máj 4, 2023 | Posolstvá pre dušu
Je veľmi veľa kníh, ktoré sú napísané o sebahodnote. Teoreticky to už ovládame, ale ako vždy, je to horšie s praxou.
Okolo nás máme ľudí, ktorí: si buď o sebe myslia veľa a nie sú ničím výnimoční, alebo sú výnimoční a myslia si, že sú nikto a nič.
A tu je dôležité zaujať postoj zlatej strednej cesty – uvedomovať si svoju hodnotu, zachovať si pokoru, mať rešpekt voči ostatným.
Prvá skupina teda potrebuje spokornieť a uznať vyššiu silu, druhá si má uvedomiť, že ich miesto v poradí je hneď za najvyššou silou.,
Ďalší problém je, že prvá skupina by chcela stále len prijímať a nechce nič dať, naopak druhá zase by všetko rozdala – to čo mám i dám. Ale, čo ak nemám, lebo som rozdal, asi ťažko môžem pokračovať v dávaní (a táto druhá skupina chce dávať neustále 🙂 i keď už nemá z čoho ).
Často sa stretávam s tým, že porušujeme zákon rovnováhy, títo „rozdávajúci“, nevedia prijímať (necítia sa dosť dobrí, nie je to vhodné a pod.). Mali by sme sa učiť prijímať komplimenty, pochvaly a nezhadzovať sa okamžite .
Kto kedy povedal, že borovica je krajšia ako jabloň? Alebo, že drevo z jedného stromu je cennejšie ako druhé? My ľudia áno, lebo robíme selekciu na základe financií a zaťahujeme do toho i prírodu, ktorej vôbec nepomáhame (ale to je už iná téma..) Žiarli snáď jeden strom na druhý, že má krajšiu kôru, či chutnejšie plody? Už samotná myšlienka, že by dva stromy na seba žiarlili a porovnávali sa, či závideli je smiešna, ale pre nás je to úplne „normálne“ 🙂 .
Uvedomme si, že vždy bude niekto, kto je krajší, nadanejší, rýchlejší, silnejší, štíhlejší, alebo „zdanlivo“ šťastnejší než my. Ale súčasne si buďme vedomí, že je tu celý zástup tých, ktorí sú na tom omnoho horšie ako my.
Máme tendenciu sa ponižovať, porovnávať ale verte mi, že keď to zvládneme a svoju cenu poznáme, príde ďalšia skúška a tou je silnejšia autorita, alebo niekto, koho obdivujeme, alebo… No a tam sa budeme cítiť tááááááááááákííííí maličkí aj keď to sebavedomie je zdravé, predsa …….. 🙂
Prečo? Lebo sa porovnávame. Je to správne? Nespôsobuje nám to bolesť a nepokoj duše typu: „Kedy ja to dosiahnem? Kedy ja už budem taká/ý? To sa nehodí aby som…. Potierame vlastné chcenia, vlastnú hodnotu a to nás ani zvonku nemusí nikto tlačiť – spôsobujeme si to sami.
Prestávame byť sami sebou, prestávame rešpektovať sami seba. I mne sa to stáva a naposledy mi jeden múdry človek povedal presne to, čo ja stále hovorím všetkým dookola :-): “ pozri sa do zrkadla, JA TI nemusím hovoriť….“ 🙂
U mňa nastalo okamžite riadne uvedomenie a prijatie, takže želám aj vám, aby ste si vždy spomenuli na túto vetu a rovnako nastalo okamžité uvedomenie vtedy, keď budete OČAKÁVAŤ od kohokoľvek čokoľvek a nedostane sa vám. Dajme si sami, môžeme si dať všetko, tak berme a buďme ku sebe štedrí.
Keď sa prestaneme porovnávať, prestaneme byť v pozícii nadriadeného a podriadeného, prestaneme bojovať o pozície a moc, všetko sa zkľudní a zostane len to tiché prijímajúce a rešpektujúce v nás.
Ak sa pozrieme do prírody, je jedno, či ide o malú bylinku, alebo o veľký strom. Obidva sú potrebné rovnako a každý tu je za iným účelom.
Nehrajme sa na veľkých, ak sa cítime „malo“ – spokojne to priznajme a naopak, ak sa cítime „veľko“ tak sa rovnako nebráňme, lebo ak nie sme leniví a pracujeme na sebe, máme právo byť na seba hrdí. Takže buďme stále sami sebou. Každý jeden sme dôležití a stvorenie by bolo chudobnejšie bez každého jedného z nás. Nikto nie je viac, alebo menej sme neporovnateľne jedineční.
Cesta k poznaniu a prijatiu samého seba nevedie cez porovnávanie, ale cez: uvedomenie si svojich talentov (každý jeden ich má), motiváciu, tvrdú prácu na sebe, vieru a napĺňanie svojho tvorivého potenciálu tým najlepším spôsobom, ako sa len dá.
Krásny deň a neklesajme vo svojich očiach, každý robí chyby, viďme tie úžasné a veľké veci ktorých sme schopní, keď sme v pohode a v úcte a láske (tak zdravo) k sebe.
Tatiana
máj 2, 2023 | Ďalšie články
SMILSTVO:
Smilstvo (nemravnosť, perverznosť, zvrátenosť) môžeme popísať ako pohlavnú neviazanosť, ktorá zahŕňa rôzne sexuálne praktiky odporujúce morálke. Stačí keď sa pozrieme na okolitý svet a zistíme, že naša spoločnosť je doslova presýtená sexom. Aj tu je vidieť jednostrannosť človeka, dominancia rozumu a nerovnováha medzi hmotným a duchovným, čím človek nesie v sebe chorobný, až na desaťnásobok vystupňovaný pohlavný pud. A v terajšej dobe to vidíme ako je to vystupňované až do extrému, kde tieto zvrátenosti a nemravnosti vidíme na každom kroku v médiách, filmoch, plagátoch, dostávajú sa do škôl, škôlok a dokonca sa otvorene prezentuje uctievanie temna a temného, ako napríklad na karnevale v Brazílii. Bolo napísané, že v dobe súdu, veľkej očisty antikrist pozdvihne svoju hlavu, dosiahne vrcholu svojej vlády, čo sa práve deje.
Protipólom smilstva je cudnosť.
CUDNOSŤ:
,,Cudnosť spočíva v hanblivosti, v prísnej mravnosti, zdržanlivosti, čistote, najmä vo vzťahu k pohlavnému životu. Toto vysvetlenie je názorom ľudí, ktoré sa vzťahuje na telesnú zdržanlivosť. Ale cudnosť je inakšia ako si ju my ľudia vysvetľujeme. Pojem cudnosť je krásne vysvetlená v prednáške od Ducha Pravdy, ktorú prikladám.
Cudnosť je pojem, ktorý bol pozemskými ľuďmi tak neuveriteľne zúžený, že z jeho skutočného významu nezostalo vôbec nič. Bol dokonca strhnutý na nesprávnu cestu, čo prirodzene muselo mať za následok, že toto pokrivenie prinieslo mnohým ľuďom zbytočnú tieseň a dokonca veľmi často aj nevýslovné utrpenie.
Pýtajte sa, kde len chcete, čo je to cudnosť a odvšadiaľ dostane sa vám odpovede, že je to pojem pre telesnú nedotknuteľnosť, vysvetľovaný rôznou formou, vždy však v tom prevláda názor pozemských ľudí.
To svedčí o malichernom myslení ľudí, podriadených rozumu, ktorý vymedzil hranice všetkého pozemského, pretože nestačí na viac so svojimi schopnosťami, zrodenými z pozemského.
Aké ľahké by bolo tohto človeka považovať za cudného, v čom by si aj poľahky získal povesť a mohol by sa naďalej slniť v márnivom seba oslavovaní. Tak by sa však nedostal ani o krok vyššie na ceste do svetlých záhrad, ktoré ako raj sú konečným blaženým cieľom ľudského ducha.
Pozemskému človeku neprospeje, ak udrží svoje hrubohmotné telo neporušené a poškvrní svojho ducha, ktorý potom by už nikdy nemohol prekročiť prahy, vedúce nahor od jedného stupňa k druhému.
Cudnosť je inakšia, ako sa ľudia domnievajú. Je omnoho obsiahlejšia, väčšia a nežiada zaujatie proti prírode. To by predsa bolo previnením voči zákonom zachvievajúcim sa v Božom stvorení a nemohlo by zostať bez nepriaznivých následkov.
Cudnosť je pozemský pojem pre čistotu, ktorá je božská. Pre každého ľudského ducha je to úsilie o hrubohmotné uplatnenie vytušeného odlesku božskej samozrejmosti. Čistota je božská a človek ju napodobňuje cudnosťou, teda duchovným obrazom, ktorý môže a má byť viditeľným v pozemskom konaní.
To by malo postačiť pre každého zrelého ľudského ducha ako základný zákon napĺňania cudnosti. Ale na tejto zemi je človek pod nátlakom rôznych vlastných prianí naklonený predstierať sám sebe niečo, čo v ňom v skutočnosti nie je, a to len preto, aby dosiahol splnenie vlastných prianí.
Sebectvo sa prediera na čelné miesto a ochromuje vážne čisté chcenie! Človek si to sám nikdy neprizná, ale necháva sa pritom pokojne poháňať. A keď už skutočne nevie, čo by si ešte nahovoril, nazýva to svoje, veľmi často jednoznačné úsilie o splnenie vlastných pochybných prianí, riadením osudu, ktorému sa treba odovzdať.
Preto potrebuje ako smernicu a ako oporu ešte aj iné vysvetlenia, ktoré by mu umožnili poznať a prežiť, čo cudnosť skutočne je, ako vyzerá podľa vôle Božej, ktorá nevyžaduje nijakú odluku od prírody.
V božskom je čistota úzko spojená s láskou! Preto ani človek na zemi sa nesmie pokúšať ich oddeľovať, ak mu to má priniesť požehnanie.
Avšak aj láska na zemi je len nepeknou znetvoreninou toho, čím skutočne je. Preto sa bez predchádzajúcej zmeny nemôže zjednotiť s pojmom pravej čistoty.
Všetkým tým, ktorí sa snažia dosiahnuť čistotu, dávam radu, poskytujúcu im oporu, ktorú potrebuje človek na zemi, aby mohol žiť tak, ako to spočíva v zákone stvorenia a ako je to i Bohu milé:
„Kto pri svojom konaní stále myslí i na to, aby nespôsobil škodu svojmu spolu blížnemu, ktorý mu dôveruje a neurobí nič také, čo by potom tohto mohlo trápiť, ten bude vždy konať tak, že zostane duchovne nezaťažený, a preto môže byť nazvaný skutočne cudným!“
Tieto prosté slová, pochopené správne, môžu byť pre človeka ochranným sprievodcom celým stvorením a viesť ho do svetlých záhrad, do jeho pravej vlasti. Slová sú pravým kľúčom pre správne konanie na zemi, pretože v nich je pravá cudnosť.
Syn Boží Ježiš vyjadril presne to isté slovami:
„Miluj svojho blížneho ako seba samého!“
Musíte sa však chrániť pred upadnutím do starých ľudských chýb a opätovne neupravovať a čiastočne nekriviť zmysel týchto slov tak, aby poslúžili vašim vlastným zámerom, aby vás neupokojovali pri vašom nesprávnom konaní a nepomáhali vašich spolu blížnych ukolísať do nevšímavosti alebo ich dokonca zmiasť.
Prijmite tieto slová tak, ako sa skutočne majú chápať, a nie tak, ako sa vám to zdá pohodlné a vhodné pre vaše sebecké prianie. Potom sa vám stanú najostrejším mečom vo vašich rukách, ktorým budete môcť poraziť všetko temné, ak budete chcieť. Nechajte ich správnym spôsobom ožiť vo svojom vnútri, aby ste sa ako jasajúci víťazi, naplnení vďakou, chopili života na zemi!“
Zdroj
apr 27, 2023 | Posolstvá pre dušu
Na základe vašich telefonátov konštatujem, že téma strachov o svojich blízkych a preberanie zodpovednosti za nich je opäť aktuálna. Prosím, ak sa niečo deje okolo nás a netýka sa to bytostne mňa (ja som, len pozorovateľ a poslucháč, poprípade spoluprežívateľ- ale len natoľko, nakoľko to ja dovolím -mňa sa to dotýka len okrajovo), tak k tomu zaujmime stanovisko také, aby sme boli pre blízkych – oporou, istotou, bez strachov a s vierou.
Prvý prípad:
Doma máme dobré deti, či partnerov, len sa im komplikuje život nepríjemnosťami, strachmi, či znášajú následky svojich chybných rozhodnutí a pod.. ..Morálny i hodnotový systém je v poriadku, naši blízki sa v týchto situáciách učia, menia seba a my ich máme len „podržať“. Neprikladajme na ich plecia naše strachy, ktorých majú oni sami dosť. A nehľadajme čo musíme MY meniť, keď sa NÁM toto deje. Nie My, ale ON/ONA musí :-).
Teraz sa mi vybavila situácia z vysokej školy, keď som študovala a nedarilo sa mi robiť skúšky. Stále som sa učila a na skúšky chodila s tým, že zas to neurobím, to je zbytočné tam vôbec chodiť. A už dopredu som sa mamičky pýtala, že čo sa stane ak zas neurobím, či budú doma z toho nešťastní. Dodnes mám v ušiach jej odpoveď: „Môžeš všetko, nech sa stane čokoľvek, nič nie je tragédia, len aby si bola zdravá a žila svoj život. To je dôležité…“
Uvedomujem si, aké dôležité je mať oporu a zázemie, kde je ten „pokojný prístav“, kde nachádzame svoj pokoj, istotu, pochopenie a lásku, kde čerpáme silu. To je najviac, čo môžeme dať našim blízkym.
Druhý prípad:
Posledné dni počúvam správy od plačúcich žien, ktorých deti drogujú, topia sa v dlhoch, či sú bez práce, poprípade sa takto chovajú životní partneri.
I tu platí: „Nepreberajme zodpovednosť za nich“. Neobaľujme strachmi blízkych a nepodporujme ich v ich neviere. Tejto skupine však treba zdôrazniť, nech hľadajú čo treba urobiť inak a nech si priznajú čo zanedbali. Často ide o málo lásky pre nedostatok času, ale veľa pozornosti v podobe uspokojovania všetkých potrieb a požiadaviek dotyčného. Čiže lásku (cit) sme zamenili za pozornosť („dôkaz lásky“). Neboli sme dostatočne prísni vtedy, keď bolo treba a namiesto skutočnej „prísnej lásky“ tam bola „opičia láska“ – len aby si bol/a spokojná a ja mal/a pokoj. Čo ale bolo, bolo, je čas na zmenu. Spätná analýza, nech slúži len na vyhodnotenie, nie na trápenie a jediné, čo máme urobiť inak, je PUSTIŤ ICH. Maximálne si ich vypočujeme, vyjadríme svoj názor (nech sú to ale múdre slová ) a nech si milí skúsia žiť tak, ako chcú, ale už bez našej pomoci. Naložme im na plecia ich vlastnú zodpovednosť, prestaňme za nich rozhodovať a „pchať sa im …. “ Práve z tej prílišnej dobroty a uľahčovania životnej cesty sa potom deti stávajú nezodpovedné, rozmaznané a pyšné, ktoré dusia a ničia seba i všetkých dookola……
Poväčšine takýto ľudia potrebujú padnúť a žiaľ, my ich musíme nechať…, musíme rešpektovať ich slobodnú vôľu. Nesmieme preberať za nich zodpovednosť. Jedine tak dôjdu k uvedomeniu. Komu nie je rady, tomu nie je ani pomoci. Ak dotyčné osoby nechcú počúvať, nerešpektujú pravidlá, stoja na mieste, nehýbu sa, točia sa v začarovanom kruhu, sú bez chuti i záujmu pohnúť sa ďalej, opakujú stále rovnaké chyby a majú veľké nároky, nechápu, že sú v poriadnej šlamastike a mali by sa chytať čohokoľvek („topiaci sa aj slamky chytá“ – nevezmú akúkoľvek prácu, keď sú bez prostriedkov, lebo oni majú „na viac“, alebo, to je pod ich úroveň, alebo nesúhlasia s filozofiou zamestnávateľa a podobné argumenty….). Nie, oni sú nároční a oni si vyberajú, len mali by byť nároční a vyberať si, žiaľ úplne v inom zmysle. Áno, treba vedieť svoju cenu a ísť za svojím cieľom, ale to platí pre pokorných. Pyšní nedostanú pokiaľ nespokornejú. Možno i dostanú ale v zápätí o všetko prídu (lebo sa nenaučili a nepoďakovali).
Ich úlohou je nadobudnúť pocit zodpovednosti, pokory, a prísnosti samého na seba. Na jednej strane sa neznášajú, ale na druhej strane sa presviedčajú akí sú úžasní. Chovajú sa hrdo a pritom majú „holý zadok“ a … nepoprosia …. oni od nikoho nič nepotrebujú. A v podstate potrebujú všetko. A tak nosia v sebe obrovský rozpor. Je ťažké mať takéto niečo v rodine, či už ide o partnera, či dieťa.
Mamičky, rodičia, priatelia, či príbuzní, prestaňme sa zaoberať niečím, čo nám nepatrí. Zaoberajme sa len tým, čo sa nás týka, čo skrížilo cestu nám a čo my môžeme urobiť pre zmenu a posun, ale SVOJHO života. Sebe na prospech, druhým na pomoc a hore na chválu.
Áno sme a buďme tu pre druhých, ale … najprv si všímajme v akých sú energiách – namáhajú sa, snažia sa, hýbu sa – zaslúžia si našu pomoc? Ak áno, dávajme a pomáhajme s radosťou, je to namieste a tisícnaásobne sa nám to vráti.
Ak odpoveď znie, nenamáhajú sa , nehýbu sa stagnujú, tak … čakajme…. na oslovenie, na vyjadrenie potreby na …………………prosbu . Práve v týchto ťažších chvíľach sa všetci učíme a rastieme a minimálne v začiatkoch sa učíme „byť POKORNÝ“.
Takže, ….prestaňme pomáhať a dávať nasilu a za každú cenu na úkor seba – inak sa z toho „zbláznime“ a efekt nulový. Dotyčná osoba si to často vnútorne vôbec neváži, je zvyknutá, že stále ju niekto zachraňuje, nevie a nedokáže poprosiť (a ani nemusí – stále je niekto pripravený pomáhať).
Tak sme previazaní a uviazaní v tých vzťahoch, že blízkym nedovolíme padnúť na dno – lebo to bude hrozné… . Dokonca sa „obetujeme“ a necháme „do pekla“ strhnúť dobrovoľne i seba (len pamätajme, že na všetko naše sily nestačia, len chvíľka nepozornosti a…. už sme v bahne celá rodina a kto teda zostane aby nás ťahal, či zachraňoval ak všetci padneme?
Každý je zodpovedný za svoje skutky, svoje rozhodnutia, ja môžem byť jeden oporou a podporou, ale ak nechceš a nedokážeš ….. .
Púšťam Ťa, odťahujem sa od Teba, púšťam sa Ťa a odpúšťam, že si ešte nedozrel/nedozrela a želám veľmi rýchle uvedomenie :-).
Želám krásny deň, buďme odstrihnutí, bez strachov – čiže s vierou v svetlé zajtrajšky, plní sily a riešme hlavne seba, vždy je kam ísť :-).
S Láskou Tatiana
apr 25, 2023 | Ďalšie články
LAKOMSTVO:
Lakomstvo, chamtivosť je smäd po vlastníctve, žiadostivosť, zvrátená túžba mať stále viac, bez ohľadu na iných, ba aj na ich škodu. Je to neochota podeliť sa o niečo čoho má človek zvyčajne značný prebytok a lipnutie na hmotných i nehmotných statkoch. Je to aj nekontrolovateľná túžba zhromažďovať majetok. Bujnosť, prepych, nenásytnosť, hrabivosť, osobný zisk, ale aj krádeže a úplatkárstvo. Vyznačuje sa túžbou získavať čo najväčší majetok a realizovaním tejto túžby. Lakomci si vážia hodnotu peňazí alebo majetku viac ako Boha. Lakomstvo v človeku vytvára pocit neistoty, človek sa začne spoliehať na majetok, peniaze. V nich nachádza falošný pocit istoty a zabezpečenia. Stále ho sprevádza dojem, že potrebuje viac. Lakomí ľudia sú úzkostliví a agresívni. Lakomý človek vidí len seba a v bohatstve a peniazoch moc nad druhými. Lakomý je aj ten, ktorý sa nechce podeliť o svoje skúsenosti nadobudnuté praxou, nápady, rady a pod. Za každou činnosťou, ktorú robí, vidí zisk, výhodu, prospech aj keby to bolo na úkor iných.
Protipólom lakomstva je štedrosť.
ŠTEDROSŤ:
Štedrosť je veľkorysosť, ochota dávať, uskutočňovať šľachetné myšlienky a skutky. Štedrosť je vyváženým stredom medzi rozhadzovačnosťou a lakotou. Je to ochota prispieť, podeliť sa. Nemôžeme si ju zamieňať s vypočítavou charitou, kedy dotyčný daruje za účelom zviditeľnenia sa alebo získania obdivu. Je to o spôsobe a účele darovania, o vnútornom nastavení človeka, ktorý daruje nezištne, s úmyslom pomôcť druhým a tým dostáva obdarovaný omnoho viac. Štedrosť nie je len umenie dávať, ale aj umenie prijímať. Sú ľudia, ktorí nechcú od druhých nič, lebo sa potom cítia dlžní. Štedrosť by sme mali prejavovať nie za účelom chvály alebo vďaky, ale pre dobro druhých a našou odmenou za prejavenú štedrosť je potom naplnenie človeka šťastím a radosťou. Na to aby bol človek štedrým, nepotrebuje byť bohatým. Štedrosť nie je to, keď darujeme čo už ideme vyhodiť, ale to čo sa nám páči, alebo čoho máme málo a s tým sa podelíme, nebyť ľahostajný k potrebám a pomoci blížnemu. Štedrosť pochádza z lásky, z lásky k blížnemu.
Zdroj
apr 20, 2023 | Posolstvá pre dušu
Stretávam sa často s názorom, že máme v sebe temnú stránku. Ak chceme pracovať na sebe a každý deň byť lepší ako včera, tak je nutné vedieť, že zlo je za dverami, ako neželaný podomový predajca.
Láka, ponúka, sľubuje, vyhráža sa, búcha, kričí.
Ak ho čo i len cez kukatko dvier budeme sledovať, naplní nás z jeho hrozieb strach a on rastie na sile a jeho argumenty k otvoreniu vašich dverí silnejú. Nebojujte s ním. Nehádajte sa ním.
Všetko je to strata času.
On je presvedčivý.
Ignorujte, nevšímajte si ho a radujte sa, to jediné je účinné.
Môže rozbiť schidisko. Môže von robiť čo chce, ale pokiaľ ja neotvorím v pochybnostiach a neistote dvere, nikdy sa ku mne nedostane.
Želám nám, aby sme vo všetkých krízových a rozhodných chvíľach boli pevní vo svojom svetle, vedomí si seba, vedomí si ochrany i pomoci, nenechali sa spochybňovať, ani zdržiavať a nezlomne a isto kráčali tam, kam cítime-za naplnením, radosťou a šťastím.
Takže, nevpúšťajme a nedopúšťajme….
Krásny zajtrajší deň.
S Láskou Tatiana
