sep 26, 2023 | Ďalšie články
Je skutočne veľmi dôležité uvedomovať si vlastnú silu. Uvedomovať si, že vy nejakú silu už dávno máte. A treba sa jej len chopiť a vedome si pripustiť, že táto sila je vaša. Iba vaša.
S touto silou si však treba tiež pripustiť svoje doterajšie chyby a omyly a tiež za seba prevziať zodpovednosť. To taktiež súvisí s prevzatím svojej sily a moci do vlastných rúk.
Občas nie je ľahké vedome na sebe pracovať. Pretože prevziať moc do vlastných rúk tiež znamená, nenechať sa vedome ovládať, manipulovať, zasahovať si do vlastnej slobodnej vôle a taktiež aktívne prijímať dôsledky svojich myšlienok, slov a činov.
Prevziať svoju silu do vlastných rúk tiež obnáša vedome si priznať, že naša moc a sila je len naša. To znamená – nenechať sa zbytočne zaťahovať do myšlienok, problémov a pocitov druhých. Mať svoju silu vo svojich rukách však taktiež treba udržiavať ako kormidlo lode. Táto loď – vaša loď je vaša myseľ – len potrebuje zodpovedného kapitána. A to ste vy, ked prevezmete svoju moc do vlastných rúk.
Vaša loď a teda ani vy sa nepotopí ani nepôjde ku dnu, ak toto všetko pochopíte. Ak toto všetko začnete čím skôr vedome realizovať. Vaša sila a moc porastie.
Každý však má v sebe určité slabosti, slabiny, neresti. Akokoľvek si ich nazvete, je dôležité byť si ich plne vedomý. Poznať svoje slabé, ale aj silné stránky. Slabé stránky sa však dajú krásne otočiť a využiť vo váš prospech. Ako?
Jednoducho. Vaše slabé alebo slabšie stránky vám len ukazujú, na čom vedome zapracovať. Na čo sa zamerať a čo presne trénovať. Postupom času sa z tréningu stáva prirodzenosť. Stáva sa vašou skutočnou a nefalšovanou potrebou.
Niekedy nás však naše slabé stránky doslova prerastú. Vtedy už môžeme hovoriť aj o závislostiach, ale aj o rôznych chorobách.
Vtedy už neovládame my seba, ale oni ovládajú nás. Naše kormidlo vtedy ne/dobrovoľne púšťame z rúk a strácame nad sebou kontrolu. Preto je treba byť si vedomý svojich slabých stránok, aby sme vedeli, na čo sa skutočne zamerať a čomu sa tiež vyvarovať. Prijať v sebe i tienisté stránky vyžaduje obrovskú dávku sebareflexie, pokory a trpezlivosti.
V sérií ďalších príspevkov sa tiež zameriame na závislosti, ako sa vymaniť z područia slabosti, hriechu, nečinnosti a to taktiež znamená prevziať svoju silu do vlastných rúk. Zameriame sa tiež na samoliečbu a ako si môžete pomôcť sami v čomkoľvek. Priamo tu.
Prevziať kontrolu nad sebou je totiž tá najväčšia životná výzva pozostávajúca z mnohých lekcií.
Staňte sa tým, kým sa máte stať, ale najskôr sa postavte zoči voči svojmu strachu a tým aj samým sebe. Iba tak skutočne napredujete. Iba tak môžete byť sami sebou, autentický, prirodzený a pevne ukotvený telom, mysľou a dušou v srdci. A v tom, čomu skutočne veríte a čo vám skutočne a nefalšovane pomáha.
Bez skutočnej pomoci a podpory by to však išlo len veľmi ťažko. Vtedy môžete skutočne napredovať a užívať si krásy svojho vlastného bytia vo všetkých farbách, ale aj v ich kontrastoch.
Zdroj
sep 21, 2023 | Posolstvá pre dušu
Posledné dni mi prichádzajú do cesty ľudia, ktorí sú vnútorné krásni, ale zároveň plní strachov. Sú naozaj citliví a cituplní, všetkým dokola slúžia, nevedia sa často postaviť za seba, pokorne klopia zrak a stále sa cítia nedokonalí a neustále očakávajú, čo zlé sa im stane, veď nemôžu byť predsa šťastní, keď dookola je toľko nešťastia. Tak sa trápia a čakajú, aký problém vyskočí. A on naozaj vyskočí, samy si ho privoláme. Často sa prejaví ako zdravotný problém (vred na žalúdku, problém so žlčníkom, pečeňou, či obličkami)… Nikde sa to trápenie a strachy ukázať musia. Ak títo ľudia nemajú vlastný problém, tak si ho vyrobia a trápia sa kvôli svojim deťom, bratom, sestrám, rodičom, priateľom, či deťom v Afrike.
Je potrebné sa zastaviť a skutočne popremýšľať nad tým, aký som človek. Komu čo prinášam a komu čo beriem. Malo by nastať uvedomenie, že som skvelý, pekný a výnimočný človek, ktorý je citlivý a chce (za každú cenu – čo nie je vždy správne) pomáhať. Ak som dobý človek, nie je dôvod na to, aby som bol/a bolestivo upozorňovaný/á , že kráčam nesprávne. Stačí mi drobné upozornenie (už som múdry/a). Ak mám upozornenia cez vážne a bolestivé choroby, niečo nie je v poriadku. Konkrétny prípad takýchto ľudí je, že svojou láskavosťou a citlivosťou preberajú zodpovednosť za iných, trápia sa a tým pádom ubližujú sami sebe. A samozrejme choroba nenechá na seba dlho čakať.
Pečeň je problém viery a názoru, kto má s ňou problém, mal by popracovať na viere (nemať ju fanatickú, naučenú, či kostolnú), ale živú – jednoducho a normálne žiť – ruka v ruke s vierou, že je a bude dobre, v radosti, bez strachov lebo viem že ……
Vrátim sa k myšlienke, ktorú som v textoch už niekoľkokrát spomínala: „Až poznaním – poznávaním – žitím a skúsenosťami sa viera stáva presvedčením“..
Obličky sú vzťahy a ich citové prežívanie – ublíženie a trápenie. Citový život ktorý prežívam, trápim sa, hnevám, sú to jednoducho citové pohnútky v trápení. „Ja si neviem pomôcť, mám problém“ (kameň). Ak nám rastie kameň, je to niečo, čo nás vnútorne ťaží, rastie – nevieme to trápenie zastaviť (obdobný charakter a príčinu má žalúdočný vred – ten vyplýva z bezmocnosti a uviaznutí v životnej situácii a s tým súvisiacim trápením, či kameň v žlčníku, ktorý zasa signalizuje skrytý hnev a vnútornú agresiu – „vzkypí nám žlč“, „ide ma rozdrapiť od jedu“ a pod…)
Obličky väčšinou súvisia s partnerskými vzťahmi, alebo sa týkajú niekoho, nám veľmi blízkeho. Väčšinou nás najviac citovo zraňuje práve vzťah partnerský, ale … u uvedeného typu ľudí nemusí ísť o problém v partnerstve, pretože títo ľudia sa trápia všetkým a za všetkých.
Práve tá precitlivelosť a citová naviazanosť na všetkých blízkych spôsobí, že preberajú vnútorne za nich zodpovednosť a tak rastie v našom tele „niečo na viac“, čo nie je naše, ale „vyrástlo to v našej záhradke“ 🙂 a to je KAMEŇ
Ak sa zbavíme zodpovednosti za druhých, zbavíme sa i kameňa.
Uvedený typ má problém stanoviť si hranice, pretože ak neľutujú druhých a netrápia sa ich problémami, pripadajú si sebeckí.
Často sa takto chovajú celý život a ešte si myslia, že robia druhým službu – a teraz citujem: „čím viac utrpenia za iných, tým väčšie odbremenenie od starostí pre nich“…
Aký dokáže byť „temný princíp“ zákerný, keď podsúva takéto nezdravé myšlienky.. Prezlečie sa za dobro a službu a hneď nás má. My ho potom pekne živíme strachmi a utrpením.
Je nutné si uvedomiť že uvedenými postojmi ubližujeme hlavne sebe a ak neprestaneme – čo sa stane ak tu nebudeme? Kto sa postará a pomôže našim blízkym, keď sa samy „zlikvidujeme“ svojim vlastním trápením pre nič? Naozaj pre nič, pretože trápením nikomu nepomáhame. Druhým pomôže náš súcit, nie ľútosť, kedy zaujmeme praktické a pragmatické stanovisko k situácii, dáme radu a minimálne rozpohybujeme v chcení, rozhodnosti a zodpovednosti zúčastnených.
Ak by som smela pošepnúť takýmto ľuďom, ale zdôrazňujem, že táto veta patrí len a len takýmto ľuďom (extrémne láskavým, dobrým, cituplným a obetavým) – „BUĎTE EGOISTI! (ale majte na prvom mieste – najvyššiu silu)“:-). Prečo takáto veta? Lebo títo extrémne dobrí, sa NIKDY reálne egoistami nestanú a ak sa budú aspoň trošku o to snažiť, stanú sa zdravými a normálnymi – takými, akí majú byť – sebavedomí, uvedomelí a vidiaci svoju cenu.
Je dôležité si uvedomiť, že nikomu sa utrpenie či problém a starosť vziať nedá, každému prichádza do cesty to, čo je nutné pre jeho posun a vývoj a my nemôžeme žiť život druhých a za druhých (určite máme čo robiť i samy so svojim).
Tí, ktorí majú problémy, bolesti, či starosti v nich rastú, učia sa, posúvajú, musia si to prežiť inak by stagnovali – to je vývoj. (Koniec koncov kto z nás ich nemá? A ak ich nemáme a máme len príležitosti, to svedčí o našej múdrosti a zrelosti :-)).
Až keď mnohé udalosti prežijeme, pochopíme, poučíme sa, až potom sa máme dobre (ale to je trvalé, dokiaľ sa „nepošmykneme“ 🙂.
Jedna z reakcií na moje slová bola, citujem: „Len to zo seba vyrvať nejako“.
A odpoveď? – Nejde o vyrvatie 🙂, ide o prijatie 🙂. Čoho? Informácie, jej pochopenie, spracovanie a chcenie premýšľať inak – po novom, to je cesta učenia sa – škola života 🙂.
Rada pre tých, ktorí sa v dnešnom motte našli:
Som úžasný/á a nie je dôvod, aby som bol/a bolestivo upozorňovaná, že robím niečo nesprávne.
Ja si na to prídem rýchlo a sám/a – bez bolestivých upozornení.
Som na ceste, učím sa a kráčam za poznaním, teším sa z toho.
Áno robil/a som chybu ale už idem inak.
Nepremýšľam o tom čo bude zlé, namiesto toho VERÍM a odovzdávam to, i seba do rúk…
Verím, že je o mňa postarané.
Stvorenie je spravodlivé, lebo podlieha nemenným zákonom a každému sa dostane tak a toľko, ako je pre neho dobré a potrebné.
Mňa sa netýkajú problémy druhých (v zmysle – nepreberám zodpovednosť za chyby a životy druhých) a ak sa ma osobne niečo týka tak to riešim a s pomocou môjho citu i vyriešim.
Myslím pozitívne, verím a viem že bude dobre.
Myslím a žijem po novom – vo svetle, v radosti, v pokoji a láske (prísnej, nie zmäkčilej), v súcite, nie v ľutovaní, lebo v súcite si zachovávam seba a svoje prežitia i skúsenosti a nepreberám zodpovednosť za druhých…
Krásny deň plný nesebeckej Lásky a súcitu.
Riešim hlavne seba a svoje postoje k situáciám.
Tatiana
sep 19, 2023 | Ďalšie články
Je to schopnosť Boha odpustiť aj najväčším hriešnikom.
Je to nezmerateľná, nedokázateľne silná a nadpozemsky dokonalá čistá energia tej najčistejšej lásky.
Božie milosrdenstvo si zaslúži každý, kto si Boha ctí úprimne, velebí Ho, je plný Jeho lásky, uvedomuje si pravdivosť Božích slov, ktoré sú obsiahnuté v Božích prikázaniach, ale aj v slovách Ježiša Krista.
Tieto slová však človek za žiadnych okolností neprekrucuje a nedopĺňa do nich niečo, čo tam vôbec nie je.
Takýto človek si uvedomuje svoje hriechy, pretože nikto z ľudí či duší nie je dokonalý.
To si môže povedať iba Boh/Stvoriteľ, Ježiš a predsa to o sebe nikdy nepovedia.
Človek/duša tak uvedomujúc si svoju slabosť koná patričnú nápravu spojenú s pokáním.
Riadi sa Božími prikázaniami, Božou vôľou, ctí si seba, svoj život aj život ostatných bytostí.
Pracuje na sebe, zdokonaľuje svoje cnosti a potláča svoje slabosti – tým, že si ich uvedomí a následne na nich pracuje. Neúnavne, cieľavedomo a samostatne.
Pretože Božie milosrdenstvo nemôže byť zadarmo.
Pretože Božie milosrdenstvo sa nekupuje, to si treba zaslúžiť.
Pretože Boh či Ježiš Kristus nepodporujú ľudské hriechy a slabosti ako napríklad – ješitnosť, povýšeneckosť, pýchu, samoľúbosť, domýšľavosť a podobne.
Božie milosrdenstvo nie je automaticky pre každého.
Milujte Boha aj Jeho vôľu a uvedomujte si prosím, že všetko, čo sa deje, je pre vyšší zámer.
Zdroj
sep 14, 2023 | Posolstvá pre dušu
Mnohí okolo mňa sú v tomto čas utrápení, plní smútku, pesimizmu, zúfalstva, neistoty a nepokoja. Rovnako mi mnohí tvrdia, že teoreticky vedia, čo by mali robiť, ale nevedia to dostať do každodenného života. Iste mi väčšina z vás dá za pravdu: „ako ľahko a dobre sa radí druhým“ – v tom sme majstri a sebe poradiť nevieme. No a tu je skrytá odpoveď, skúsme sa občas na svoj život, na svoje udalosti a na svoju bolesť pozrieť odosobnene a nezúčastnene, akoby sme sledovali hrdinov na filmovom plátne. Čo by sme povedali hlavnému hrdinovi, či hlavnej hrdinke, ktorý/á by sa ocitol/ocitla v rovnakej životnej situácii? Pozerajme na svoj život z nadhľadu, žiadna kaša sa neje taká horúca a po búrke vyjde slnko aj dej filmu rovnako, ako náš život má nejaký začiatok, vývoj, gradovanie a mnoho pokračovaní … 🙂… 🙂 .Uvedomujme si, že nie sme vo väzení svojich životných okolností. Náš život nie je naša zlatá klietka, pokiaľ si sami z toho klietku neurobíme svojimi strachmi, predsudkami, či negatívnymi očakávaniami. Ale to sú mreže riadne silné, tie nás len tak ľahko nepustia. Ale kto má tú moc ich rozpíliť (rozptýliť a spraviť z nich len jemný opar)? My sme si ich VY TVORILI (teda použili tvorivú silu zhora na negativitu) a teda my to máme napraviť a to jedine ľahkosťou, vierou, sebahodnotou, sebaláskou, vedomím prežívaním i smerovaním. Máme krídla tak leťme. Všetko okolo sme dostali do daru a môžeme to používať. Prestaňme sa pripútavať na čokoľvek a kohokoľvek (nemajú to byť ani ľudia, ani práca, ani rodina, máme byť slobodní a všetko čo nám skríži cestu prijať, vyhodnotiť, reagovať správne a podľa toho sa zariadiť a žiť.V našom vnútri, v našom svete má vnútorná sloboda tú najvyššiu cenu. Ak sa chceme dosať na novú cestu – cestu vnútornej slobody, bez zväzkov spútaní a negatívnych očakávaní, musíme si uvedomiť že my sme pánmi nás i našej slobody i nášho času (v pokore smerom hore – on je pánom všetkého :-)) klietka je otvorená a von je svet ktorý nás VOLÁ…..Buďme zvedaví, buďme hraví (ako deti 🙂 ), ale i opatrní a prezieraví (zodpovední, ale bez strachu), lebo vonku je nebezpečenstvo, ale nijako neporastieme ak sa budeme schovávať, mať strach a nevyjdeme so zlatej klietky a nenaučíme sa „bojovať“ s nepriateľom (občas i priateľom :-)), nezosilnieme. Potom nemáme byť na čo hrdí a nebudeme môcť stavať na vlastných skúsenostiach, pokiaľ sa budeme vyhýbať akýmkoľvek príležitostiam niečo nové poznať. Nová obloha a nové obzory VOLAJÚ. Je jasné, že na začiatku každej cesty pociťujeme neistotu – veď kráčame do niečoho nového nepoznaného, ale nech je to výzva pre náš posun a rast, bez strachov. Neistota nás robí opatrnými a bdelými, čo je správne, len pozor, aby to neprerástlo do negatívnych očakávaní, pesimizmu a neviery. Radšej nič – lebo v tomto svete ….. tu sa aj tak nič neoplatí …… taký človek neexistuje ……….. ja neverím, že by ……….. , ja už neverím, že ….., ja nikomu neverím, ……., to je nemožné …….atďJe prirodzené cítiť sa neisto (strach, hovorí že neveríme ….), ale dôležité je, aby neistota nezabila príležitosti nových skúseností. Nové skúsenosti – výzvy, dobrodružstvo idú v podstate ruka v ruke s neistotou. Ale čo to je byť si istý? (ja si môžem byť maximálne istý/á sebou a zákonmi prírodnými ktoré tu fungujú a tie mi na druhú stranu istotu dávajú). Prišiel mi na um jeden príbeh z minulosti. Asi pred trinástimi rokmi mi skrížil cestu muž. Ja som sa púšťala do niečoho nového, nepoznaného a teda sama som bola plná neistoty, no a k tomu sa pridávali varovné hlasy okolia (rodina, rodinní známi i hlas cudzích ku mne doletel :-)) a ja som sa mala a musela rozhodnúť. V jednom momente som si povedala: „No a čo, čo sa môže stať? Som dobrý človek, chcem dobro pre všetkých a ak robím chybu, robím ju z nevedomosti, lebo zatiaľ inak neviem a ak robím zle (nesprávne sa rozhodnem), tak ten hore sa o mňa postará, nedovolí, aby som blúdila, či trpela. Zavčasu mi klepne po prstoch a ja, ak budem (čo musím byť 🙂, lebo som si to práve uvedomila) vnímavá (bdelá, aby som ten varovný hlas, zvnútra z mojej duše – nie z hlavy) začula, tak vycítim kde je hranica a treba končiť…. Podľa toho sa zariadim. Ale POTOM nie teraz, lebo žijem v prítomnom okamihu a teraz to cítim takto….. . Ak potrebujem padnúť na hubu, tak padnem…. Veď vstanem oprášim sa a ako múdrejšia a silnejšia idem ďalej….“.Ono to naozaj nakoniec nedopadlo… Duša utrpela, ale ……. v utrpení sa rodí nový život. A tak i ja som sa z tohto utrpenia „zrodila z ducha“ 🙂. Niečo som stratila (na chvíľu cca 3 roky 🙂 🙂 🙂 radosť), ale veľa, veľa som získala. Múdrosť, skúsenosti, to, že nesmiem rozhodovať za druhých, dávať každému slobodu, aj keď chcú ísť (ale iba v mojich očiach :-)) nesprávne atď…Dodnes som tomu človeku nesmierne vďačná, lebo som sa za krátky čas veľmi posunula a aj vďaka nemu som dnes tam kde som 🙂. Múdrejšia a skúsenejšia a to na poli nielen partnerských vzťahov ale i práve tých vecí medzi nebom a zemou ….Poučenie: Nebojme sa robiť chyby, nebojme sa robiť rozhodnutia. Vždy je lepšie sa nejako rozhodnúť – ono sa o nejako vyvŕbi, ako sa nerozhodnúť, ale treba sa naučiť i prijať následky svojich rozhodnutí .Buďme slobodní, odstraňujme prekážky, ktoré sme si sami vytvorili, búrajme hradby predsudkov, pohybujme sa s ľahkosťou, dôverou a prezieravosťou, ale bez strachov. Preciťujme každú vnútornú pohnútku v sebe. Ako inak chceme počuť „správny – svetlý hlas v nás“. Buďme vnímaví sami voči sebe, uverme a leťme (so zodpovednosťou) v ústrety novým výzvam, dobrodružstvám a skúsenostiam…. Užívajme a využívajme svoju slobodu. Dostali sme ju darom tak ju nenechávajme ležať ladom 🙂.Krásny deň plný odovzdania a dôvery.
Tatiana
sep 12, 2023 | Ďalšie články
Ľudia od nepamäti hľadajú. Hľadajú zmysel života, recept na šťastie, na radosť, na lásku, hľadajú a pátrajú po pravde, ako si splniť svoje sny a túžby… Neuvedomujú si zásadnú vec – všetko je v nich samotných.
Všetky rady, recepty, ale aj pravdu už majú dávno v sebe. Len ju ukryli sami pred sebou, aby ju následne znova našli. Lenže miesto toho, aby všetky odpovede hľadali v prvom rade v sebe, tak hľadajú všade okolo. Výsledkom často býva, že sa odklonia sami od seba a dávajú na rady a tipy druhých ľudí.
Odklonili sa tiež od jedinej pravej viery a od jediného pravého Boha. Myslia v domnení, že konajú iba dobro a dobré skutky, avšak zabúdajú na ďalšiu podstatnú vec – cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami.
A preto, neverte falošným ľuďom, neverte tým, ktorí vás lákajú na dobré úmysly a v skutočnosti konajú presný opak. Ľudskí démoni vás budú presviedčať o mnohých veciach, o svojej pravde, ale klamú. Zlo v ľuďoch vás zvedie práve cez na prvý pohľad nevinné veci. Pretože zdanie mnohokrát klame. Inak by ste sa nedali tak ľahko zaviesť, oklamať a následne by ste nemohli podľahnúť. Pretože je doba temna, kedy zlo koná skrze dobro.
A z toho vyplýva následné ponaučenie – neverte vlkom v ovčích rúchach.
Zdroj
