Viera vo víťazstvo dobra v dnešnej dobe vrcholu zla!

Viera vo víťazstvo dobra v dnešnej dobe vrcholu zla!

Pár rokov dozadu predpovedal „ľudomil“ Bill Gates obrovskú pandémiu, v ktorej budú zomierať milióny ľudí. Predpovedal, že štáty budú ekonomicky kolabovať, že nebude fungovať elektrika, že bude obmedzený prístup k základným potravinám, a tak ďalej. Z informácií, zverejňovaných zosmiešňovanými konšpiračnými kruhmi je už dlho známe, že elita takzvaných vyvolených sa rozhodla zabrať planétu Zem iba sama pre seba. Rozhodla sa zredukovať premnožené ľudstvo na zlatú miliardu, tvoriacu základnú obslužnosť a správu území všetkých štátov. Týmto spôsobom chce elita zároveň vyriešiť aj všetky doterajšie ekologické problémy.

Obyvateľstvo je testované na koronavírus a na takzvaných odberných miestach sú im odoberané vzorky ich DNA, pričom určité percento z nich je vyčlenené na ďalšie skúmanie. Na skúmanie toho, kde sa stala chyba, a prečo sa mnohí jedinci stali proti vírusu rezistentní. Neúspech vírusu je však suplovaný mediálnou hystériou, pretože proces inštalácie Nového svetového poriadku bol už zahájený. Už bola nastúpená cesta k zotročeniu ľudstva a jeho zbavenia všetkých doterajších slobôd.

Pod zámienkou boja proti pandémii začína obyvateľstvo pomaly akceptovať svoju neslobodu a zmieruje sa s ňou. Ustavičné obmedzenia a kontroly sú na dennom poriadku, nová realita ľuďom pomaly prechádza do krvi a stáva sa pre nich normou.

Na prianie svetovej elity vyvolených náš starý svet skončil a my sme sa ani nenazdali, ako sme sa prehupli do reality Nového svetového poriadku, so všetkými jeho kontrolami, obmedzeniami, šikanou, nátlakom, donucovaním a neslobodou. Svetová elita vyvolených prevzala moc na zemi a ľudstvo tancuje tak, ako mu píska. A aby všetko prebiehalo hladko, o to sa starajú takzvaní politici, čiže bábky v rukách elity, uskutočňujúce jej zámery v každom jednotlivom národe. A zdá sa, že niet sily, ktorá by tomu dokázala vzdorovať a zabrániť ďalším plánovaným krokom elity na ich ceste k úplnému zotročeniu ľudstva. Približne takáto je v súčasnosti situácia na svete, čo môže v mnohých vyvolať strach, depresiu a rezignáciu z toho, že zlo a temnota na zemi víťazia, a že sa s tým už nedá vôbec nič robiť.

Tento text však vznikol hlavne preto, že tomu tak nie je! Že všetko je a bude inak, než si to pripravila zvrátená elita vyvolených! Existuje totiž niečo, s čím nepočíta a čo jej zásadným spôsobom zamieša karty. Čo je to?

Možno poznáte úslovie, že ak chceme Stvoriteľa rozosmiať, povedzme mu o svojich plánoch. Svetové elity majú všetko dopredu naplánované. Za svojim cieľom kráčajú systematicky už dlhé desaťročia. Majú vo svojich rukách banky a svetovú ekonomiku. Majú vo svojich rukách mienkotvorné médiá a politické reprezentácie takmer všetkých štátov na svete s výnimkou tých, ktoré sú označované za takzvané totalitné režimy. So všetkým počítali a všetko majú rozfázované a pripravené. Chcú si uchmatnúť celú planétu iba pre seba, ale pri tom zabudli na skutočného Majiteľa Zeme a na jeho plány s ňou.

A práve to sa im stane kameňom úrazu! Neuvedomili si totiž, že v Pánovom stvorení je úplne každý bez výnimky podriadený jeho zákonom, v ňom fungujúcim. A tieto zákony nerozlišujú medzi tým, kto patri k elite a kto nie. Nerozlišujú medzi tými, ktorí sami seba považujú za vyvolených a medzi tými, ktorí majú byť z vôle vyvolených zo zeme vyhladení. Zákony Pána nadeľujú každému rovnako a bez rozdielu!

A medzi nimi je treba zvlášť vyzdvihnúť zákon spätného účinku. Ten dáva žať každému človeku osobne presne to, čo zasieval. Preto Syn Boží upozorňoval na to, že máme chcieť iba dobro, že máme ľuďom pomáhať a máme ich milovať podobne, ako milujeme seba samých. Ak totiž takto robíme, v železnom zákone spätného účinku neomylne zožneme v podobe dobra a šťastia všetko to dobro a lásku, ktoré sme siali tým, že sme ich prejavovali iným.

Ak by sme ale robili opak, ten istý zákon spätného účinku by nám nakoniec neomylne vrátil našu nelásku a naše zlo, konané vo vzťahu k iným, pretože je v ňom skryté požehnanie a šťastie pre každého, kto koná dobro a pomáha blížnym, avšak zároveň nešťastie a skaza pre každého, kto koná zlo a blížnym škodí. Na hlavu zla sa preto raz bude musieť v smrtonosnej žatve spätných účinkov zákona zvratného pôsobenia zosypať ním samotným zasiate zlo a zničiť ho, zatiaľ čo na hlavu dobra sa vznesie požehnanie všetkého ním rozsievaného dobra a povznesie ho. A preto tí prví, čiže vyvolené elity so všetkými ich zvrátenými plánmi sa stanú poslednými, a tí poslední, čiže všetci naivní dobráčikovia s vierou v lásku a spravodlivosť sa stanú prvými. A preto železné zákony Pána, fungujúce v jeho stvorení napokon zhatia plány tých, ktorí sa považovali za vyvolených a naopak, vyzdvihnú a povýšia všetkých, prechovávajúch v sebe dobro, spravodlivosť a ochotu pomáhať iným.

V nadchádzajúcej neľahkej dobe budeme musieť ešte pravdepodobne mnohé zažiť a podstúpiť, ale nech sa už bude diať čokoľvek, mali by sme si v sebe uchovať vieru v dobro. Vieru v dobro a v jeho víťazstvo! Vieru v dobro, ktorá sa bude prejavovať v našom živote konaním dobra za každej situácie. Ktorá sa bude prejavovať našim úsilím o spravodlivosť a čistotu. Ktorá sa bude prejavovať vo forme nášho nesebeckého dávania a pomáhania iným, ako i vo forme súcitu s utrpením druhých.

A dobro nakoniec zvíťazí! Zvíťazí spolu so všetkými, čo v neho verili a čo ho žili. Preto za žiadnu cenu v sebe nenechajme zasypať vieru v dobro a v jeho víťazstvo, i keď táto viera v nás bude vonkajším dianím silne atakovaná.

Skutočnosť, že sa veci v súčasnosti dali takýmto obrovským spôsobom do pohybu však nie je vôbec náhodná, pretože duchovne orientovaní ľudia dobre vedia, že žijeme vo veľmi výnimočnej dobe. Že žijeme v dobe veľkého duchovného evolučného kroku, ktorý má ľudstvo posunúť na oveľa vyššiu úroveň. Má dôjsť k očiste od všetkého starého, nesprávneho a pokriveného, a všetko sa má stať novým, lepším a oveľa duchovnejším. Dôjde k tomu na základe stupňovaného tlaku Pánovho Svetla, ktoré už dáva všetky veci do pohybu.

Nie je teda vôbec náhoda, že svetové elity zahájili rozhodujúce kroky k nastoleniu Nového svetového poriadku práve v dnešnej dobe. Ich čin bol vynútený prvým dotykom lúča Pánovho Svetla, a ten spôsobil, že všetko v ľuďoch vnútorne skrývané a utajované sa musí prejaviť aj navonok, aby to ukázalo svoju pravú tvár. Aby to ukázalo, aké to v skutočnosti je. A to sa nestalo len u svetovládnych elít, ale u každého človeka. To znamená, že jednotlivci i národy budú musieť na vlastnej koži prežiť a prostredníctvom vonkajšieho diania spoznať, akí vnútorne sú a nakoľko kvalitné hodnoty uznávajú.

No a v druhej fáze, keď sa tlak Pánovho Svetla ešte výraznejšie zosilní, budú všetky dôsledky našej sejby, nech už boli dobré alebo zlé, vrhnuté zákonom spätného pôsobenia voči nám samotným. Ak sme siali dobro, dostane sa nám dobra, ktoré nás oblaží a povznesie. Ak sme ale siali zlo, dostane sa nám zla, ktoré nás zničí. Tak prebehne súd! Nebude nás teda súdiť Pán, ale my sami sa budeme súdiť v účinkoch jeho železného zákona spätného pôsobenia.

Čo bolo dobré a k dobru usilujúce ešte viac rozkvitne a v budúcej požehnanej dobe na zemi prinesie nádherné ovocie. Čo však bolo zlé, zlom nasiaknuté a zlu podliehajúce, čo v sebe prechovávalo deštruktívny a proti ľudský spôsob myslenia, to bude v samým sebou vytvorených nevyhnutných spätných účinkoch zla deštruované a zničené. Zlo zmizne, aby sa dobro mohlo na zemi konečne plne rozvinúť.

Preto hlavy hore ľudia dobrého srdca! Čím viac budeme v sebe a okolo seba podporovať dobro, tým skôr zvíťazí a nám všetkým svitne nové ráno. Nech nás preto nedeprimuje nastávajúca tma, pretože čím je hustejšia a nepreniknuteľnejšia, tým bližšie je svitanie.

Zdroj

Nebojujme s veternými mlynmi

Nebojujme s veternými mlynmi

S nimi vyhrať nejde, odovzdajme sa prúdu života a prenesme sa cez konfliktné situácie
Nechcem týmto tvrdením vyvolať myšlienky, že máme byť bezcieľni a nebojovní. Práve naopak. Mali by sme si uvedomiť, kde sa oplatí investovať energiu a prinesie to pozitívny výsledok a kde nám je už dopredu jasné, aký to bude mať smer, koľko energie nás to bude stáť a viem, že v danej situácii, poprípade s daným človekom je zbytočné bojovať.
Veľakrát sa dostávame do situácií, že „bojujeme“ za pravdu, za seba, za svoj názor, za ?
Nemá to konca kraja, sme vyčerpaní, ubúdajú nám sily a riešenie je v nedohľadne, ba čo je ešte horšie, naše najlepšie chcenie druhý otočí proti nám a nakoniec, z úplne nevinného chovania vznikne obrovský konflikt. Ak som „dobrý človek“, nemám rád konflikty, preto sa všemožne snažím urovnať spor – a tak vysvetľujem, obhajujem, ospravedlňujem sa (aj keď nie je za čo), ale …, pre dobro a pokoj to s Láskou urobím. Ale, … nepomáha. Oproti máme buď tvrdohlavého, sebavedomého a nekompromisného súpera a ten je zvyknutý mať stále „pravdu“ i posledné slovo, alebo našim „protivníkom“ je jeho opak – úplný „nešťastník“ až „zúfalec“, ktorý má na rozdiel od predchádzajúceho typu nízke sebavedomie a naše zdravé sebavedomie ho „dráždi“. Jedno majú oba typy spoločné: „kopú a hryzú na všetky strany“. Beda nám, ak sa im dostaneme do rany. Nepomáha ospravedlnenie, ani krik, ani plač, protistrana, má jednoducho pravdu a vrchol celého divadla je myšlienka, že „keď sa toľko ospravedlňujeme, snažíme sa riešiť, vraciame sa k danej téme, asi sme predsa na vine a dotyčný má pravdu, ba dokonca právo robiť nám výčitky a najlepšie bude, ak nás potrestá a nebude sa s nami baviť…“.
Určite sa vám to neraz stalo, že ste mohli použiť 1000 argumentov, dotyčný mal len jeden a ten bude stále dookola opakovať. Po chvíli si budete pripadať bezmocne (chcem zmeniť názor niekoho – ale nad tým nemám moc). Treba si uvedomiť jedno: „kde nie je ochota a chcenie, tam nie je ani cesta“. Tvrdohlavé hľadanie cesty týmto smerom nás stojí zbytočne veľa síl a ak sme inteligentní a vnímaví, vieme, že so žiadnym výsledkom, dokonca narážame na betónový múr, kde prídeme k ďalším zraneniam (lebo konfliktná osoba je tvrdá a arogantná ako ten betón).
Ak sa opäť dostaneme do takejto situácie, urobme všetko pre to, aby sme sa ospravedlnili, vysvetlili. Ak druhá strana nechce prijať ospravedlnenie, nezaujíma ju, čo nás viedlo k nejakému chovaniu, nezaujíma ju, či sme konali neúmyselne, len jednoducho stále dookola opakuje „svoju pravdu“, v takej chvíli stráca význam niečo vysvetľovať dokazovať a spájať.
Preto pouvažujme, koho máme vedľa seba, s kým sa dostávame do konfliktu? Aký je to človek, aké má vlastnosti? Je taká povaha a reaguje štandardne rovnako? Kde to má pôvod? Prečo je taký jedovitý, či ublížený? Týmto myšlienkam by mala predchádzať dokonalá sebaanalýza a priznanie si všetkých svojich chýb, omylov, či neúmyselností v danom konflikte. Ak som sa ospravedlnil, súčasne som si istý/á sebou a mám vyhodnoteného a spracovaného človeka s ktorým som v konflikte, urobil/a som všetko pre pokojné vyriešenie, je to maximum, viac urobiť nemôžem. Ale čo ak sa dotyčný rozhodol nás potrestať a odmieta nám odpustiť? V takomto prípade treba zvážiť, o čo prídem, ak prídem o takého človeka.
Ak prevláda to, že sa môžem rozliať na kolomaž a aj tak nebude môj argument prijatý a dotyčného postoj sa nezmení. Pustím sa ho …. Buď mu budem chýbať a vyhľadá si ma a ak nie – naše cesty sa mali skrížiť len na určitý čas. Ak je to človek, ktorý je prchký a viem, že je pod tlakom emócií, uvedomujem si jeho pozitíva i jeho negatíva (nezvláda svoju vlastnú povahu) nenechám si ublížiť a prenesiem sa cez to hladko. Poznám seba i jeho/jej povahu viem, ako štandardne reaguje, preto sa nenechám zraniť ani zastrašiť (a ak…, tak len na malilinkú chvíľočku si môžem dovoliť byť slabší/ slabšia).
Takže nebojujme a v takýchto prípadoch buďme pasívnejší, aby sme neprišli o veľa síl, ktoré budeme potrebovať nikde inde.
Z rozhovorov, mailov a správ, ktoré dostávam je mi jasné, že posledné týždne boli riadne náročné – plné strachov, agresie, precitlivelosti, ješitnosti, ublíženia a bezcieľnosti. Ale, všetko zlé , je na niečo dobré… – všetko, čo nás postretne slúži pre náš posun, aj keď je to bolestivé. Učí nás to zamýšľať sa, analyzovať a vyhodnocovať – ako seba tak aj (bez emócií) iných.
Buďme si vedomí že druhých nemôžem zmeniť, čo môžem zmeniť je jedine seba a svoj postoj k danej situácii tak, aby mi to neubližovalo.
Dôležité je, aby som si bol/a istá sebou, či som urobil/a všetko, pre spravodlivé rozriešenie v láske, bez konfliktu, s pochopením a súcitom..
Nepúšťajme sa do dopredu prehratých bitiek, buďme múdri a nemíňajme svoju energiu.
Učme sa hľadať v každej situácii životnú múdrosť, učme sa poznávať ako fungujú neviditeľné zákony vo stvorení a podľa nich sa začnime riadiť a chovať.
Ak nám má byť za čím ľúto a strácame niečo (niekoho) cenné/(ho) zachraňujme, ak nie.. OD TIAHNIME sa, PUSTIME, ODPUSTIME a nechajme tak….
Pekný zvyšok dňa nech sme pokojní, vyrovnaní a prijímajúci
Tatiana

Prečo materialisticky zmýšľajúci človek nedokáže pochopiť pojmy ako Pravda Božia a Stvoriteľ? Odpoveď je zložitá len zdanlivo!

Prečo materialisticky zmýšľajúci človek nedokáže pochopiť pojmy ako Pravda Božia a Stvoriteľ? Odpoveď je zložitá len zdanlivo!

Niečo duchovné môže človek zmerať výhradne duchovným aparátom, teda duchovnými orgánmi svojho duchovného tela.

Nie sme len hmota. Dnes už medicína vie o tzv. biopoliach a ide v tomto výskume ešte ďalej. Máme teda aj telá v čisto energetickej rovine, čo znamená, že človek disponuje aj schopnosťami svojich jemnohmotných, alebo dokonca duchovných orgánov a tieto orgány má v sebe človek buď rozvinuté alebo zakrpatené.

Rozvíjajú sa používaním podobne ako svaly činkami, alebo kardiokvalita tela kondičným behom.

Že to však väčšina ľudí dnes nedokáže, je zrejmé, lebo svet je orientovaný prevažne na konzum. To duchovné bolo vytlačené takmer úplne z našich životov.

Nedávno som sa stretol s otázkou človeka, ktorý nedokázal chápať tieto vyššie súvislosti života, nevyhnutne pochádzajúce z Pravdy. Chcel dôkaz.

Tým, že bol čistým materialistom a mal v sebe zakrpatený práve tento „duchovný aparát“, schopný zachytiť s prehľadom deje stojace nad hranicou hmoty, neustále požadoval dôkaz.

No neuvedomil si v tej chvíli, že predsa jeho existencia je tým najdôverihodnejším dôkazom, že život nemá počiatok na Zemi, ale v svetoch Duchovných. Pritom o nejakej evolúcii nemôže byť ani reči v zmysle, ako ju predkladá veda. Teda že život sa objavil na Zemi evolučnou cestou, z neživej hmoty sa postupne „sama od seba“, vytvorila hmota živá.

Alebo chce niekto tvrdiť, že zhruba v prvej bilióntine sekundy, počas Veľkého tresku, fotónové častice, letiace Higgsovým poľom, boli organického pôvodu?

Alebo prečo časť týchto častíc, preletela týmto poľom „nedotknutá“, fotóny pokračovali ďalej, ale nemalej časti týchto „svetelných semienok“, toto Higgsove pole „prepožičalo“, či inak zabezpečilo hmotnosť?

Otázka nie je ani tak v tom, kde sa vzali tieto nehmotné fotóny a spomínané Higgsove pole, čoho dôsledkom bola tzv. Vesmírna polievka, teda kvark-gluonová plazma a len ďalším ochladením tieto kvarky v tejto „zmesi“ zrazu „rozoznali“ gluóny, interagovali spolu a vytvorili tak základ pre stavbu protónov a neutrónov, ale otázka znie, prečo to boli práve fotóny a prečo práve to spomínané pole, prečo časť preletela ako nehmotná častica a prečo časť ako častica obťažkaná hmotnosťou? Kde sa vzal ten systém, tento prvotný „hybný program“, stojaci za týmto formovaním sa hmoty?

Poďme ďalej, prejdime kvarky, gluóny i ostatné elementárne častice pre tvorbu atómových štruktúr, prejdime i atómy, prejdime cez molekuly a zastavme sa pri bunkách.

I tie jednoduché, ale i tie najzložitejšie, ako sú napríklad neuróny, pracujú sami v sebe, s tým najdokonalejším programom.

Vedci si lámu hlavy nad tak mnohými dejmi, nad ktorými stoja úplne bezradne. Napríklad, tesne po počatí, sa začnú v lone matky tvoriť tzv. kmeňové bunky, zoskupené do akéhosi počiatočného neurčitého tvaru, prvotného plodu. No zakrátko, sa tieto primárne bunky začnú deliť na typ tzv. sekundárnych buniek, ktoré už presne „vedia“, ktoré z nich majú tvoriť tkanivá napríklad pľúc, srdca a ďalších ogánov, ktoré zasa začínajú tvoriť kostrový aparát a podobne. Kde sa vzala tá „programová matrica“, vďaka ktorej dochádza k takejto dokonalej vývojovej postupnosti?

Jeden vedec svojho času vypočítal a bolo to dokonca publikované aj v odbornej literatúre, že od Veľkého tresku, k biologickému životu humanoidnej podoby, je potrebných 70.000 ZÁKLADNÝCH náhod, v prísnom slede za sebou a ani jediná by nesmela byť vynechaná, inak by život do tejto podoby, ako ho vo svojej rozmanitosti poznáme na Zemi dnes, nevznikol!

Ak by tento vedou opisovaný chaos, tento „pokus-omyl“ po Veľkom tesku prebiehal spôsobom nesystematickosti, „raz tak a raz onak“ a i milion krát dookola, tak dnes tu nemáme ani len najzákladnejšiu molekulu vodíka a nieto ešte mimoriadne zložitý humanoidný život!

Je predsa nad všetku logiku jasnejšie, že počiatkom nie sú žiadne fotóny, ani polia, ani kvarky a ani nič podobné, ale „softvér“, ktorý stojí za tým všetkým.

Otázka pre vás teda znie, kde sa pri vzniku Vesmíru vzal tento dokonalý program?

No a keď sa vrátime ešte k tomu spomínanému materialistovi, ktorý niečo duchovné nemôže ani len vytušiť a nieto pochopiť a neustále trval na tom, aby mu bol poskytnutý dôkaz, že nejaká Prvotná Pravda, ako Dokonalý Princíp Života existuje, tak mu bolo odprezentované ľahké, „antimaterialistické zaklínadlo“:

Človek, živý v duchu, sa nikdy nepýta po dôkazoch, o existencii Pravdy Božej, NIKDY!

Nechce žiadny dôkaz, pretože by sa to rovnalo tomu istému absurdnému počínaniu, ako keby chcel dôkaz o tom, že žije, že sa pohybuje a že žije tu na Zemi, v tomto tele!

Alebo, ako keby sme niekomu povedali, že keď ráno vstane z postele, aby dýchal, že musí dýchať, ak chce prežiť.

Predsa tak samozrejmú vec, by bolo absurdné niekomu odporúčať!

Tak, ako je existencia Božej Pravdy a tým aj Duchovných svetov samozrejmá, tak človek, ktorý vedome z Pravdy čerpá Poznanie i posilu pre svoj život, by NIKDY, ani len vo sne nepýtal dôkaz o tejto Pravde, pretože ho denne sprevádza a denne z nej žije a čerpá z Nej posilu, pre svoj život duchovný a tým aj pozemský.

Naopak materialista žije už len ako akýsi biorobot, určitou zotrvačnosťou rýdzo hmotnej existencie bytia a nechápajúc ani zlomok toho, o čom je tu písané, neustále pýta nejaké dôkazy! Dôkazy o existencii duchovného sveta, i „nehmotnej Pravdy“.

Nechápe však, že je to práve on, ktorý tvrdohlavo i posmešne odmieta všetko to skutočne živé, čo tvorí komplexnosť bytia.

Sú to všetko poľutovania hodní ľudia, ak nie duchovní mrzáci…

Motto:

Svetom sa šíri Nové poznanie Pravdy, ktoré sprostredkúva jasné definície a jasné odpovede, na všetky nevyriešené otázky života!

Toto Nové Poznanie, bezpečne a isto vyplňuje všetky medzery, urovnáva všetky nezrovnalosti a sprostredkúva človeku presvedčenie, ktoré mu dáva takú istotu a taký základ, že nijaké dogmy cirkví, nijaké „zaručené informácie“ rôznych skupín a siekt, nemôžu ohroziť silu presvedčenia, ktorú, o všetkých dejoch okolo nás, môže človeku sprostredkovať jedine PRAVDA, ten najvyšší Zákon a Princíp, skrze ktorý vznikol nielen náš Vesmír, ale i celé rozľahlé Božie Stvorenie.

Je to práve a výhradne Pravda, ktorá je Podstatou sveta, ktorá je zároveň neoddeliteľnou súčasťou Boha Stvoriteľa!

Sme súčasníkmi doby pôsobenia Ducha Pravdy, ktorého ľudstvu zasľúbili už proroci v dávnych, biblických dobách a ktorého ľudstvu zasľúbil predovšetkým Ježiš, Syn Boží!

TEN, ktorý má uviesť ľudstvo do celej PRAVDY, túto Pravdu priniesol a táto Pravda má byť DNES šírená a zvestovaná, pre spásu tých, ktorí svojho ducha ešte celkom nezasypali nánosmi rozumu, nevedomosti a nepochopenia!

Každý jeden z vás, ktorý TERAZ čítate tieto riadky, vypočujte si volanie dnešnej doby:

„Keď príde Utešiteľ, ktorého vám Ja pošlem od Otca, Duch Pravdy, ktorý vychádza od Otca, On o Mne vydá svedectvo! … Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli /nerozumeli/. Keď však príde On, Duch Pravdy, uvedie vás do plnej Pravdy!… On MŇA oslávi, lebo z Môjho vezme a zvestuje vám. Všetko, čo má Otec, je Moje. Preto som povedal, že z Môjho vezme a zvestuje vám!“ Jn 15, 26-27; 16, 12-15.

Osláviť Ježiša a Jeho Posolstvo i jeho OBEŤ, nemožno iným spôsobom, ako očistiť Jeho učenie vo Svetle Pravdy, teda očistiť ho od všetkého falošného, nevedomého, ale i zámerne prekrúteného, teda od všetkých nánosov, ktorými bolo, sprvoti čisté Ježišovo učenie, až do dnešných dní, takmer celkom zasypané, nánosmi rozumu a náboženských dogiem!

Zo skutočného Ježišovho Posolstva si náboženstvá po celej Zemi, urobili iba obyčajnú pozemskú firmu, majúcu za cieľ manipulovať a ovládať ľudí, v čo najširšom rozsahu!

Preto z pôvodného, čistého Ježišovho Posolstva sa nedochovalo v týchto náboženstvách do dnešných dní už takmer nič, pretože všetko je tak prekrútené, že z čistého Svetla Pravdy, ktoré Ježiš ľudstvu priniesol, zostala v srdciach ľudí iba ľudská pokrivenina a temnota, s pachuťou duchovnej smrti!

Takto a nie inak, spravovali náboženstvá Ježišove Posolstvo do dnešných dní!

Preto sa prebuďte v poslednej možnej chvíli všetci tí, v ktorých ešte celkom nezhasla túžba po Poznaní Pravdy, lebo len toto Poznanie bezpečne povedie každého z nás cestami, ako byť lepším človekom, ako pomáhať ostatným podobne usilujúcim a ako sa naučiť žiť život v zmysle Božích zákonov, ktoré sú tak zjavne prospešné pre všetkých, kto sa ich učí rešpektovať a dodržiavať.

Každý jeden z nás má DNES rovnakú možnosť načerpať posilu i Poznanie z tohto Živého Prameňa Pravdy, a dozvedieť sa tak o skutočných súvislostiach života v oveľa širšom rozsahu, než je vám predkladané tu a teraz ako i v ďalších článkoch podobného zamerania.

Preto sa prebuďte všetci, ktorí máte v sebe ešte aspoň trošku odvahy k zmene svojho života, do úplne nového rozmeru bytia, ktorý Vám spätne prinesie len požehnanie a radosť.

Je už načase konečne vystriedať toto dnešné živorenie drvivej väčšiny z nás za skutočný, Bohu milý život, plný toho najčinorodejšieho a najradostnejšieho pôsobenia.

Preto sa prebuďte duchom ešte dnes, lebo už zajtra môže byť neskoro. Pretože premeškať túto poslednú hodinu k pravému prebudeniu sa k životu, predstavuje nezvratný proces s fatálnym koncom pre milióny rokov trvajúce duchovné bytie každého jedného z nás…“

Poznámka pre všetkých čitateľov:

Tieto články sú určené LEN pre tých, ktorí vážne hľadajú pochopenie toho, ako funguje svet.

Nie je nimi nikomu nič ponúkané, ani nimi nemá byť nikomu nič vzaté!

Každý nech si verí v to, na čo dosahuje možnosť jeho chápania, ale zároveň nech neuráža a nehaní tých, ktorí sa snažia duchovne vzdelávať a chcú sa ako ľudia aj vyvíjať.

Ak sú vám milšie dogmy a manipulácie, verte im, ale potom nezúfajte, keď dôjde na „lámanie chleba“!

Zdroj

Nebojujme s veternými mlynmi

Malé zamyslenia, pre zrodenie uvedomenia

Dnešný svet? Chaos .Áno vládne tu chaos. Nielen vo svete, ale i v politike, v ľuďoch, vo vzťahoch i v tom čo chcú nazývať pravdou a pravda to nie je. V tom chaose poväčšine nevieme nič a tvárime sa, že vieme všetko a že zachraňujeme. To je politika. POLITICI robia hlavne politiku a stratégie, ktoré sú vo výsledku na nič. Potrebujú sa len ukázať a ukazovať, že niečo vedia, aj keď nič nevedia. Sú predajní, za peniaze, za moc, za slávu, za vlastníctvo, za ovládanie s rizikom prepadáku a toho, že oni sú ovládaní a to dobrovoľne. V podstate sú v službách za peniaze nás, ale aj za peniaze tých, ktorých počúvajú, tých mocných, ktorých peniaze sú mnohonásobne väčšie a teda ich služba im je mnohonásobne zväzujúcejšia. Problém je, že ich nezaujímajú ľudia, ich nezaujíma zdravie, ich nezaujíma planéta, ich nezaujíma príroda. To sú len falošné heslá, aby chytili našu dôveru, aby boli krytí a ich úmysel ťažiť, skrytý. Je čas, aby v tomto chaose politici, ktorí sa snažia viesť tento štát z pozície úradov priznali, že šíria hoaxy, ktoré v médiách predkladajú ako pravdu. Ľudia len zo strachu politikom a ich smiešnym heslám o záchrane a ochrane veria. Ľudia stratili Boha, stratili vieru Bohu a tak nemajú komu veriť. Z umelo vytvoreného stavu v spoločnosti sme dospeli do štádia (tam, kde nás chceli mať), že ľudia začali v chaose intenzívne veriť jedinej záchrane a to politikom a médiám. Boh je zakázaný, aby sme sa nenakazili, aby nás to božie nepokazilo. Uvedomujeme si to vôbec? A títo politici, väznitelia i ich veritelia označujú hoaxermi a šíriteľmi neprávd tých, ktorí sa snažia ľuďom otvárať oči, aby videli, aby sa rozkukali, aby získali pohľad aj z iných strán – ale hlavne ten božský nezaťažený neutrálny nadhľad, bez strachov. Nie všetko, čo sa leskne je zlato…Nie všetko, čo tak, ako vyzerá, aj tak je.Nie všetko, čo je podsúvané ako pravda, aj pravda je. Jednotlivec nedokáže ani zmeniť, ani zachrániť svet sám. Sme spoločenstvo, potrebujeme ľudí, potrebujeme sa navzájom. Jednotlivec síce sám nedokáže zachrániť svet, ale môže pomôcť zachrániť svet. Ako? Zmenou seba, svojho zmýšľania, konania a svojim príkladom, môže šíriť, pomáhať, inšpirovať…Sme spoločenstvo jednotlivcov a toto spoločenstvo je založené na tvorivosti a spolu_práci, výmene, zdieľaní…Preto by sme mali naplniť aj túto našu podstatu. Je jar je čas prebúdzania zo zimného spánku, tak je to v prírode zariadené. To je skutočný zákon, platný a nemenný. A konečne, by aj človek mal pochopiť, že je čas prebudenia! Prichádza nová sila, nový život! Napriek snehu a ľadu Svetlo má nesmiernu moc. Roztopí všetko a pripraví podmienky na rast, vývoj a novú úrodu. Bolo by dobré sa nedeliť, ale spájať. Nedeliť sa ani názorovo, ani národovo, nijako a ničím. Spoločným menovateľom má byť víťazstvo svetla, pravdy a lásky na zemi. Božie kráľovstvo …. Akceptovať a rešpektovať, tolerovať sa, ale nedovoliť manipulátorom, aby nám klamstvami, pod rúškom pravdy ničili životy. Mali by sa nás prebudiť a uveriť státisíce, milióny, nielen jednotlivci…Boh varoval…..a aj napriek tomu….Sybila i mnohí iní proroci predpovedali, ako žalostne málo bude prebudených…Je jar, je čas sa zobudiť a uveriť. Nie rúškom, respirátorom, vakcínou, nekontaktom a nestretávaním sa zachrániš svet. Toto chce BOH? Myslíš? Či cítiš? Boh má iný plán, ale sa nezaujímaš, lebo mu neveríš. Zmena je tu, je na dosah, ale TY jednotlivec v spoločenstve a spolupráci so záujmom, nie nasratosťou, ale inteligenciou, citom a sedliackou múdrosťou ju máš v rukách…Tak konaj, nepozoruj, nevyhodnocuj, už vieš, času bolo dosť. KONAJ! Poraz strach a ver Bohu. Nečakaj na záchranu, sám sa pridaj a spolupracuj, sám buď tvorivý a tvor plán pre spoločenstvo na jeho záchranu. Politik to neurobí, ale BOH áno, tak ho začni počúvať veriť mu a hľadaj ľudí, čo konajú v jeho mene a napomôž tak záchrane nielen seba, ale celého sveta. Jeden za všetkých a všetci za jedného. Spolu ….Krásny deň a vedomú celosvetovú jar s prílevom božskej sily pre nový náš život, svietenie a zazelenanie planéty…S láskou Tatiana Mintálová

Duchovné ego: 15 znakov duchovného narcistu

Duchovné ego: 15 znakov duchovného narcistu

Duchovné ego je najnebezpečnejší typ ega zo všetkých.

Ak nie ste pozorní, môže vo vašom živote spôsobiť úplnú deštrukciu – ale nie násilným alebo agresívnym spôsobom. Namiesto toho sa duchovné ego skrýva pod maskou „dobrých úmyslov“, „vyšších vibrácií“, „prebudeného pohľadu“ a pokornej pompéznosti.

Dávajte si pozor na duchovné ego. Je to pasca, do ktorej mnohí z nás, duchovne hľadajúcich, môžu a niekedy aj padnú. A čím dlhšie zostaneme v tejto duchovnej priekope, v tomto stagnujúcom stoji, tým je pravdepodobnejšie, že sa z nás vyvinie duchovný narcis.

Duchovný narcizmus je vskutku možno najtragickejšia choroba, ktorá postihla ľudstvo zo všetkých. O niečo neskôr si povieme, prečo. Ale najprv:

Čo je to duchovné ego?

Najprv sa dotknime základov. Ego je náš pocit vlastného ja; je to iluzórny príbeh „ja“, ktorý si nosíme so sebou vo svete ako evolučný mechanizmus prežitia. Ego je však zdrojom všetkého nášho utrpenia a pocitu, že sme oddelení od toho, čím skutočne sme, čo je bezhraničné, celistvé a nekonečné. Môžeme to nazvať Duchom, Bohom/bohyňou, Životom, Jednotou, Vedomím atď. Čo je teda duchovné ego? Duchovné ego nadväzuje na toto základné ego, ktoré nosíme v sebe. Je to ego na prasknutie, ego na steroidoch, ego nafúknuté nad svoju bežnú záhradnú veľkosť. Ide však o to, že si neuvedomujeme, že sme si vyvinuli duchovné ego, kým sa život nezačne poriadne zamotávať.

Ako sa vyvíja duchovné ego?

Duchovné ego je produktom duchovného materializmu – teda využívania duchovnosti na službu egu namiesto toho, aby sme k duchovnej ceste pristupovali so zámerom pokúsiť sa ego prekročiť. Keď sa duchovné cesty, praktiky a koncepty stanú otrokom ega, vzniká duchovné ego. Inými slovami, keď ústrednú predstavu človeka o sebe ovláda presvedčenie, že je „duchovný človek“, ide o duchovné ego.

Keď to, že je človek „duchovnou osobou“, zatieni všetko ostatné, čím je, ide o duchovné ego v akcii. Áno, budovanie identity okolo duchovnosti má pozitívne prínosy. Ale sú tu aj dosť desivé dôsledky, ktoré by sme nemali ignorovať

Rozvoj duchovného narcizmu

Správne kráčanie po duchovnej ceste je veľmi jemný proces; nie je to niečo, do čoho by sme sa mali naivne vrhnúť. Existuje množstvo bočných ciest, ktoré vedú k pokrivenej, egocentrickej verzii duchovnosti; môžeme sa oklamať a myslieť si, že sa duchovne rozvíjame, hoci namiesto toho prostredníctvom duchovných techník posilňujeme svoju egocentrickosť. Toto základné skreslenie možno označiť ako duchovný materializmus. – Čogjam Trungpa Rinpočhe

Duchovný narcizmus je vyvrcholením duchovného egoizmu: je to ego, ktoré sa stalo takým pevným, takým fixovaným, takým neústupným v predstave vlastnej duchovnej veľkosti, že je patologické. Je narcistické.

Ako už vieme, narcizmus je duševná porucha, pri ktorej má človek prehnaný pocit vlastnej dôležitosti (okrem niekoľkých ďalších chlpatých problémov). Presne ten istý problém sa týka aj duchovných narcistov: majú takú neochvejnú vieru vo vlastnú prebudenú perspektívu, vlastné „špeciálne“ duchovné úspechy a poznanie, že sa nedokážu spojiť so svojou ľudskosťou (alebo ju tolerovať). Duchovní narcisti nedokážu tolerovať ani iných ľudí – aj keď môžu dolaďovať vonkajší obraz súcitného alebo múdreho človeka – ostatní v konečnom dôsledku predstavujú hrozbu pre ich klamnú veľkoleposť.

Duchovný narcizmus sa začína duchovným materializmom. V duchovnom materializme (pasca využívania duchovna na službu egu) je vždy zárodok duchovného narcizmu. A ak sa toto semeno neustále živí bez toho, aby sa nekontrolovalo, bez toho, aby sa vykorenilo alebo spochybnilo, rastie a rastie.

Nakoniec sa môžeme dostať na takú vedľajšiu koľaj, takí oklamaní egom, ktoré využilo duchovnosť na to, aby sa stalo nezničiteľným, že sme na duchovnej ceste horší, ako keď sme ju začínali.

Príklady duchovného ega

Niektoré z týchto príkladov hraničia s duchovným narcizmom (alebo sú vyslovene narcistické), iné možno typickejšie pozorovať v duchovnej komunite. Pozrime sa na niektoré príklady duchovného ega:

  • Tvrdenie, že má „špeciálny prístup“ k duchovnému sprievodcovi/anjelovi/duchovi/vznešenému majstrovi na účely sebapresadzovania
  • Presvedčenie, že je reinkarnáciou nadradenej bytosti, slávnej duchovnej historickej osobnosti a podobne (čo na tom, či je to naozaj tak?).
  • Časté fotografovanie svojej duchovnej praxe a jej zverejňovanie na internete s cieľom zvýšiť svoj obraz, postavenie a získať pozornosť/potvrdenie.
  • Vyhlasovanie, že ostatní vás nemôžu pochopiť, pretože ste dosiahli určitý stav „vysokovibračného vedomia“, prebudenia, oslobodenia atď. – a prejavovanie opovrhnutia voči tým, ktorí nie sú na rovnakej „úrovni“ (namiesto súcitu)
  • Používanie dharmových rečí na to, aby ste sa vyhli psychologickej zraniteľnosti, prejavovaniu empatie a čeleniu ľudským emóciám (napr. „Len nechajte ísť a nechajte byť“, „Vy ste si túto skúsenosť pritiahli“).
  • Pozeranie sa na „nízko vibrujúcich“, „nevyvinutých“, „neprebudených“, „spiacich“ ľudí zvrchu
  • Chválenie sa a vyťahovanie duchovných úspechov alebo darov
  • Napodobňovanie toho, ako vyzerá a znie „duchovný človek“

Viete si to predstaviť. Určite vás napadne niekoľko ďalších príkladov. Duchovné ego je také nebezpečné, pretože je takmer nepreniknuteľné. Ľudia môžu stráviť celý život (alebo celý život) uviaznutí v pasci nevedomého zneužívania duchovných slov, myšlienok, praktík a ciest na nafúknutie svojho ega.

Žiaľ, duchovné ego môže vyústiť do prípadov zneužívania a dokonca vraždy, ako napríklad v Jonestowne, zneužívania, ktorého sa dopustili Bikram Choudhury (zakladateľ Bikram jogy), Swami Rama (indický jogín), Bhagwan Shree Rajneesh (duchovný učiteľ), Sogyal Rinpoche, Andrew Cohen a dokonca Chogyam Trungpa (ktorý vymyslel duchovný materializmus) a tak ďalej. Prípady duchovného ega sú také široké a rozmanité, že ich tu nie je možné zahrnúť.

Skutočnosť je taká, že ako duchovné bytosti, ktoré majú ľudskú skúsenosť, sme nedokonalí. Do pekla, ja som do duchovného ega spadol mnohokrát – a nie je to pekné. Rozhodujúce však je praktizovať pokoru, otvorenosť a ochotu byť k sebe úprimný – tieto vlastnosti sú najlepšou obranou proti duchovnému egoizmu a narcizmu.

Takže bez ďalších rečí, tu sú príznaky duchovného ega a duchovného narcizmu, na ktoré si musíte dávať pozor (v sebe aj v druhých):

  • Prílišné zverejňovanie (čítaj: chválenie sa) svojich zvláštnych duchovných úspechov
  • Vyhlasovanie nadradenosti (priamo alebo nepriamo) vďaka svojim duchovným darom alebo talentom
  • Snaha prekročiť fyzickú/pozemskú úroveň a nadobudnúť božské vlastnosti
  • presvedčenie, že vaše spojenie s božstvom je nejakým spôsobom hlbšie alebo výnimočnejšie ako spojenie iných ľudí
  • Zameriavanie sa na to, ako ste „duchovne vyspelejší“ ako ostatní a …
  • Odsudzovanie iných za to, že sú „menej prebudení“, „spiaci“, „nevedomí“
  • Snaha vyzerať, obliekať sa, znieť ako „duchovný“ človek
  • Používanie duchovných slov a pojmov, aby ste sa vyhli nesprávnemu výroku, omylu alebo tomu, aby ste čelili zraniteľným emóciám.
  • Chválenie sa tým, aký ste duchovný, na sociálnych sieťach (fotografiami, ktoré demonštrujú duchovné pozície, miesta, nástroje atď.)
  • Prílišné stotožňovanie sa s duchovnými vedomosťami (a s tým, koľko „toho“ viete)
  • Snaha obrátiť ľudí na svoje vnímanie (kázanie im alebo diskusia)
  • Odpor voči tomu, aby vás niekto „volal“, a odpor voči tým, ktorí sa o to pokúšajú
  • Nárok na prístup k špeciálnemu a exkluzívnemu duchovnému poznaniu, ku ktorému ostatní nemajú prístup
  • Nedostatok zvedavosti a vnímavosti voči životu
  • Nosenie masky prívetivosti, pozitívnosti alebo múdrosti

V podstate tí, ktorí sa zmietajú v útrapách duchovného egoizmu, sa často snažia potvrdiť svoju duchovnú výnimočnosť pred svetom skrytými a otvorenými metódami. Najčastejšie je však duchovné ego klzký malý diabol, ktorého je ťažké pomenovať alebo jasne definovať, jednoducho preto, že sme mu veľmi blízki a nachádzame spôsoby, ako ho ospravedlniť.

Prečo je duchovné ego nebezpečné?

Jednoducho povedané, duchovné ego je také nebezpečné, pretože je oblečené do rúcha svetla. Zdá sa byť prebudené, osvietené, múdre a všeľudské – a práve preto je také ťažké ho zachytiť.

Okrem toho nám duchovné ego dáva pocit moci, dokonca nedotknuteľnosti, čo je presne to, čo sa ego snaží dosiahnuť. Spochybniť ho spochybňuje samotné základy našej vlastnej hodnoty a sebaobrazu – a to môže byť pozitívne desivé. V skutočnosti sa dokonca môžeme cítiť, akoby sme sa dopúšťali sprofanovaného a svätokrádežného činu, keď vyzývame duchovné ego, pretože je také nafúknuté a má o sebe takú dobrú mienku (klam, ktorému sme úplne uverili).

A nielen to, duchovné ego je nebezpečné aj preto, že obmedzuje akýkoľvek rast: je smrťou akejkoľvek transformácie, pretože vyvíjať sa znamená prechádzať cyklami smrti a znovuzrodenia. A ak duchovné ego „už prišlo“, nastáva stagnácia, jednoducho už nemôže dôjsť k žiadnemu rastu.

V skutočnosti je najsmrteľnejším vírusom na našej ceste presvedčenie, že „sme už prišli“, že sme sa stali „osvietenými“ alebo že sme nejako duchovne nadradení ostatným. Ego sa stalo nielen narcistickým, ale vyvinulo si aj plnohodnotný komplex Boha; stav, keď verí, že je v skutočnosti Bohom. Nie je to však bez ega, neduálny spôsob: je to čistý egocentrizmus, samotná definícia temnoty (alebo absencie svetla).

Čím viac sme egocentrickí, tým ďalej sme od Svetla vedomia, ktoré presahuje naše ja. A ak sa pobyt v egu rovná odpojeniu od Božského, život z miesta egocentrického Božieho komplexu ide ešte o krok ďalej: je to ako život v úplnej tme – samotná definícia pekla.

Keď človek žije v pekle, bude ubližovať druhým. To je základné poznanie, ktoré by mohlo pochopiť aj dieťa. Keď úplne chýba svetlo, je len tma – a ako môže človek v takomto stave jasne vidieť, jasne cítiť, jasne myslieť alebo sa jasne správať? Výsledkom je utrpenie, a to tak pre toho, kto zažíva Boží komplex, ako aj pre nešťastné duše v jeho okolí.

Ako zastaviť duchovné ego

Ako som už spomenul, k duchovnej ceste musíme pristupovať s pokorou, otvorenosťou a ochotou byť k sebe úprimní.

Rozhodujúcim miestom, kde začať, je praktizovanie kombinácie sebalásky a práce s tieňmi – dvoch postupov vnútornej práce. Všetci máme svoju tienistú stránku (t. j. tvár ega, ktorá nie je prezentovaná na verejnosti) a musíme si ju uvedomiť, aby sme zabránili vzniku problémov, ako je duchovný egoizmus a narcizmus.

Môžete začať tým, že si budete klásť otázky, ako napr:

„Keby som videl, že sa niekto iný správa tak ako ja, čo by som si o ňom myslel?“
„Som ochotný/á čeliť svojim vnútorným rozporom – a ak existuje odpor, čo duchovné ego nechce, aby som videl/a?“
„V ktorých oblastiach sa cítim duchovne nadradený ostatným?“
„Nakoľko som dôsledný v tom, čo cítim, myslím a robím?“
Môžete tiež požiadať dôveryhodných priateľov, blízkych alebo duchovných mentorov, aby vám pomohli poukázať na oblasti, v ktorých môžete upadnúť do duchovného klamu. Introspektívne písanie denníka je tiež ďalším spôsobom, ako vyvolať duchovné ego.

Aké sú vaše názory na duchovný narcizmus a duchovné ego? Rád si vypočujem vaše skúsenosti v komentároch nižšie. Neváhajte tiež navrhnúť akékoľvek metódy, ktoré môžu ľuďom pomôcť chrániť sa pred touto duchovnou pascou

Buďte zdraví ľudia, musíme si to uvedomovať.

Zdroj

Úvahy/ výroky Útržky pravdy Pravda o svete