sep 24, 2024 | Ďalšie články
Schopnosťou chcieť sa prejavuje naša najvnútornejšia podstata. Keď náš duch, čiže naša najvnútornejšia podstata niečo chce, vždy sa to prejavuje ako žiarenie. Žiarenie pôsobí dvomi smermi. Zvnútra, z nášho ducha smerom von do stvorenia. A zo stvorenia smerom k nám a k našej osobnosti, pretože si tým k sebe okamžite magneticky priťahujeme rovnorodé žiarenia.
Ako zákonitá odpoveď zo stvorenia teda prichádza ku nám naspäť rovnorodé žiarenie, a to buď zlé, alebo dobré. Presne podľa toho, akým spôsobom je nastavené najvnútornejšie chcenie človeka.
Rozhodujúce je základné chcenie ducha, ktoré sa môže odvíjať dvomi smermi. Buď k Svetlu, k dobru a k čistote, alebo preč od Svetla, k nízkemu, zlému a nečistému.
Žiarenia, vracajúce sa ku nám naspäť zo stvorenia, ako reakcia na žiarenie nášho chcenia, k nám prinášajú zodpovedajúce dôsledky. Chcenie dobrého, čistého a svetlého k nám priťahuje žiarenia harmonické a tvorivé. Chcenie zlého, nízkeho, nečistého a od Svetla odvráteného nám prináša nezhody, rozpory, zlo a nakoniec zničenie.
Toto všetko máme vo svojich rukách a riadime to ovládajúcou pákou nášho chcenia. Žiaľ, u väčšiny ľudí sa to deje nevedomky. Väčšina ľudí žije úplne nevedomý život bez toho, aby pákou svojho chcenia vedome riadili smerovanie svojej osobnosti správnym spôsobom. Aby ju riadili smerom k dobru, k Svetlu a k Stvoriteľovi.
Chcenie väčšiny ľudí je nastavené len na všedné a nízke ciele, čím vytvárajú nízky druh vyžarovania vlastnej osobnosti, prostredníctvom ktorého si k sebe magneticky priťahujú iba nízke žiarenia zo stvorenia. To samozrejme zodpovedajúcim spôsobom ovplyvňuje kvalitu ich života.
Všetko to negatívne, čo na základe toho musia ľudia prežívať, je len zákonitou odozvou charakteru ich vlastného chcenia. Je to spravodlivou odpoveďou na vyžarovanie ich chcenia do stvorenia.
Aby sa mohol život jednotlivca, spoločnosti i celého sveta zmeniť k lepšiemu, musí sa nevyhnutne zmeniť k lepšiemu charakter nášho chcenia. A to tak, že v sebe vzbudíme čisté a radostné chcenie dobrého a Svetlého. Cesta k svetlému osudu každého z nás vedie jedine cez oživenie vlastného vyžarovania prostredníctvom chcenia dobrého a čistého. Ak v sebe prebudíme túžbu po Bohu a po naplňovaní svetlých ideálov, naša túžba sa stane žiarením, pôsobiacim do stvorenia, ktoré nám naspäť zo stvorenia prinesie žiarenie dobra a Svetla.
Ak človek dokáže v sebe prebudiť chcenie radostnejšieho a čistejšieho druhu, aj keď je v mnohých veciach svojim chcením zameraný na hmotné, môžu k nemu skrze jeho svetlejšie vyžarovanie prúdiť vyššie a svetlejšie žiarenia zo stvorenia.
Pravá cesta človeka stvorením spočíva v zachvievaní sa v radosti a v nadšení pre zmysluplné a svetlé tvorenie, prinášajúce úžitok blížnym. Naša pravá cesta spočíva v prebudení chcenia vysokého duchovného druhu – chcenia po blízkosti Božej a po naplňovaní jeho Vôle. Pravá cesta človeka stvorením je cestou čistého a radostného chcenia dobrého. Toho, kto to dosiahol, alebo sa k tomu výrazne blíži, je možné ľahko spoznať podľa žiarivého, detského lesku v jeho očiach.
Na základe takéhoto správneho snaženia budeme zo stvorenia obdarovaní žiarením duchovného druhu, ktoré prestúpi celú našu osobnosť a ešte viac nás posilní a povzbudí v našom chcení dobrého, čistého a svetlého. A táto výmena žiarení nás vynesie vysoko k Svetlu a k Stvoriteľovi, čo povznesie nie len našu osobnosť, ale i naše okolie i celý svet.
Povznesie to celú našu planétu, ktorá vinou ľudí a ich nízkeho a nedobrého chcenia klesla oveľa nižšie a stala sa oveľa hutnejšou a materiálnejšou. Preto sa stal duchovný život na nej omnoho ťažší. To všetko, spolu so strácajúcou sa prirodzenosťou a detskosťou, znemožňuje ľudskému duchu slobodne a voľne sa prejavovať v hmotnom svete. Preto v mnohých, v ktorých drieme chcenie dobrého, sa ich dobré chcenie hmotne prejavuje len veľmi namáhavo, oneskorenie, alebo vôbec.
Ale toto všetko sa dá zmeniť tým, že v sebe vzbudíme čisté a radostné chcene dobrého, a toto chcenie v nás zostane trvalo živé. Tým pomôžeme sebe, svojmu okoliu i celej našej planéte, aby sa stala opäť duchovne živšou, éterickejšou, svetlejšou, krajšou a lepšou.
Zdroj
sep 17, 2024 | Ďalšie články
Ľudia, prebuďte sa z oloveného spánku! Spoznajte to nedôstojné bremeno, ktoré nosíte a ktoré s nevýslovne húževnatým tlakom dolieha na milióny ľudí. Odhoďte ho! Stojí za to, aby ste ho niesli? Ani len jedinú sekundu nie!
Čo skrýva? Prázdne plevy, ktoré sa placho rozplynú pred závanom Pravdy. Premárnili ste čas i silu pre nič. Preto rozlomte okovy, ktoré vás pútajú a konečne sa osloboďte!
Ten človek, ktorý ostáva vnútorne spútaný, bude večne otrokom, i keby bol kráľom.
Spútavate sa všetkým, čo sa snažíte naučiť. Uvažujte: Učením sa nútite stále do cudzích foriem, ktoré vymysleli druhí, pripájate sa dobrovoľne k cudziemu presvedčeniu a prisvojujete si len to, čo iní prežili v sebe a pre seba.Rozmýšľajte: Jedno nie je pre všetkých! Čo jednému prospieva, môže druhému škodiť. Každý jednotlivec má ísť svojou vlastnou cestou k zdokonaľovaniu. Jeho výzbrojou k tomu sú mu schopnosti, ktoré nosí v sebe. Podľa tých sa má riadiť a na nich budovať! Ak to nerobí, zostáva cudzincom sám sebe a bude stáť vždy vedľanaučeného, ktoré v ňom nemôže nikdy ožiť. Tým je pre neho vylúčený akýkoľvek úžitok. Živorí bez možnosti pokroku.
Dávajte pozor, vy, ktorí sa vážne usilujete o Svetlo a Pravdu:
Každý jednotlivec musí cestu ku Svetlu prežiť v sebe, musí ju sám objaviť, ak chce po nej bezpečne putovať. Len to, čo človek vnútorne prežil, čo precítil vo všetkých obmenách, len to dokonale pochopil!
Utrpenie a tiež radosť neustále klopú, aby povzbudili, aby vyburcovali k duchovnému prebudeniu. V jedinej sekunde býva potom človek oslobodený od všetkej ničotnosti každodenného života a naplnený predtuchou vyciťujeako v šťastí, tak i v bolesti spojenie s Duchom, ktorý prúdi všetkým, čo žije.
A všetko je predsa život, nič nie je mŕtve! Blaho tomu, kto také okamihy uchopí, udrží a týmto spojením vznesie sa nahor. Nesmie sa pritom pridŕžať strnulých foriem, ale každý sa má vyvíjať sám, z vlastného vnútra.
Majte súcit s posmievačmi a všetkými tými,ktorí sú dosiaľ odcudzení duchovnému životu. Nehnevajte sa na nich, keď sa stanú sarkastickými; lebo títo sú len k poľutovaniu. Ako opití, ako chorí stoja pred veľkým dielom stvorenia, ktoré nám tak mnoho poskytuje. Vlečú sa pozemským životom tápavo ako slepci a vôbec nevidia celú tú nádheru okolo seba!
Tí najúbohejší sú zmätení, oni spia: lebo ako môže človek napríklad tvrdiť, že existuje len to, čo vidí? Že tam, kde svojím zrakom nemôže nič spozorovať, niet života. Že odumretím svojho tela aj on sám prestane jestvovať len preto, že dosiaľ pre svoju slepotu nemohol sa svojím zrakom presvedčiť o opaku? Či nevie teraz už podľa mnohých vecí, ako úzko je obmedzená schopnosť oka? Či nevie ešte, že to súvisí so schopnosťou mozgu, viazaného na priestor a čas? Že z toho dôvodu nemôže svojím okom rozoznať nič, čo sa vznáša nadpriestorom a časom? Neujasnilo sa ešte žiadnemu z týchto posmievačov také logické rozumové odôvodnenie? Duchovný život, nazývaný tiež druhý svet, je predsa len niečo, čo stojí úplne nad pozemským rozdelením času a priestoru a čo potrebuje teda rovnorodú cestu, aby bolo poznané.
Avšak naše oko niekedy nevidí ani to, čo sa dá zadeliť do priestoru a času. Vezmime si len kvapku vody, ktorej naprostú čistotu dosvedčí každé oko, ak ju ale pozorujeme zväčšujúcou šošovkou, odkryje nám milióny živých bytostí, ktoré medzi sebou nemilosrdne bojujú a ničia sa. Či nie sú niekedy vo vode, vo vzduchu bacily takej sily, že môžu zničiť ľudské telo, a predsa ich oko nerozozná? Avšak pod zaostrenými prístrojmi stávajú sa viditeľnými. Kto sa po tomto odváži ešte tvrdiť, že neuvidíte nič nového, doteraz neznámeho, len čo tieto prístroje viac zaostríte? Môžete ich zaostriť tisíckrát, miliónkrát a vaše zrenie nedospeje ku koncu, ale budú sa vám otvárať vždy nové svety, ktoré ste predtým nemohli ani vidieť, ani tušiť, ale tu predsa boli. Logické myslenie vyvodí rovnaký záver aj zo všetkého ostatného, čo doteraz mohli nazhromaždiť vedy. Poskytuje výhľad na neustály vývoj, avšak nikdy nie na koniec.
Čo je teda druhý svet? To slovo mýli mnohých. Druhý svet je jednoducho všetko to, čo je pozemskými prostriedkami nespoznateľné. Pozemské pomôcky sú však oči, mozog a všetky ostatné telesné orgány,práve tak ako nástroje, napomáhajúce k ich dôkladnejšej a presnejšej činnosti týchto telesných schopnostía tiež k širšiemu rozsahu. Mohlo by sa teda povedať: Druhý svet je všetko to, čo je za poznávacou schopnosťou nášho telesného zraku. Ale medzi týmto a záhrobným svetom niet odlúčenia alebo oddelenia! Ani žiadnej priepasti! Všetko je jednotné ako celé stvorenie. Jediná sila prúdi týmto a tiež oným svetom, všetko pôsobí a žije z tohoto jediného prúdu života, tým je celkom nerozlučne spojené. Z toho vyplýva nasledovné: Ak ochorie jedna časť musí sa účinok toho pocítiť v časti druhej, tak ako je to v ľudskomtele. Nezdravé látky tejto druhej časti prúdia potom následkom príťažlivosti rovnorodého k časti chorej a zosilňujú tak chorobu ešte viac. Len čo sa však taká choroba stane nevyliečiteľnou, vyplýva z toho nutnosť odstrániť chorý úd násilím, ak nemá trvale trpieť celok. A toto nebezpečie si vyhradzuje zdravé zvratné pôsobenie, ktoré, sťažené nesprávnym stanoviskom, je niekedy nemysliteľné.
Z tohoto dôvodu sa prispôsobte.Nie je tento a druhý svet, ale len jedno jednotné bytie! Pojem ich rozdelenia vynašiel jedine človek, ktorý nemôže prehliadnuť všetko a ešte sa považuje za stredobod a hlavný bod jemu viditeľného okolia. A predsa jeho okruh pôsobenia je väčší. Avšak svojím mylným názorom o oddelení sa len neprirodzene a násilne obmedzuje, prekáža svojmu pokroku a uvoľní priestor nespútanej fantázii, prinášajúcej znetvorené obrazy. Je potom prekvapujúce, keď mnohí majú v dôsledku toho len neveriaci úsmev, iní chorobné otrocké zbožňovanie, alebo sa to zvrhne na fanatizmus? Môže sa tu niekto ešte diviť, že u niektorých ľudí to prerástlo do plachej úzkosti, ba i strachu a hrôzy a mnohí sú v tom už odchovaní?Preč s tým všetkým! Načo toto súženie? Treba zboriť túto mrežu,ktorú sa snažil postaviť omyl ľudí, ktorá však nikdy nejestvovala! Doterajšie falošné stanovisko dáva vám tiež rovnako nesprávny základ, na ktorom sa márne a donekonečna snažíte vybudovať pravú vieru, teda vnútorné presvedčenie. Pritom narážate na miesta, úskalia, na ktorých sa musíte zapotácať v pochybnostiach, alebo vás prinútia samé zrútiť celú stavbu, aby ste sa potom všetkého vzdali možno v zúfalstve alebo v hneve. Škodu pritom utrpíte len sami, pretože to pre vás nie je žiadny pokrok, iba zastavenie sa alebo krok späť. Takto sa vám iba predlžuje cesta, ktorou raz musíte prejsť.
Až konečne pochopíte stvorenie ako jeden celok, akým skutočne je, ak nebudete robiť rozdiel medzi týmto a oným svetom, potom máte priamu cestu, vlastný cieľ sa vám priblíži, vzostup vám urobí radosť a dá plné zadosťučinenie. Potom budete môcť omnoho lepšie vyciťovať a rozumieť zvratným pôsobeniam, ktoré ako životné teplo pulzujú tým jednotným celkom, pretože všetko pôsobenie je poháňané a udržiavané tiež jedinou silou. Zasvitne vám tak svetlo Pravdy!
Čoskoro poznáte, že u mnohých ľudí je dôvodom posmechu iba pohodlnosť a lenivosť len preto, že by to vyžadovalo námahu zbúrať všetko doteraz naučené a vymyslené a postaviť nové. U iných to zasahuje do ich zaužívaného spôsobu života, a preto je im to nepohodlné. Takýchto treba nechať, nehádať sa s nimi, avšak svoje znalosti ochotne ponúknuť tým, ktorí hľadajú viac než len napĺňanie svojho tela ako zvieratá. Ak takýmto ľuďom dávate poznanie toho, ktoré sa aj vám dostáva, vtedy nezahrabávate hrivnu, pretože zvratným pôsobením dávania i vaše vedenie sa obohacuje a posilňuje.
Vo vesmíre pôsobí večný zákon: Že len v dávaní môže sa tiež prijímať, pokiaľ ide o trvalé hodnoty! Tento zákonzasahuje tak hlboko, že preniká celým stvorením ako svätý odkaz jeho Stvoriteľa. Nezištne dávať, pomáhať, kde je o to núdza, mať porozumenie pre utrpenie blížneho aj pre jeho slabosti znamená prijímať, lebo to je tá jednoduchá a pravá cesta k Najvyššiemu!
A toto opravdivé chcenie prinesie vám ihneď pomoc, silu! Len jediné čestné a hlboko precítené prianie k dobru a rozpoltí sa akoby plamenným mečom z druhej, doteraz pre vás neviditeľnej strany tá stena, ktorú si samy vaše myšlienky doteraz vybudovali ako prekážku; lebo vy ste zajedno s tým obávaným, popieraným alebo vytúženým druhým svetom, ste s ním úzko a nerozlučne spojení.
Skúste to; veď vaše myšlienky sú ako poslovia, ktorých vysielate. Vracajú sa späť obťažkané tým, čo ste mysleli, nech je to dobré alebo zlé. Tak je to v skutočnosti. Pamätajte na to, že vaše myšlienky sú veci, ktoré sa duchovne formujú a často stávajú sa útvarmi, pretrvávajúcimi pozemský život vášho tela, potom sa vám mnohé ujasní. Preto sa celkom správne hovorí: Ich skutky pôjdu za nimi! Myšlienkové výtvory sú skutkami, ktoré vás budú raz očakávať! Tieto vytvárajú okolo vás jasné alebo tmavé kruhy, ktorými musíte preputovať, aby ste prenikli do duchovného sveta. Tu nepomôže žiadna ochrana, žiadny zásah, pretože vy sami máte rozhodovať o sebe. Vy sami musíte preto urobiť prvý krok ku všetkému. Nie je ťažký, záleží to iba od chcenia, ktoré sa prejavuje myšlienkami. Tak sami nesiete v sebe nebo ako aj peklo.
Rozhodnúť sa môžete, ale potom ste bezpodmienečne podrobení následkom svojho myslenia a chcenia! Sami si vytvárate tieto následky, preto k vám volám: Udržujte krb svojich myšlienok čistý, tak založíte mier a budete šťastní!
Nezabúdajte, že každá vami vytvorená a vyslaná myšlienka priťahuje na svojej ceste všetko rovnorodé, alebo priľne k iným, tým sa stáva silnejšou a silnejšou, až nakoniec nájde i cieľ, mozog, ktorý možno len raz na sekundu zabudne na seba, a tým dá priestor takým vznášajúcim sa myšlienkovým formám, aby k nemu prenikli a zapôsobili. Len si pomyslite na to, aká zodpovednosť potom na vás padne, keď sa myšlienka stane skutkom prostredníctvom niekoho, na koho mohla zapôsobiť! Táto zodpovednosť sa prejaví už tým, že každá jednotlivá myšlienka má s vami trvalé spojenie akoby neroztrhnuteľným vláknom a vracia sa k vám opäť so silou získanou po ceste, aby vás znovu zaťažila alebo oblažila, vždy podľa druhu, ktorý ste vytvorili.
Tak stojíme vo svete myšlienok a svojim terajším spôsobom myslenia vytvárame v ňom tiež priestor takýmto podobným myšlienkovým formám. Preto neplytvajte silou myslenia, ale zbierajte ju k obrane a k jasnému mysleniu, ktoré ako oštep vychádza a na všetko pôsobí. Vytvorte tak zo svojho myslenia posvätnú kopiju, ktorá bojuje za dobro, lieči rany a podporuje celé stvorenie!
Svoje myslenie zamerajte preto k činorodému napredovaniu! Aby ste to uskutočnili, musíte zatriasť nejedným stĺpom, podopierajúcim dávno získané názory. Často to býva nejaký pojem, ktorý pre nesprávne pochopenie nedovolí nájsť pravú cestu. Musí sa vrátiť k bodu, kde bol pojem vytvorený. Záblesk svetla zrúti celú stavbu, ktorú po desaťročia namáhavo budoval a po kratšom alebo dlhšom omráčení dá sa znovu do diela! Musí, lebo vo vesmíre niet zastavenia. Zoberme si napríklad pojem času:
Čas plynie! Časy sa menia! Tak počuť hovoriť ľudí a pritom sa mimovoľne vynorí v duchu obraz: Vidíme okolo seba plynúť časy v neustálej zmene!
Takýto obraz sa stane zvykom a pre mnohých aj pevným základom, na ktorom stavajú ďalej a usmerňujú tiež svoje skúmanie a hĺbanie. Ale netrvá to dlho a potom narazia na prekážky, ktoré si vzájomne odporujú. Ani pri najlepšej vôli sa už všetko nezhoduje. Strácajú sa a ponechávajú medzery, ktoré i napriek všetkému hĺbaniu už viac nemožno zaplniť. Potom sa nejeden človek domnieva, že na takých miestach, kde logické myslenie nenachádza oporu, mala by sa použiť viera ako náhrada. To je však nesprávne! Človek nemá veriť veciam, ktoré nemôže pochopiť! Musí sa snažiť, aby im porozumel; inak otvára bránu dokorán omylom a omyly vždy znehodnocujú Pravdu.
Veriť bez pochopenia je len ťažkopádnosť a lenivosť myslenia! To nevedie ducha nahor, ale ho stláča nadol. Preto hlavu hore, máme skúšať, skúmať. Túžba k tomu nie je v nás nadarmo.
Čas! Plynie skutočne? Prečo sa pri tejto zásade naráža na prekážky, ak sa to má ďalej domyslieť? Celkom jednoducho preto, že základná myšlienka je nesprávna; lebo čas stojí! Ale my sa mu ponáhľame v ústrety! My sa ženieme do času, ktorý je večný a hľadáme v ňom Pravdu. Čas stojí. Zostáva rovnaký dnes, včera i o tisíc rokov! Menia sa len formy. Noríme sa do času, aby sme čerpali z lona jeho záznamov, aby sme obohatili svoje vedenie v zbierke času! Lebo nič sa nestratilo, všetko uchoval. Nezmenil sa, pretože je večný. Aj ty, ó, človeče, ostávaš vždy len ten istý, či si mladý alebo starec! Zostávaš tým, čím si! Necítil si to už sám? Nepoznávaš zreteľne rozdiel medzi svojím zovňajškom a svojím „ja“? Medzi svojím telom, ktoré je podrobené zmenám a tebou, duchom, ktorý je večný?
Hľadáte Pravdu! Čo je Pravda? To, čo dnes cítite ešte ako Pravdu, zajtra už spoznáte ako omyl a neskoršie v týchto omyloch zase objavíte zrnká Pravdy! Lebo i zjavenia menia svoje formy. Tak to s vami pokračuje pri tvrdošijnom hľadaní, avšak touto premenou stávate sa zrelšími!
Pravda zostáva vždy rovnaká, tá sa nemení, veď je večná! A pretože je večná, nebude ju možné nikdy čisto a skutočne pochopiť pozemskými zmyslami, ktoré poznajú iba zmenu tvarov! Staňte sa preto duchovnými! Oslobodení od všetkých pozemských myšlienok a máte Pravdu, budete v Pravde, aby ste sa v nej kúpali, trvalo ožiarení jej čistým svetlom, lebo vás úplne obklopí. Budete v nej plávať, len čo sa stanete duchovnými.
Potom už nebudete viac potrebovať namáhavo sa učiť vedám, nebude potrebné obávať sa žiadnych omylov, pretože na každú otázku budete mať už vopred odpoveď v samotnej Pravde; ba ešte viac, pretože si už nebudete klásť žiadne otázky, budete všetko vedieť, všetko chápať, keďže váš duch bude žiťv čistom Svetle a Pravde!
Preto sa duchovne osloboďte! Rozlámte všetky putá, ktoré vás držia dolu! Ak sa vám pritom vyskytnú prekážky, jasajte im v ústrety s radosťou, lebo znamenajú pre vás cestu ku slobode a sile! Považujte ich za dar, z ktorého vám vyplynú výhody a hravo ich premôžete.
Buď sa vám predkladajú, aby ste sa na nich učili a rozvíjali, čím si rozmnožujete svoju výzbroj pre vzostup, alebo sú to zvratné účinky viny, ktorú si tým odpykáte a môžete sa od nej oslobodiť. V oboch prípadoch vás povedú napred. Preto sviežo cez ne, je to pre vašu spásu!
Je bláznovstvomhovoriť o ranách osudu alebo skúškach. Každý boj a každé utrpenie je pokrokom.Ľuďom sa tým dáva príležitosť vymazať tiene predošlých pochybení; veď ani halier nemôže byť z nich nikomu odpustený, pretože kolobeh večných zákonov je aj v tomto ohľade vo vesmíre neposunuteľný, v ňom sa prejavuje tvorivá vôľa Boha Otca, ktorý nám tým odpúšťa a zmazáva všetko temné.
Najmenšia odchýlka od týchto zákonov a svet by sa musel rozpadnúť na trosky. Tak jasne a múdro je všetko zariadené.
Kto však má z minulosti veľmi mnoho vyrovnávať, či nutne tento človek nezmalomyseľnie, či sa nezhrozí pred odpykaním každej viny?
Môže s tým začať plný dôvery a radostne, môže byť bez obáv, ak skutočne poctivo chce! Veď vyrovnanie môže sa vytvoriť protiprúdom sily dobrého chcenia, ktoré v duchovnom podobne ako iné myšlienkové formy oživne a stane sa mocnou zbraňou, schopnou zmazať každú ťarchu temna, každé bremeno a to „ja“ priviesť ku Svetlu!
Sila chcenia! Táto tak mnohými netušená moc, priťahujúca k sebe rovnaké sily, podobne ako nikdy nezlyhávajúci magnet, rastie ako lavína a spojená s duchovne podobnými silami vracia sa k východisku, zasiahne tak prazdroj, lepšie povedané pôvodcu a pozdvihne ho vysoko ku Svetlu, alebo zatlačí hlbšie do bahna a špiny! Vždy podľa spôsobu, ako to pôvodca kedysi sám chcel. Kto pozná toto stále, určite sa dostavujúce zvratné pôsobenie, panujúce v celom stvorení, ktoré sa s neodchylnou istotou prejaví a rozvinie, ten ho vie využiť, musí ho milovať, aj sa ho obávať! Tomuto ožíva postupne neviditeľný svet, okolo neho, pretože vyciťuje zreteľne jeho pôsobenia, ktoré rozplývajú každú pochybnosť.
Musí vyciťovaťsilné vlny neustálej činnosti, ktoré na neho pôsobia z veľkého vesmíru, keď na toto len trochu dbá, nakoniec vycíti, že je ohniskom silných prúdení ako šošovka, ktorá zachytáva slnečné lúče, sústreďuje ich do jedného bodu a budí tam silu, pôsobiacu zápalne, ktorá svojím prúdením môže byť spaľujúca a ničiaca, ale tiež liečiaca a oživujúca, prinášajúca požehnanie, ako aj schopná vznietiť i blčiaci oheň! A takými šošovkami sme aj my, schopní svojím chcením tieto neviditeľné, nás zasahujúce prúdy síl sústrediť a zosilnené vysielať k dobrým alebo zlým účelom, aby ľudstvu priniesli požehnanie alebo skazu. Nimi môžeme a máme zapaľovať planúci oheň v dušiach, plameň nadšenia pre dobro, pre ušľachtilosť a pre zdokonalenie!
K tomuto patrí len sila chcenia, ktorá činí človeka v určitom zmysle pánom vo stvorení, k určovaniu a utvoreniu si vlastného osudu. Jeho vlastné chcenie prináša mu buď zničenie alebo spásu! Dostane odmenu alebo trest s neúprosnou istotou.
No nebojte sa, že táto vedomosť vás odvedie od Stvoriteľa, že oslabí vašu doterajšiu vieru. Naopak! Znalosť týchto večných zákonov, ktoré môžeme využiť, odhalí nám celé dielo stvorenia ešte omnoho vznešenejším a núti hlbšie bádajúceho zbožne pokľaknúť pred jeho veľkosťou!
Potom nikdy nebude človek chcieť niečo zlé. Siahne s radosťou po najlepšej, pre neho existujúcej opore: po láske! Po láske k celému veľkolepému stvoreniu, láske k blížnemu, aby ho takto viedla nahor, k nádhere tohto pôžitku, tohto vedomia sily.
Z Diela Ducha Pravdy
