné zvládol atekrajný prípad je, že chceme zmenu, zo zúfalstva, lebo nás závislosť „ničí“, barie nám pokoj.
Čo nás to ničí? Veď je to (bolo to?) príjemné. Tak ako minca i táto sféra má dva strany. Je to príjemné – efekt SUPERKRÁTKODOBÝ.
Zlý pocit?- efekt dlhodobý a s dôsledkami ďalekosiahlymi, ktoré možno v súčasnosti nie sme schopný domyslieť – len vycítiť, ak máme záujem.
Môže to ničiť naše zdravie, „berie nám silu“, „strácame rozum“, „strácame seba“ (v tom dobrom prípade závislosti – svoje horšie JA, v zlom prípade závislosti . lepšie JA ).
No a ako sa teda vymaniť z toho začarovaného kruhu „chcem“ a „nedá sa“ ?
Veľa krát mi príde na um citát – aj keď neviem kto ho povedal, že „nedá sa len to, čo nechceš.“
Z uvedeného vyplýva, že ak niečo nezvládame, znamená , že sa toho ani skutočne zbaviť nechceme 🙂. Možeme sa vyhovárať na okolnosti, možeme odkladať, možeme čakať na „lepšie časy“ – ktoré prídu? neprídu? Aj tak to vždy bude závisieť len a len od môjho rozhodnutia.
SAMO sa neudeje. SAMKO spinká a nemá dôvod sa prebudiť, pokiaľ SAMA dostatočne nevyburcujem a nezmotivujem 🙂.
A SAMKO bude makať jedna radosť, ale je napojený na zdroj a to je naša túžba ducha, naše chcenie duše a naše rozhodnutie rozumu, konané naším telom 🙂.
Ak je prebudený duch, prebudí sa i SAMO 🙂 🙂 🙂.
Duch je čistý, ale závsislosti – nutkania – tie ktoré nás zdržujú, ob_ťa_žujú, ubližujú sa zapisujú do obalu ducha – do duše a tá mnohé závislosti postupným užívaním, prežívaním a zžívaním, prijala za svoje.
Podľa dlžky a intenzity pôsobenia a žitia vznikla i priama úmera sily, ako sa tam závislosť drží, ako je s nami „zrastená“ i keď niekedy to bolo mimo nás. Len dobrovoľným neustálym žitím sme si to „vžili“. Spočiatku to možno bolo možno zo zvedavosti a ak efekt bol príjemný, tak nie je dôvod si opakovane tú istú „neresť“ nevoliť. Veď pôsobí potešujúco.
Až neskôr zistíme – ak sme si to vôbec schopní pripustiť, ako zhubne a hlavne skryto to na nás pôsobí (mnohé závislosti a neresti sú neskôr i príčinou nemocí – bezmocí 🙂 )
A tak sa vrˇaťme k príkladu chudnutia a dajme tomu odriekania si sladkostí. Čo urobí človek ak sa rozhodne chudnúť a sladkosti sú „kameňom úrazu“. Asi ťažko si naplní chladničku všelijakými dobrôtkami. Asi ťažko si naplní kuchynské šuflíky a nádstavce Horalkami, Fidorkami, či inými obľúbenými sladosťami. Asi ťažko bude tieto sladkosti všade so sebou nosiť a asi ťažko si bude líhať a na nočný stolík si postaví dezert, či šľahačkovú tortu a usmievajúc sa naň si povie, „ako krásne sa chude, ako krásne vyzeráš, ale nedám si Ťa, prejem si dobrú noc. Ráno sa budeš na mňa usmievať, ale ja odolám a poviem si nie.“
Tak takto asi len veĺmi ťažko odoláme 🙂. Rovnako to je s cigaretami, rovnako to je s akoukoľvek neresťou i s ľuďmi.
Muži majú tendenciu dokazovať často sami sebe, že zvládnu všetko , bez nejakých zábran a obmedzení. Majú pocit že musia byť vystavení trvalému tlaku a musia to zvládnuť, pretože ako by to potom zvládni inokedy keď budú vystavení tlaku neskôr. Ako zvíťazia pod tlakom potom, keď nezvíťazia pod tlakom teraz?
čo myslíte? Dobre uvažujú?
Áno, máte na to právo, analyzujte sa, skúšajte sa, ael až po nejakom čase, keď zvládnete prvé základné kroky byť nezávislým až potm, keď si vyskúšate samotu bez závislosti, až potom sa preverujte 🙂.
Sme pri tom, že opäť je to taká krásna návnada temného princípu , ktorý nepotrebuje, aby sme sa niečoho zbavovali, jemu vyhovuje, ak sme ovládaní, jemu podriadení, či ide o pudy, nutkania, zúfalstva, neslobodu, podráždenosť atď. Preto podsúva tie myšlienky prezlečené za dobro že bojuješ – rastieš na sile- dokazuj – že zvládaš (ale to vám nepodsunie ž váš stav sa mnohonásobne zhorší ak nezvládneš…či nezvládaš….)
Takto to to funguje – jeho úloha je v závislostiach nás drržať čo najdlhšie mu to umožníme, i celý život.
Rovnako i strach je závislosť 🙂 my sa bojíme nebáť, lebo to sa „nedá“. „My predsa nemôžeme od života očakávať šťastie a bezproblémovosť!“ „To neide!“ 🙂 🙂 🙂
Ak sa vrátim k tej našej „odvykačke“ dajme tomu sladkostí. No v prvom kroku pomenujeme, prečo s tým chceme skoncovať. Ak je motív dostatočne silný a vysoký (čím vyšší cieľ, tým vyššia sila), mali by sme si to v každom momente rohodovania a váhania pripomínať. „Ak to urobíš tak….., tak potom výsledok bude to a ono, prinesie to radosť a požitok, ale na koľko……., čo získam? Čo starím? Stojí mi to za to?“ Rozhodnutie je stále na nás (nia na SAMOVI) 🙂
Je na nás, či si poviem áno – pokračujem, nie – zabrzdím a zastavím sa a neprijímem.
Domýšľajme, aký to bude mať dopad na naše cítenie a sebavnímanie dajme tomu za hodnu, keď už uspokojíme svoje „chúťky“.
Ak pri tejto domienke budeme so sebou spokojní, len naďalej pokračujme v činnosti, ale ak zistíme že spokojnosť nenastala, ba čo horšie, pridávajú sa výčitky – niečo nie je v poriadku, je čas na zmenu.
Takže zase sa vraciam – na začiatok – odvykáme od sladkostí, sme dostatočne motivovaní, vypraceme všetky sladkosti z domu, aby sme si to uľahčili, nelíhame, ani nevstávame s nimi ani s myšlienkami na ne, lebo sama o sebe odvykačka je náročná.
Je náročné odolať „nezájsť do obchodu“ a nieže odolať keď sa ti to „váľa pod nosom“ 🙂.
No a ak zvládneme nejaký čas a cítime sa dostatočne silní, potom, áno potom, až potom sa môžeme vystaviť pokušeniu (som si istý/á sebou, že…. ) a spokojne sa v potravinách môžeme ísť poprechádzať medzi regály so sladkosťami a pri tom sa usmievať, bez nejakých zbytočných bojov a vynakladaného obrovského úsilia.
Prechádzam sa s pocitom, že viem, že je to „fajn“, dal/a by som si, ale načo? Musím? Nemusím? Skutočne to tak potebujem? Neviem bez toho žiť?
A podľa odpovedí sa zariadem – opäť mám možnosť sa rozhodnúť beriem, neberiem? Čo mi to dá? Čo mi to vezme? Ale už z nadhľadu – nie ovládaný/á „závislosťou“.
A takéto konanie dáva priestor čistejším konaniam,z ducha – bez zaťažení nutkavých pocitov závislosti prijatej rozumom a občas i zžitých s našou dušou.
Ale nezbúdajme, duša je len obal – rúcho nášho čistého ducha a rúcho môžeme,prať, zašívať, ak sne ho roztrhli, i vyšívať ak chceme zvyšovať jeho (svoju ) hodnotu 🙂
Ručná práca (na sebe) je ručná práca, ta je na nezaplatenie. A nikto to neurobí tak dobre, ani lepšie, ako my sami 🙂.
Tak nám prajem dostatočne vysoké a silné motívy k zmenám,
rýchle a bezbolestné zbavenie sa všetkých závislostí, ktorých sa chceme zbaviť.Hlavne, aby sme chceli 🙂.
Prajem nám, nech sme vytrvalí, nech nás nič neodradí a nech sme svetlom podporovaní na našej ceste k zmenám k dobrému, lepšieu i najlepšiemu 🙂.
Nech sme čistí nezávislí hneď teraz 🙂.
Dobrú noc a ostatným (ale i vám ponocovačom 🙂 )krásne nedeľné ráno i deň.
S Láskou NIE_ZÁVISLÁ 🙂 🙂 🙂 Tatiana