Veľa ľudí si uvedomuje, že všetko, čo sa v dnešnom svete deje nás ma k niečomu priviesť a to k zabudnutej viere v Boha. Veľa ľudí chce a verí, ale nepoznajú tu správnu cestu, nemajú to správne uchopené. Ako vo všetkých veciach, aj tu sa narobilo veľa omylov. Na to, aby sme poznali tu správnu cestu, je potrebné poznať aj tu nesprávnu. Vytvorilo sa mnoho duchovných učení a náboženstiev s cieľom priniesť určitú duchovnú obživu človeku. Zo všetkých učení je kresťanstvo najbližšia cesta k Bohu, pretože je pravde najbližšie, lenže ani to nie je úplná a správna cesta v poznaní Boha.
Prečo? Na začiatok si treba uvedomiť, že Boh a cirkev nie je to isté. V mnohom učí správne veci, ale vo veľa veciach zavádza a falošne vykladá Ježišove slová a udalosti. Samotná biblia je v mnohom prekrútená, vykladaná zložito, určité časti boli vymyslené a mnohé jej časti a dokonca celé knihy boli jednoducho odstránené a skryté pred verejnosťou.
Prečo by to robili? Pretože vysokí cirkevní hodnostári si takto podmaňujú svoje ovečky a udržujú sa tak pri moci. Vždy to tak bolo a bolo to aj za čias Ježiša. Veď presne tí zákonodarcovia, ktorí sa považovali za “zástupcov Boha“ na Zemi zabili syna tohto Boha! Od začiatku proti Ježišovi tiahli, očierňovali ho, kde mohli a vrchol ich zloby proti Ježišovi sa pretavil v surovú vraždu! A čo z tejto vraždy spravila cirkev? Označila to ako vykúpenie z našich hriechov! Utrápené Ježišovo telo je vycapené na každom kresťanskom kríži ako pripomenutie toho, že Syn Boží tu prišiel preliať krv pre naše hriechy! A čo sa naopak spravilo z Márie, Ježišovej matky? Uctieva sa ako najväčšia svätica, pričom sama vo svojej úlohe zlyhala tým, že Ježišovi bránila v rozširovaní slova zo strachu, aby sa mu neuškodilo. Bola to len jej slabosť, pretože mala všetky potrebné pomoci k tomu, aby išla správnou cestou. Týmto nezmysleným uctievaním jej ľudia sťažovali cestu k očisteniu a vzostupu jej duše. Keby sa zarytý kresťan dokázal čo i len trochu hlbšie zamyslieť nad mnohými skutočnosťami, prišlo by mu to absurdné, lenže to dokáže len málokto! Cirkev učí totiž slepej viere a slepej dôvere, slepému vyznávaniu Boha.
Boh nás nechce poslušných, ale vedomých a slobodných! Nechce od nás slepú vieru, ale aktívny a radostný pohľad nahor. Bohumilý život vyzerá úplne inak, ako o ňom majú mnohí predstavu. Nie je to o spínaní rúk a bezhlavom mrmlaní modlitieb, ktorých obsah častokrát často ani ľudia nevedia správne vysvetliť, nieto ešte vnútri precítiť. Bohumilý život je o radostnom utvrdzovaní tohto života na Zemi s pohľadom upretým nahor, pretože viera je živá!Človek nepotrebuje žiadnu pozemskú organizáciu na to, aby našiel cestu Bohu a toho sa tak desia!
Cirkev sa postavila medzi človeka a Boha
Veď už od útleho veku sa krstia deti a tým si nás podmaňujú pod svoje krídla a to úplne bez nášho súhlasu. Príde vám to správne? Komu sa takto človek upisuje? Bohu, alebo cirkvi? Človek pokladá cirkev ako za správnu cestu poväčšine preto, že je tak naučený. Od detstva je to tak zaužívané, a preto ho ani nenapadne nad tým hĺbať.
Cirkev nás učí o potrebe spovedania sa zo svojich hriechov kňazovi, aby sme takto následne boli zbavení hriechov. Je správne to, že sme povinní svoje hriechy rozprávať cudziemu človeku a nie rovno Bohu? Kým je ten človek poverený? Cirkvou, alebo Bohom? Naozaj nám dokáže niekto cudzí len tak odňať naše hriechy spoveďou? Samozrejme, že nie! Toto sa zaviedlo výhradne na podmanenie si ľudí a spraviť ich verných a poslušných voči cirkvi, aby si udržala moc a samozrejme finančné postavenie.
Spoveď vznikla v stredoveku, keď španielsky kráľovský pár (Izabela Kastílska a Ferdinand Aragónsky) chcel ovládnuť celú Európu. Najviac im pomohli cirkvi tak, že všetkých kňazov samovoľne vyhlásili za spovedníkov, ktorí údajne dokážu veriacich po ich spovedi zbaviť ich hriechov. Na Boží zákon zvratného pôsobenia akoby úplne zabudli (ako seješ, tak musíš žať). Vtedy vznikla inkvizícia, španielski a ďalší horliví kňazi dostali vojenské hodnosti a každého, kto im stál v ceste k bohatstvu, upálili ako kacírov a čarodejnice. Spolu 14 miliónov ľudí. Slepo veriaci sú dodnes o tom presvedčení, že kňazi majú tú moc očistiť veriacich od ich hriechov. A týmto sú veriaci v obrovskej pasci a slúžia luciferovmu temnu.
Cirkev je len ďalšia elitárska spoločnosť a v jej najvyšších kruhoch sa deje až neskutočné množstvo zla, ktorému by uveril len máloktorý kresťan. Pedofília, ziskuchtivosť a dokonca aj satanizmus sú bežné veci, ktoré sa vo vysokých kruhoch cirkvi vyskytujú. Teraz netvrdím, že každý kňaz je zlý človek, to nie. Verím, že práve títo ľudia z nižších cirkevných kruhov sú tam pre dobrú vec a chcú slúžiť ľuďom a Bohu. To však nezmýva ich karmu a previnenie voči Bohu, ak títo kňazi učia tým nepravdám, ktoré hlása cirkev. Každý má pravdu cítiť v sebe a na základe toho odhaliť, čo je nesprávne a zavádzajúce. Správne vyciťujúci človek by mal v duši cítiť nevôľu až odpor pri nesprávnych a zavádzajúcich slovách ohľadom Boha a jeho stvorenia.
Tak ako banky a celý moderný systém slúži na finančné zotročenie ľudí, tak cirkev slúži na duchovné podmanenie si ľudí a využíva pritom ich slabosti. Ponúka im odpustenie a spásu mávnutím ruky. Stačí jedna, dve modlitby, stačí ísť na spoveď a sme očistení od hriechov. Je to pasca pre lenivých ľudských duchov. Páči sa im predstava, že keď budú poslušne bez zamyslenia plniť, čo ľudia chcú, budú z nich svätci. Ale takto to nefunguje! Celé stvorenie sa riadi nemennými Božími zákonmi, nie je možné svojvoľne tieto zákony obchádzať, alebo meniť. Každý si svoj osud tvorí sám a každý si aj sám musí odčiniť svoju ťažkú karmu. Ako do každej oblasti života, aj tu Lucifer zasiahol svojím nemalým dielom, a tak to, čo sa javí ako spása je vlastne stagnácia až úpadok.
Cirkev zatajila/pozmenila fatimské proroctvá, v ktorých bolo okrem iného písané, ako sa v cirkvi rozšíri temnota, priam satanizmus!
Cirkev učí rozumovej viere. Učí dogmám, učí poslušnosti, učí tupej odovzdanosti a neučí ako správne prebudiť ducha. Učia vždy len to a takou formou, aby to neohrozilo ich postavenie. Je to viera slepá a nemá žiadne pevné základy. Upevňuje sa len na hmotné uctievanie Boha. Človek si myslí, že potrebuje drevené kríže a kostoly na to, aby sa spojil s Bohom. Neobsahuje to nič precítené, skutočné, duchovné. Je to rozumová viera preto, lebo sa snaží vieru a pochopenie Boha a jeho stvorenia vtesnať do rozumových pevných foriem. Vážne si myslíte, že všemohúci Boh, ktorý sa prejavuje v celom stvorení, sám Najvyšší, ktorého veľkosť môžeme len zďaleka vycítiť bude od nás žiadať takéto bezmyšlienkovité uctievanie na úrovni hmoty?
Drvivá kresťanov je verná cirkvi jednoducho preto, lebo sú tak naučení. Pre nich viera v Boha znamená to, že raz za týždeň prípadne aj viac si to odsedia v kostole, raz za čas sa vyspovedajú z hriechov, poprípade ešte prihodia nejaké to euro do zvončeka a tým si podľa nich splnili svoje povinnosti voči Bohu. Zapadá to do ich duchovnej lenivosti a na tomto je postavená celá cirkev. To že strávia určitý čas v kostole predsa z nich nespraví lepších ľudí. Sviatosť, kde sa stretne mnoho ľudí za účelom uctievania Boha by bola samozrejme významná udalosť, ale to by muselo byť v pravej viere a pravom poznaní. Väčšina kresťanov sú pokrytci. Síce sa tvária ten čas v kostole pobožne, ale poväčšine mimo toho kostola robia stále tie isté hriechy. Len málokto sa aj skutočne zahĺbi do seba a je ochotný sa zmeniť, pracovať na sebe.
Aj keď učí cirkev veľa pravdy, je tam aj veľa lží, ktoré zamotajú ľudskú dušu a tým jej bránia vo vzostupe. V tomto význame je cirkev len ďalšia sekta, pretože znetvorila pravdu pre vlastné účely a potreby. Cirkev by mohla byť tou správnou cestou k Bohu, ale to by musela učiť skutočnej a celej pravde, pretože len plná a celistvá pravda môže ľudskú dušu pozdvihnúť. Všetci zaslepení náboženskí horlivci dôjdu k poznaniu toho, že kráčali nesprávne, no toto poznanie prichádza až v jemnohmotnom svete, teda po pozemskej smrti, kde je ďaleko náročnejšie zmeniť sa a prebudiť v sebe to správne. Žiaľ, darmo potom človek narieka, že to mal rozpoznať, že bol vinou cirkvi zvedený zo správnej cesty, pretože každý je obdarený kompasom pravdy, ktorým je náš duch. Je to náš najvzácnejší dar, a preto je od nás vyžadované, aby sme sa naučili tento dar používať a aktívne hľadali pravdu, nie ju slepo prijímali. Cirkev je vinná v tom, ako znetvorila Božiu pravdu a bude sa za to súdiť. Rovnako padne vina aj na rodičov, ktorí svoje deti učili nepravej viere a tým ich odklonili zo správnej cesty. Lenže ak niekto ako dospelý človek padol do duchovných pascí, je vina len jeho samotného, pretože každý človek sa dokáže a mal sa spojiť so svojim vnútorným vyciťovaním a tým odhaliť, čo je pravda a čo lož.
Neodsudzujem pôvodné kresťanstvo. Práve kresťanské národy sú Bohu najbližšie, no treba si dávať veľký pozor na chápadlá cirkvi, ktoré znetvorili mnohé veci z toho, čo hlásal Ježiš a čo ďalej rozširovali jeho učeníci. Stal sa z toho jednoducho kult. Znetvoril sa pojem Božstva, pojem viery, znetvoril sa pojem pravej lásky a naučenými dogmami sa zabilo pravé cítenie.
Cesta k Bohu vedie cez správne poznanie a vieru
Ľudia chcú mať Boha takého, akého si oni želajú mať, neunúvajú sa ho skutočne poznať. V ľuďoch je zakorenená príliš veľká duchovná lenivosť a tá im bráni v poznaní a v pravej ceste za svetlom. Nechali sa zviesť sladkými rečami cirkvi, že Boh je dobrý samaritán, ktorý odpúšťa hriechy ako mávnutím čarovnej paličky a dokonca pošle svojho syna na smrť, aby nás krvou vykúpil.. Boh je láska, Boh je dobrý, Boh je milosrdný, ale nie tak ako si to niektorí predstavujú. Dobrota a láska nespočíva v podporovaní ľudských slabostí. Veď predsa všetci sme tu prišli na vlastné požiadanie, aby sme sa tu duchovne vyvíjali a hľadali pravdu a takto by sme sa predsa nikam neposunuli. Základný princíp lásky je, že dáva druhému človeku to čo mu prospieva, nie to, čo si on želá!
Osloboďte sa od takýchto slabomyseľných myšlienok. Keby sa ľudia snažili poznať veľkosť stvorenia a veľkosť Boha, ktorého sa tak snažia vtesnať do svojho rozumového sveta, žasli by pred tou rozsiahlosťou a ako sa my ľudia v ňom javíme malí. Zmizla by všetka falošná domýšľavosť. Aj pritom najvyššom vývine sme my ľudia duchovného pôvodu a Boh je Božského pôvodu, teda nie sme schopní priamo spoznať Boha, pretože nám to nedovoľuje naša podstata, ale každý môžeme a máme vycítiť jeho pôsobenie vo stvorení. Ako je to s tou vierou? Každý vie, že má veriť, ale nie každý má tu správnu vieru. Aj tu rozum narobil veľa škody, pretože tá pravá viera musí vyvierať z ducha. Nemá to nič spoločné s rozumom. Otázky duše rozum nechápe. Zabudli sme ako správne veriť, pretože nás spoločnosť od mala vychovávala k pestovaniu rozumu, ktorý, keď sa mu prenechá plná nadvláda, zatlačí nášho ducha do úzadia.
Boh nechce od nás slepú vieru, ktorá stojí na vode. Chce z nás mať uvedomelé ľudské bytosti, nie poslušné nesvojprávne ovečky. Ako viem, že to čomu verím je naozaj správne a nie je to len ďalšia falošná cesta? Ako vôbec viem, že Boh existuje? Cez správnu vieru. Neverím preto, že mi povedali v kostole, aby som veril. Verím preto, že viem a teda cítim vo svojej duši. Viera by sa nám mala stať presvedčením. Viera má byť živá, tvorivá a skutočná. Nie tá kresťanská, mŕtva. Ak sa cítite dobre v kostole, choďte tam, prečo nie. Ale keď sa riadite všetkým čo učí cirkev, tak kráčate po zlej ceste. Cirkevná viera je príliš technická, neživá, dogmatická. Vychováva poslušné ovečky bez vlastnej duchovnej slobody a využíva pritom ľudské slabosti.
Viera má byť slobodná a radostná. Bohumilý život vyzerá inak ako si ho väčšina predstavuje. Nie je to o kľačaní v kostole a mrmlaní modlitieb, ktoré ani nevieme poriadne o čom sú a nepreciťujeme ich skutočne. Väčšina akože kresťanov chodí do kostola, aby si to tam odsedeli a tým si splnili určitú povinnosť voči Bohu no po tom ako z neho vyjdú sú stále tí istí hriešnici. Bohumilý život znamená jednoducho preduchovniť naše každodenné bytie. Je to o slobodnom a radostnom žití s vedomím a cítením tej vyššej sily nad nami a v nás. Nepredstavujte si Boha ako niečo hmotné, čo musíte pochopiť a predstaviť si to. Tým iba znemožňujete pochopenie a znižujete jeho pravú veľkosť, ktorú nebudeme nikdy schopní skutočne pochopiť. Stačí sa zbaviť všetkých obmedzujúcich presvedčení, ktoré nám myseľ podhodila a začať hľadať vo svojej duši. Spomeňme si na Ježišove slová: Buďte ako deti! To znamená: Buďte jednoduchí v cítení.
Hľadajte v sebe tú pravú vieru a to bude vašim kompasom v tomto bytí a jediná cesta k Bohu. Nikdy neprijímajte slepo to, čo niekto tvrdí, aj keď sa to javí krásne a milo, ale všetko dôkladne v sebe skúmajte. Snažte sa preciťovať v sebe duchovné otázky, pretože len tak sa vám stanú presvedčením.
Chcel by som načrtnúť niečo o tom, v akých časoch sa nachádzame, aby nám to pomohlo pochopiť rozmer týchto časov, pretože niektorí to stále nechápu a zároveň sa pokúsiť načrtnúť, akým smerom sa asi veci budú uberať. Nie je to žiadna predpoveď ani nič také, pretože ja to neviem. Veď prečo by som aj mal? Prečo by sme mali poznať Boží plán? Aby sme sa nesnažili? Veď práve preto ten plán nepoznáme a z rovnakého dôvodu si nepamätáme minulé životy. Jednoducho by sme nevyvíjali vlastné sily, určité veci by neboli skutočne vnútorne prežité a tak by sme tým nič vnútorne nezískali, neposunuli by sme sa. Nebudete v napätí pozerať ani na film, ktorý ste už videli a teda viete, čo sa bude odohrávať.
Tento text slúži len ako pripomenutie, že tieto časy sú naozaj biblické a nejde tu len o vyčistenie zla. Toto je len nevyhnutnosť, ktorá sa musí udiať predtým, ako sa začne pevne ukotvovať nový svet. Pre svetlo je to špinavá práca, ktorú musí kvôli nám robiť a mali by sme za to pravidelne ďakovať. Som do hĺbky duše vďačný, že smiem byť súčasťou týchto úžasných časov. Aj keď sa snažím sústrediť hlavne na svoj posun, teší ma, že som súčasťou tohto hnutia za vyslobodenie ľudstva a že vás môžeme o tom každodenne informovať. No chcel by som načrtnúť širší obraz o aktuálnom dianí, pretože niektorí si toho stále nie sú vedomí.
Čo znamená, že sme v Božom súde?
Boží súd znamená triedenie zŕn od pliev s následným nastolením zlatého veku. Nie je to krátkodobá udalosť, ale presne to sa teraz deje. Niektorí si myslia, že sa teraz vyčistí všetko zlo, vytrestajú sa vinníci a ovce, a potom tu budeme naďalej žiť všetci v láske a porozumení. Áno, budeme takto žiť, ale nie všetci! Mnoho ľudí tu medzi nami nebude, lebo neprejdú Božím sitom. Nadchádzajúca doba bude patriť len tým, ktorí si nosia svetlo v duši, a preto nás mnoho duší jednoducho opustí. To rozdeľovanie ľudí je prirodzený proces. Je to oddeľovanie zŕn od pliev. Nebude to zo dňa na deň, no v princípe tu medzi nami v budúcnosti nebude pobývať množstvo duší. Možno to bude dokonca váš partner/rodič/dieťa a tak to prosto je. A mať svetlo v duši neznamená, že je človek podľa našich pomerov milý a dobrý. To, že je človek dobrý neznamená, že je aj dostatočne duchovne zrelý zúčastniť sa na vzostupe ľudstva a budovaní nového veku svetla. Táto doba je niečo úplne iné ako to, čo sme ako ľudstvo doteraz zažili. V tejto dobe neobstojí žiadna vlažnosť ducha. Doteraz nám bola ponechaná slobodná vôľa tvoriť alebo ničiť, ale teraz je čas priniesť výsledok práce na nás samých, je čas zodpovedať sa pred Bohom! Preto to oddeľovanie zŕn od pliev, preto je dnešná situácia vo svete taká vypätá a ťažká. Núti to vyplávať na povrch všetko, čo sa v nás skrýva a tým sa sami súdime. Sami si vyberáme, či sa chceme zúčastniť vzostupu, alebo sa vydáme cestou zániku. Boh nás netrestá, to my sami sa trestáme. To, čo sa momentálne deje vo svete sú jednoducho plody našich semien a aj to vo veľmi zjemnených účinkoch vďaka Božej milosti.
Netvrdím, že ľudstvo sa súdi len na vakcíne, samozrejme ide o duševný stav jednotlivca, avšak to, že niekto na tú vakcínu uteká napovedá veľmi mnoho o duševnom stave toho dotyčného, pretože práve tieto situácie prinútili človeka rozhodnúť sa medzi svetlom, alebo temnotou. U mňa vakcína síce vyvoláva niečo ako rozsudok smrti, no myslím si, že tí, ktorí si to dali z donútenia, prípadne sa nechali nejakým spôsobom oklamať a časom prejavia úprimný záujem o zmenu, bude im umožnené zvrátiť účinky týchto toxických „koktejlov.“ No hovorím vám na rovinu, že človek ktorý bol celý život tvrdý materialista, a ešte teraz k tomu utekal na vakcínu, ktorá ho ešte viac spojí s nízkymi energetickými úrovňami, je stratený. Ak v ňom predtým niekde hlboko nesídlil potenciál ku svetlu, tak si teraz úplne odrezal cestu k vzostupu. Preto sa nepozerajme na svet cez ružové okuliare namočené v mede, ale pochopme situáciu takú aká je. Zmäkčilá láska nám zaslepuje zdravý pohľad. Boh nie je všeodpúšťajúci a všemilujúci bez podmienok. Boh sa vždy zachvieva v láske, pretože on sám je láska, avšak v pravej spravodlivej láske, nie tej pokrivenej, ktorú uctievajú ľudia. Práve teraz sme v časoch Božieho hnevu, teda jeho spravodlivosti, pretože vždy dostaneme len to, čo si zaslúžime. Boh je veľmi milosrdný, dal nám až príliš veľa šancí, avšak teraz od nás očakáva nejaký výsledok! Bude sa s láskou a ochotou starať o nádherne rozkvitnuté kvetiny, avšak nie o burinu! Teraz kolobeh diania vo stvorení dospel do takého bodu, kedy je podmienkou ďalšieho vzostupu jednoducho nutnosťou určitá duchovná zrelosť, pretože ak sa má na Zemi ukotviť svetlo a vybudovať praobraz duchovného raja, je potrebné odstrániť všetko škodlivé, čo tomuto vzostupu zabraňuje. Preto nie je smerodajné, či ste navonok dobrý človek ale to hlavné a smerodajné v týchto časoch je naša schopnosť duchovného prebudenia! Pamätajte, že Boh nepotrebuje nás, ale to my jeho!
Čo je našou úlohou v dnešnej dobe?
To, že sme v Božom súde znamená, že tu ide o to, kým sme vnútri. Nejde tu o to, čo vieme. Ide o to ukázať, či sme skutočne deti svetla a snažíme sa sformovať na obraz Boží. Jedna vec je vedieť o celoplanetárnom čistení zla, ale druhá a dôležitejšia vec je tá, kým sa na tejto ceste staneme. Temné sily predsa mali taký záujem o naše duše z nejakého dôvodu.
Našou úlohou v dnešnej dobe je jednoducho prebudiť sa na duchu, kde je to možné prebúdzať aj ostatných a rozsievať do sveta svetlo, pravdu a lásku. My prebudení pomáhame ničiť starý systém, poukazujeme na jeho chyby, vyťahujeme na svetlo sveta tú najhoršiu špinu a necháme ju spáliť na slnečných lúčoch pravdy. Pomáhame pravdou ničiť pozemské zlo, ktoré sa tu v takej hojnej miere usadilo, no zároveň pomáhame budovať nový svet, pomáhame ukotvovať prvé lúče nadchádzajúceho zlatého veku. Robíme jednoducho to, čo cítime, že je správne. Nejestvuje presný návod na to, čo máme robiť. Každý to cítime vnútri a ide len o to, či tento vnútorný hlas počúvame. Niekto je viac duchovne založený a pracuje viac s energiami, niekto ide vyjadriť nesúhlas na protest. Prosto všetci sme iní, no je dôležité vyjadriť svoj odpor a nesúhlas so súčasnou situáciou a túžbu vybudovať nový lepší svet. Nezáleží na tom ako to vyjadríme, no všetko závisí na našom postoji! Všetko to je hra energií a preto je dôležitá činnosť!
Aj ľudia, ktorí robia viac duševnú prácu, toto duchovno nejakým spôsobom pretavujú do hmoty. Sme predsa duchovné bytosti v tomto hmotnom svete práve preto, aby sme to duchovné v nás pretavili do bežného života. Pokiaľ by sme všetci len bez zaujatosti meditovali a nevšímali si nič naokolo len preto, že by nám to mohlo „znížiť vibráciu,“ nič by sa zmenilo. Neočierňujem meditáciu ani duševnú prácu, sám pracujem viac na tomto poli, avšak opakujem, že je dôležité, aký postoj k veciam zaujmeme a vždy musíme energiu v nás nejakým spôsobom vyjadriť. Nemá to byť tak, že my prebudení sa nebudeme zaujímať a budeme sa v tichosti venovať rôznym meditáciám, aby nám bolo dobre. Nám by síce bolo dobre, no svet okolo nás by začal čoraz viac upadať do úplných pút temnoty, pretože my by sme sa nezaujímali. Takže nepestujte v sebe nezaujatosť a robte jednoducho to, čo cítite. Pretavte svoju energiu do rázneho postoja. Prišli sme na túto zem predsa preto, aby sme boli činní!
Čo znamená pojem zlatý vek a kedy tam budeme?
Pravú podstatu toho, čo znamená zlatý vek pochopíme až neskôr, keď budeme na to dostatočne zrelí, no v podstate ide o to, že tu dole vytvoríme raj na Zemi a budeme sa zachvievať bezprostredne v Božej vôli, ako to malo byť od počiatku. Už nás nebudú ovládať temné sily, ktorým sme prepožičali moc a pootvoríme si náš duchovný zrak. Nie je to niečo, čo je tam vonku, ale je to niečo, čo je vo vnútri. Je to v nás.
Starý svet fungoval na princípe rozumu bez zásahu duše, z čoho vznikali samozrejme len nízke formy ako materializmus, závisť, klamstvo a všetky nízko sa zachvievajúce formy. Zlatý vek bude naopak postavený na ľudskej duši, teda na vnútornej hodnote človeka. Nedovolím si tvrdiť, ako presne budú veci vyzerať, ale svet bude naopak v každej oblasti. Keďže skoro vo všetkom sa šlo naopak, teda cestou rozumu, z čoho vzišlo všetko zlo, teraz sa pôjde cestou duše a všetko sa bude budovať na čistých hodnotách. Teraz dostanú šancu svetlí a čistí ľudia. Školstvo, medicína a všetky oblasti budú fungovať úplne inak. Je to prestavba sveta. Viac sa presadí a bude sa uznávať oblasť duchovna a práca v tejto oblasti a podobne. Zmiznú vojny, chudoba..
Kedy na Zemi nastane zlatý vek?
Je to v závislosti od toho, čo presne si predstavujeme pod pojmom zlatý vek. Nebude to zmena zo dňa na deň, ani z mesiaca na mesiac. Vo všeobecnosti však môžeme nazvať rok 2021 rokom začiatku pádu starého a začiatkom vzostupu, ktorý bude trvať mnoho rokov a bude sa len stupňovať. Tie zmeny na iných úrovniach samozrejme trvajú ďaleko ďaleko dlhšie, avšak bavíme sa tu o viditeľných zmenách už pretavených v našom hmotnom bytí. Úplný zlatý vek tu bude až po očistení a úplnom roztriedení ľudí, teda oddelení zŕn od pliev. Nie je to tak, že do niekoľko mesiacov tu budeme žiť všetci v šťastí a mieri. Umožnili sme ako ľudstvo vytvoreniu jednoducho príliš veľa zla, a preto to nepôjde tak hladko a hlavne rýchlo vyčistiť. Ten tlak, ktorý všetci tak pociťujeme tu bude minimálne niekoľko rokov, len bude meniť formy. Čakajú nás obrovské zmeny a to sa predsa nestane len tak jednoducho. Zvlášť keď musí celý starý systém padnúť. Nenaznačujem žiadne katastrofické scenáre, no treba mať na pamäti, že tie zmeny neprídu možno tak rýchlo ako by sme si priali. A hlavne nie tak jednoducho! Bude to bolestivý proces zrodu nového.
Čo nás teda čaká?
V prvom rade nás čaká odhalenie zla, ktoré nás po celý ten čas ovládalo. Dúfam, že sa tak začne diať ešte koncom tohto roka. Ale bude to len začiatok a tiež to bude pochopiteľne nejakú dobu trvať. Doteraz to bolo akoby všetko pod pokrývkou. Nebolo to ani tak schované, ono to vždy bolo celkom zreteľne na očiach, len ľudia to nechceli vidieť. No teraz sa k nám prebudeným pridáva čoraz viac duší a to je veľkým katalyzátorom odhalenia pravdy, takže čoskoro sa to odhalí všetkým, ktorí by si najradšej predtým schovali hlavu do piesku. Neviem, čo všetko sa rozhodnú na začiatok odhaliť, ale ono to príde. Pred odhaľovaním nás ešte pravdepodobne ešte čaká ešte posledný tlak na vakcíny a s tým súvisiacim šialenstvom. Treba to jednoducho vydržať, treba pevne stáť vo viere a vyjadrovať odpor všetkému, čo neslúži svetlu.
Po odhalení zla príde verejný pád starého systému, pád všetkých vlád so súčasným budovaním nového systému založeného na ľuďoch, nie na korporátnych hajzloch. Nič sa nemôže nechať na náhodu, a preto všetko nečisté sa musí zmeniť alebo zničiť. Pravdepodobne nastane aj prestavba hraníc/národov a Slovensko a Česko hrajú v tomto významnú úlohu, pretože sme najviac duchovne zrelé/vyvinuté národy. Duchovne najviac rozvinutá rasa je biela rasa. Keď to zúžime, dostaneme sa do Európy, a keď to ešte viac zúžime, zostane nám srdce Európy, odkiaľ vzíde nové svetlo do celého sveta. Slovensko predstavuje ženský princíp, teda viac tú duchovnú stránku a Česko mužský, teda ten aktívny princíp. Dohromady tvoríme jing a jang. Spolu sme celok, a preto sa aj spojíme. Už chápete, prečo nás oddelili? A prečo sme boli v tejto dobe pokusnými králikmi globalistov? Jednoducho potrebovali najskôr zničiť to najväčšie svetlo na Zemi a hlavne sme sa nechali, dovolili sme to.
V najbližších rokoch nás bude určite postihovať čoraz viac prírodných katastrof a už to nebudeme môcť všetko zvaľovať na HAARP. Neviem nakoľko sa naplnia biblické proroctvá, pretože mnoho sa zmenilo vďaka inkarnovaným svetlým dušiam, no žijeme skutočne v biblických časoch a to znamená, že niektoré mestá/oblasti možno zaniknú, potopia sa a podobne.. Pretože toto nie je len prestavba spoločnosti, ale prestavba sveta. Prírodné katastrofy znamenajú finálne čistenie Zeme. Všetko sa to bude diať v závislosti od toho, kde sa vytvorilo príliš veľa myšlienkových foriem a v akej sile a účinkoch. Myšlienkové formy sú zhluk/zhromaždisko našich myšlienok, ktoré tvoríme ako kolektív. Pokiaľ je na určitom mieste príliš veľa zla, tieto myšlienkové formy sa sformujú do určitej prírodnej katastrofy, napríklad tornáda a podobne. Teraz v čase súdu nás jednoducho postretne všetko to, čo sme vytvorili, aby sme sa z toho očistili a to v zrýchlených účinkoch. Je to naša karma. To, čo sa bude diať bude vždy len odzrkadlením duševného stavu danej oblasti. Nič však nie je presne stanovené, udalosti smerujeme svojou schopnosťou sa duchovne prebudiť. Máme obrovskú silu vytvárať krajšiu budúcnosť a zmierniť až odvrátiť negatívne účinky kolektívnej karmy ľudstva.
A čo je najdôležitejšie, bude sa učiť o Bohu, o jeho vôli a zákonoch, o duchovnej oblasti človeka a to pravdivo!Odpadnú všetky falošné duchovné smery a učenie cirkvi. Pretože len človek vedomý stojí správne v tomto stvorení a vtedy dokáže skutočne duchovne tvoriť.
Úplný zlatý vek sa nastolí až príchodom Syna Človeka! Jeho príchod nebude len obrazný, ale bude vtelený do človeka z mäsa a kostí, tak ako to kedysi bolo u Ježiša. Až jeho príchodom, teda oznámením sa započne skutočná tisícročná ríša. Už len touto skutočnosťou by mal každý človek v duši cítiť veľké zachvenie a na základe toho si uvedomiť, v akej prevratnej dobe žijeme.
Tento text vznikol len pre približné načrtnutie toho v akých časoch sa nachádzame, aby sme si dokázali udržať božský nadhľad, no nezabúdajme, že život sa deje tu a teraz! Budúcnosť nepoznáme preto, pretože takto nás to núti byť živými a skutočne prežiť každú chvíľu, každý stupeň nášho vzostupu. Preto si môžeme dovoliť lietať v oblakoch, len keď naše nohy stoja pevne na Zemi. Robme vždy to, čo je dôležité robiť tu a teraz. Krok za krokom ku krajšej budúcnosti. Každý sám a všetci spoločne.
Zároveň mal text poukázať na to, že nás čakajú skutočne prevratné zmeny a že to nie je len o pozemskom vyčistení zla ale siaha to ďaleko hlbšie.
Hlavný zmysel dnešných časov je duchovné prebudeniea zlatý vek je o tom byť bližšie k Bohu.Preto je dôležité zahorieť v duši, hľadať Boha.
Kto je záhadný Syn Človeka? Toto slovné spojenie a tento pojem sa často spomína v evanjeliách, ale čo konkrétne znamená? Komu patrí? Kristovi? Alebo niekomu inému?
Ak chceme správne pochopiť, o čo tu vlastne ide, musíme sa preniesť na samý začiatok. Ba dokonca až pred začiatok vzniku stvorenia, a teda aj človeka. Do doby, v ktorej ešte neodzneli známe slová: „Buď Svetlo!“ Musíme začať opisom toho, čo nikdy vo svojej pravej podstate nepochopíme, a čo je možné len veľmi vzdialene vyjadriť ľudskými slovami a pojmami.
Pred vznikom stvorenia existovali dve základné veličiny. Ničota a Boh. Boh je Život. Je to súcnosť sama. Je to autentické a na nikom a ničom nezávislé bytie, ktoré samo seba definovalo slovami: „Ja Som, ktorý Som!“
Jedine Stvoriteľ je nezávislý a všetko ostatné, čo jestvuje a žije, je na ňom závislé. Stvoriteľa v jeho skutočnej podstate nikdy nikto nevidel a nikdy nikto neuvidí. To, čo v súvislosti s Najvyšším môžu živé bytosti vnímať je jeho Svetlo, ktoré vyžaruje.
Jas tohto Svetla je tak nepredstaviteľne intenzívny a oslepujúci, že práve pre jeho intenzitu nie je možné vnímať Toho, kto ho vyžaruje. Môžeme si to pripodobniť k zváraniu. Aj tu nie je možné kvôli oslepujúcemu jasu vidieť voľným okom samotný proces zvárania. Pokus o to by viedol k poškodeniu zraku. Aby zvárači videli na zvar, musia používať špeciálne okuliare.
Pri oslepujúcom jase vyžarovania Stvoriteľa je to podobné. Neexistujú však nijaké špeciálne okuliare, ktoré by umožnili preniknúť jasom vyžarovania Najvyššieho a uvidieť jeho pravú podstatu. To nedokážu ani bytosti, žijúce v blízkosti Najvyššieho, čiže anjeli a archanjeli.
Ak boli použité slová „v blízkosti Stvoriteľa“, je to pojem veľmi relatívny, pretože táto “blízkosť“ je nesmiernou, nám nepochopiteľnou diaľkou. Nám ľuďom to nie je možné s ničím porovnať, pretože celé hmotné univerzum s jeho zdanlivou nekonečnosťou je zanedbateľným zlomkom vzdialeností a merítok, súvisiacich so Stvoriteľom a jeho vyžarovaním.
Takže zopakujme si, čo už vieme. Existuje Stvoriteľ a jeho súcnosť zostane pre nás navždy tajomstvom. To, čo je možné v súvislosti so Stvoriteľom vnímať je žiara a oslepujúci jas, z neho vyžarujúce. Žiara, jas a obrovský tlak Svetla sa od Stvoriteľa šíria do nedozerných a nám nepochopiteľných diaľav. Existencia hmotného univerza je v porovnaní s týmito diaľavami úplne zanedbateľná. Je v podstate ničím. Je menej ako zrnko prachu.
Až v nesmierných diaľavách, kde sa žiara a tlak Svetla svojou vzdialenosťou od epicentra postupne zmierňujú, je možná existencia vedomých bytostí v božskej ríši. Božská ríša je nesmierny priestor, preniknutým jasom Božieho Svetla, kde v zmiernení tlaku a žiary Svetla žijú vedomé bytosti.
Ak však hovoríme o zmiernení tlaku a žiary Svetla, je to opäť mimo každej našej predstavy, pretože tento tlak a táto žiara sú tak nepredstaviteľne silné, že tam žijúce bytosti môžu žiť iba v bezvýhradnom naplňovaní a zachvievaní sa vo Vôli Stvoriteľa. Nič iného, ako Vôľa Stvoriteľa v božskej ríši nie je možné. Preto majú tieto bytosti krídla, znamenajúce bezvýhradnosť ich zachvievania vo Vôli Najvyššieho. V božskej ríši vládne jas, harmónia, šťastie a radosť, pretože všetko tam jestvujúce žije v dokonalom súlade s Vôľou Najvyššieho.
Máme teda Stvoriteľa a jeho bezprostredné, nepreniknuteľné vyžarovanie. Potom máme už zmiernené a ochladené vyžarovanie, nazvané božskou ríšou, kde žijú rôzne vedomé bytosti. Boh a jeho božská ríša tu boli od vekov. Čiže v časoch, kedy ešte neexistovalo žiadne stvorenie, ani žiadni ľudia.
Na najkrajnejších, a od Stvoriteľa najviac vzdialených hraniciach božskej ríše však existoval určitý potenciál, schopný vedomého bytia. Ale vedomé bytie a vedomú existenciu nemohol nadobudnúť v božskej ríši, pretože tam bol na to tlak príliš obrovský.
Zmienený potenciál však silne túžil po vedomom bytí a svoju túžbu vysielal ako prosbu smerom k Stvoriteľovi. A Stvoriteľ sa nakoniec vo svojej dobrote a láske rozhodol vyhovieť a poskytnúť mu priestor pre jeho vedomé jestvovanie. Tento priestor však musel byť len vonku, mimo božskej ríše, kde by sa tlak a jas Svetla ešte viacej zmiernili a ochladili.
Preto vznikla potreba vyžiariť Božie Svetlo mimo hraníc božskej ríše do vonkajšej ničoty, a tým, v ochladenom a zmierenom žiarení, poskytnúť životný priestor biliónom najrozličnejších vedomých bytostí. Tento akt bolo možné vykonať jedine tak, že Stvoriteľ oddelil časť seba samého a postavil ju na najkrajnešiu hranicu svojho vyžarovania. A táto jeho časť, tento jeho Syn potom vyžiaril do vonkajšej ničoty svoje Svetlo, čím umožnil jestvovanie stvorenia a v ňom i človeka.
A práve preto sa tento Syn Stvoriteľa nazýva Synom Človeka. Je totiž Synom, oddeleným od Stvoriteľa práve kvôli človeku. Je Synom, ktorý umožnil existenciu človeka. On učinil ono biblické: „Buď Svetlo“.
Ale poďme ešte hlbšie v skúmaní totožnosti Syna Človeka. V Biblii sa v súvislosti so stvorením Zeme a života na nej píše: „Zem bola ešte prázdna a Duch Boží sa vznášal nad vodami.“ Znamená to teda, že stvorenie a život v ňom formoval Duch Boží. Nie Stvoriteľ sám, ale jeho Duch! Preto je naše stvorenie duchovné, a preto v ňom žijeme my, ľudskí duchovia. Stvorenie teda stvoril a formoval Duch Boží, alebo inak povedané, Duch Svätý!
Stvoriteľ sám, skrze svoje žiarenie vytvoril a sformoval božskú ríšu. Aby však mohol byť stvorený svet mimo hraníc božskej ríše, ako už bolo povedané, musel Stvoriteľ oddeliť kúsok seba samého a postaviť ho na hranice božskej ríše, aby mohol odtiaľ, z posledného hraničného bodu svojho vyžarovania, posunúť Božie Svetlo ďalej do ničoty. Tým vzniklo stvorenie spolu s našou Zemou, ako priestorom k vedomému bytiu človeka.
A opäť sa dostávame k Synovi Človeka! V Biblii spomínaný Duch Boží, ktorý sa pri stvorení Zeme vznášal nad vodami nie je totiž nikým iným, ako Synom Človeka.
Duch Svätý, Duch Boží a Syn Človeka sú v skutočnosti len rôzne mená, vyjadrujúce tú istú osobu! Vyjadrujúce jednu z osôb Svätej Trojice! Vyjadrujúce totožnosť jedného z dvoch Synov Stvoriteľa!
Syn Človeka je časťou Boha, oddelenou od neho a jestvujúcou samostatne kvôli bytiu človeka. Preto je Syn Človeka Kráľom a Vládcom stvorenia. A ako jeho Kráľ, Vládca, ale aj Sudca príde nakoniec súdiť svet, aby každému, kto smel žiť v jeho stvorení vystavil účet za to, ako so svojim bytím nakladal. Či svoje bytie smeroval k dobru, spravodlivosti, čestnosti, čistote, ušľachtilosti a láske k ľuďom i k Stvoriteľovi. Či v duchovnom stvorení veľkého Boha boli pre neho duchovné hodnoty skutočne prvoradé.
Alebo naopak, či svoje bytie nesmeroval k dobru, spravodlivosti, čestnosti, čistote, ušľachtilosti a láske k ľuďom i k Stvoriteľovi. Či v duchovnom stvorení vznešeného Pána boli pre neho materiálne hodnoty oveľa vyššie stojace, ako hodnoty duchovné.
Práve o tomto Kráľovi, Vládcovi a Sudcovi stvorenia i ľudí hovoril výstražne Kristus slovami: „Keď raz príde Syn Človeka …“
Ježiš je Syn Boží. Je to časť Božej Lásky, oddelená od Stvoriteľa a poslaná na zem pre záchranu ľudstva, ktoré zahmlilo, pokrivilo a stratilo cestu nahor, ukázanú mu Mojžišom. A preto by skončilo v zániku a záhube skôr, než mal prísť Syn Človeka k súdu.
Ježiš svojim Slovom ukázal ľudstvu opäť správnu cestu smerom k Svetlu a k spáse, čím zabránil jeho smerovaniu do hlbín a do záhuby. Ježiš ako Božia Láska prišiel preto, aby náš svet zachránil. Prišiel podržať svet, aby sa nezrútil pod váhou svojich chýb, necností, omylov a falošných duchovných ciest. Vo svojom Slove nám ukázal, akým spôsobom máme nie len žiť, ale aj myslieť, aby sme správne duchovne dozrievali, a aby sme pri príchode Syna Človeka mohli byť pripočítaní k „múdrym pannám“, hodným účasti svadby Pánovej. Ježiš po ukončení svojej pozemskej misie odišiel k svojmu Otcovi a ako Syn Boží vládne naveky po Otcovej pravici v božskej ríši.
Keď Kristus odchádzal, povedal svojim učeníkom: „Kam ja idem, tam vy ísť nemôžete“. On totiž išiel k Stvoriteľovi, zatiaľ čo domovom ľudských duchov je stvorenie. Domovom človeka je stvorenie, ktoré vzniklo skrze druhého Syna Stvoriteľa. Skrze Syna Človeka, totožného s Duchom Božím a Duchom Svätým. Skrze neho stvorenie vzniklo, jeho žiarením je udržiavané, a on nakoniec príde stvorenie i ľudí v ňom súdiť.
Majme sa preto na pozore, snažme sa duchovne vzdelávať, rásť a zdokonaľovať v cnostiach, aby sme boli zrelí a pripravení na chvíľu, kedy príde Syn Človeka tak, ako nám to výstražne zdôrazňoval Kristus.
Prečo sa táto správa týka v skutočnosti každého jedného človeka, žijúceho dnes na Zemi? Pretože ten čas zasľúbení sa naplnil! Žijeme UŽ v dobe zasľúbeného DUCHA PRAVDY!
Veľa ľudí, dokonca väčšina ľudí, najmä veriacich, ale i pochybovačov, tiež materialistov, žije v jednej veľkej ilúzii. V ilúzii o sebe, pri sebavyzdvihovaní svojho milého „ja“ a hlavne vo svojom sebapreceňovaní.
Toto velikášstvo sa môže javiť ako groteskné, ak by v skutočnosti nebolo na zaplakanie, v kontraste s tak vysoko povrchným a plytkým životom dnešného človeka, z hľadiska nášho duchovného predurčenia.
Veď sa len aspoň raz zastavme, stíšme vo svojom vnútri a objektívne preskúmajme to besnenie tých najdivokejších udalostí v spoločnosti našej, ale i celoplošne, v tej pozemskej. Začína to osobným prežívaním, rodinou a vzťahmi v nej, resp. na pracovisku a končí to niekde v ďalšom plytkom posudzovaní toho, čo sa deje okolo nás.
Ten zmätok, tie doslova bláznivé výkriky politické, spoločenské, hodnotové i osobné, nemajú konca a vrie to všade, ako v jednom veľkom kotli, ktorý onedlho aj exploduje, aby sa ukázala prázdnota všetkých týchto snažení, súčasnej ľudskej karikatúry na Zemi, povýšenecky seba samú nazývajúc človekom.
Všetci všetko vedia, „každý je hrdina“, každý vie čo treba urobiť a tí druhí to robia špatne! Takéto posudky, odsudky a výkriky vidíme dnes všade a najmä sociálne siete sa hemžia tými najväčšími „celebritami“, týchto ľudských smiešností!
Ľudia si už vôbec nerozumejú a každý sa len predbehuje vo svojej slaboduchej snahe nejako vyniknúť a zaujať. Chaos a zmätok, vzájomné nepochopenie a strata nad kontrolou toho, čo hovoríme, poukazujúc len na to ako sme už stratili schopnosť vnímať slová a pojmy v ich pravej podstate. Chaos a zmätok, aký na Zemi nebol ani v skutočnej dobe biblického Babylonu.
Tomuto velikášstvu jednotlivcov, tomuto sebapreceňovaní bude onedlho pod tvrdým, no Spravodlivým pôsobením zasľúbeného Ducha Pravdy, učinený raz a navždy definitívny koniec!
Táto doba, toto Veľké pozemské Dianie, ktoré už prebieha, v plnej nahote odhalí skutočnú hodnotu každého človeka, žijúceho dnes na Zemi. Nebude jedinej výnimky a ani jediný človek neunikne pôsobeniu prísnej Spravodlivosti Božej, ktorá údermi blesku bude zasahovať v očistných úderoch priamo do sŕdc každého jedného obyvateľa, tejto maličkej Zeme!
Až potom budú „v kurze“, doteraz tak zanedbávané slová o Pokore, ako i o iných cnostiach, ako je Čistota ducha, teda čistota srdca človeka. Tiež pojem ušľachtilosti a pravej sebaúcty konečne nadobudnú svoje naplnenie v živote človeka a život sa tak už za krátky čas zmení na celej Zemi k nepoznaniu.
K nepoznaniu a k požehnaniu pre tých, ktorí budú schopní prijať tieto vysoké hodnoty Ducha do svojich sŕdc ako samozrejmosť a tým budú aj ich činy od myšlienok až po reálne skutky človeka, popretkávané dosiaľ nikdy nevidenou rýdzosťou charakteru, z dôvodu naplňovania skutočného predurčenia duchovných bytostí, žijúcich a vyvíjajúcich sa v hmote.
Z všetkých týchto vyššie uvedených dôvodov treba na prvom mieste poukázať hlavne na zdravý rozum. Tiež na čistý cit, používanie logiky v praxi a skutočnú vyzretosť charakteru človeka.
Kto je tohto ešte schopný, bude schopný pochopiť aj význam súčasných udalostí v širších súvislostiach.
Kto je teda Duchom Pravdy a ako vieme, že nastala doba splnenia, týchto vážnych zasľúbení? Čo má človek robiť pre to, aby nepremeškal ten čas z podobenstva o Múdrych pannách?
Ján Krstiteľ, pravý Rytier ducha a súčasník v dobe, kedy Božie Svetlo Lásky kráčalo po Zemi, varovne a burcujúco volal do rovnako zbesilých a povrchných davov, ako je tomu dnes, no žiaľ dnes, v oveľa vystupňovanejšej podobe:
„Čiňte pokánie, lebo sa priblížilo Kráľovstvo Nebeské!“
Jeho slová, vtedy ohlasovali príchod Syna Božieho, resp. začiatok Jeho pozemskej misie, splnenia iného, veľkého zasľúbenia z dávnej minulosti.
Ján burcoval, prebúdzal jazykom ostrým ako britva, pretože ľuďom sa už nedalo inak preniknúť do ich sŕdc, a v tej hlbokej naliehavosti doby strhával masky povrchnosti, falošnosti a pokrytectva vtedajších ľudí, ktorí v drvivej väčšine boli už natoľko odvrátení od Svetla, že len pomoc prinesená samotným Synom Božím, mohla tým najpokornejším, ak sa o nejakej pokore ešte dalo hovoriť, sprostredkovať ten pravý duchovný pokrm zakotvením záchranného Lana zo Svetla Pravdy, ktoré Ježiš zblúdilému ľudstvu na Zem priniesol.
Nikdy, v Stvoriteľskom pláne Božieho Diela Stvorenia nebolo počítané s tým, že Ježiš sa bude musieť inkarnovať do telesnej schránky na Zem, ako sa to napokon muselo stať. Muselo z dôvodu poslednej možnej záchrany, pred blížiacim sa Súdom Ducha Spravodlivosti, Ducha Pravdy, ktorý mal onedlho, za dve krátke pozemské tisícročia, na Zem prísť v Moci a Sláve, ku konečnému zúčtovaniu všetkých ľudských snažení.
Ak by nebolo tejto Misie, tohto aktu v núdzi, v ktorom Stvoriteľ z Lásky k tým nemnohým na Zemi, ktorí ešte boli hodní Jeho Milostí, ak by nebol poslal na Zem časť seba samého v Božom Synovi, tú najčistejšiu Božiu Lásku a to najjasnejšie Svetlo Pravdy, tak by sa ľudstvu nedostalo trvalej a účinnej pomoci k záchrane pre všetkých, ktorí sa tejto Milosti ešte v poslednej chvíli mohli pevne zachytiť a svoj život nasmerovať k hodnotám ducha, približujúc sa tak k obrazu pravého človečenstva.
Tento olej, toto teplo a Svetlo, ktoré Ježiš, v časoch veľkej ľudskej biedy a núdzi na Zem priniesol, malo byť vzpruhou k tomu, aby v dobe, v ktorej dôjde k naplneniu všetkých zasľúbení o Poslednom Súde, aspoň tí najvernejší našli konečnú spásu svojej duše, v jasnom rozpoznaní Sudcu, Utešiteľa, Svetového učiteľa, Ducha Pravdy a Syna Človeka zároveň.
Ježiš predsa jasne hovorieval: „Ešte veľa by som Vám toho povedal, ale nerozumeli by ste mi!“
Toto bol tak častý jeho výrok, ktorý so smútkom v srdci používal v tých najrozličnejších obmenách a niekedy až zúfal nad toľkou biedou chápavosti svojich najbližších, nehovoriac už o ľuďoch „z davu“, ktorí síce skoro ničomu z toho, čo k nim prehováral nerozumeli, ale ich duchovné srdce jasne cítilo, že majú čo dočinenia so samotným Božstvom prebývajúcom v Ježišovi.
Ježiš prišiel spasiť svet v zmysle nutnej duchovnej i pozemskej Prípravy k Poslednému Súdu!
Lebo ak by neprišiel, v dnešnej dobe už prebiehajúceho Posledného Súdu, by bola naša Zem duchovne už úplne vyprahnutá a zničená a nenašlo by sa na nej jediného človeka, ktorý by sa mohol v Súde ešte očistiť a zachrániť. Nebyť Ježišovej Misie, dnes by na Zemi žili len biologické schránky s úplne prehnitou duchovnou podstatou, určenou k definitívnemu zániku a rozkladu.
Tak žalostne si stálo, a dnes ešte hlbšie kleslo, toto pozemské ľudstvo, že niet väčšej obžaloby nad premárnením hodnoty Daru života, ktorý človeku poskytol Stvoriteľ, Pravečný BOH!
Preto až varovne znelo a dodnes stále znie a rezonuje priestorom Vesmíru Ježišom vyslovené Slovo plné útechy a prísľubu, ale i varovania a vyzývajúce k tej najväčšej bdelosti a ostražitosti:
„Keď príde Utešiteľ, ktorého vám Ja pošlem od Otca, Duch Pravdy, ktorý vychádza od Otca, On o Mne vydá svedectvo! … Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli /nerozumeli/. Keď však príde On, Duch Pravdy, uvedie vás do plnej Pravdy!… On MŇA oslávi, lebo z Môjho vezme a zvestuje vám. Všetko, čo má Otec, je Moje. Preto som povedal, že z Môjho vezme a zvestuje vám!“ Jn 15, 26-27; 16, 12-15.
Nebudeme sa teraz zaoberať omylom, rozšíreným zblúdilým pápežstvom po celej Zemi, omylom, ktorí ľudia vo svojej povrchnosti a plytkosti tak radi prijali, ako „nemennú pravdu“, že podľa týchto zblúdilých výkladov, hovorí Ježiš vraj o sebe, že On príde súdiť „živých i mŕtvych“.
Ježiš predsa jasne hovorí o druhej osobe, o INEJ OSOBE, nie o sebe, a z uvedeného Jeho výroku je to tak ľahko pochopiteľné, že sa obsahom tohto zasľúbenia v tomto smere, netreba viac zaoberať. Lebo už len z tohto výroku je viac ako jasné, že k Súdu príde Duch Pravdy, iná Božská Osoba a uvedie ľudstvo do celej Pravdy, ešte pred tým, než sa účinky Posledného Súdu preženú v burácajúcej sile nad celou Zemou!
Bude právom označovaný ako Svetový učiteľ, lebo bude učiť svet o všetkých prejavoch Božskej Vôle, o Jeho zákonoch, o tom ako treba žiť, aký je pôvod Ducha a celé jeho smerovanie. Učiť svet týmto Najvyšším pravdám preto, lebo ľudstvo všetkých náboženstiev nepozná odpovede ani na najzákladnejšie otázky svojej existencie.
O Bohu síce radi hovoria, no čo je človek, kto je človek a prečo je tu na Zemi a kam kráča, nevedia nič konkrétne, okrem nejasných a mätúcich obrazov, ktoré sa od jednej náuky k tej druhej značne líšia, alebo dokonca negujú.
Veľké omyly v tomto smere, prevládajú medzi súčasnými veriacimi kresťanských komunít Omyly s nedoziernými, až fatálnymi následkami.
Každá správna viera má slúžiť k tomu, aby sme sa stali lepšími. Aby sme rástli charakterom, v úcte k druhým, v taktnosti a ušľachtilosti prejavu. A predovšetkým, aby sme toto dokázali zapaľovať aj v srdciach iných a aby sme sa tak stali živými príkladmi pre svoje okolie.
Jedine k tomuto a k ničomu inému, nemá slúžiť viera v hodnoty, v náboženstvo, tiež náuka ani každé ďalšie duchovné snaženie.
No aké sklamania, musí človek prežiť nad toľkou vychytralosťou veriacich aj v súvislosti s týmto zasľúbením o prichádzajúcom Duchu Pravdy!
„Nebalamúťte nám hlavy a nestrašte, že nejaký Duch Pravdy prišiel, lebo kto sa za neho vydáva, je len ďalší falošný prorok! Je predsa rovnako zasľúbené, že v tej dobe bude po celej Zemi veľké množstvo falošných prorokov! Klamete, vymýšľate, chce nás odviesť od našej pravej viery!“
TOTO je úhrnom vzatý obraz z tak mnohých komunikácií na túto tému, s týmito takzvanými veriacimi.
Už len z hľadiska logiky toho, ako takíto „kresťania“ reagujú, je každému bdelému pozorovateľovi jasné, že ani v podstate nevedia, čo hovoria. O premýšľaní v súvislostiach nemôže byť ani reči a práve v takýchto prejavoch nadobúdajú platnosť vyššie uvedené poukazy na povrchnosť a plytkosť všetkých ľudských snažení, aj v otázke viery.
Veď predsa, ako správne títo náboženskí horlivci a často aj fanatici tvrdia, že v tej dobe zasľúbeného Ducha Pravdy sa objaví na Zemi veľké množstvo falošných prorokov, predsa jasne vypovedá o tom, že JEDEN z nich bude ten pravý!
Lebo ak žijeme v dobe falošných prorokov v rozsahu, aký tu ešte nikdy nebol, tak je to zároveň signálom, že je na Zemi zároveň prebiehajúce aj pôsobenie Ducha Pravdy, ktorého zvestoval už Syn Boží, Ježiš.
Kde stratili títo „veriaci“ zdravý rozum, kde logiku, keď zo zasľúbenia o dvoch rozdielnych osobách, budú namyslene tvrdiť, že sa jedná len o jednu osobu, keď o náuke Ducha Pravdy budú tvrdiť, že je to len Dielo ďalšieho falošného proroka, hoci obsah tohto Posolstva Pravdy ich ani len nezaujíma, nechcú sa tým zaoberať a hneď všetko odmietnu, ako „hotovú vec“, lebo si majú predsa dávať pozor na falošných prorokov!
Ale to, že medzi tými falošnými je jeden pravý, im v ich prízemnom a slaboduchom myslení, už ani „nezacvakne“ a budú ešte viac pŕskať a urážať v zmysle tej „najčistejšej kresťanskej viery“, ak sa im snažíte vo všetkej jednoduchosti veci vysvetliť a objasniť.
Fanatická viera je vždy silno zakorenená v strachu a strach je temným a ťažiskovým pilierom pre každú nevedomosť. Je potom viac ako logické, že každá hlúposť sa bude vydávať za pravdu a jasne definované slová sa budú prekrúcať tým najžalostnejším spôsobom, z dôvodu aby títo blúzniví veriaci neboli viac vyrušovaní zo svojho slepého opojenia viery, ktorá im v konečnom dôsledku nikdy nemôže priniesť pravý Boží mier v srdci, jásot a radosť nad toľkou Múdrosťou a Dobrotou Stvoriteľa. Ba naopak, takíto veriaci sú vystavení viac a viac životným skúškam a úderom, hrdiac sa tým, že ubližujú im tí ostatní a že oni, „pravoverní“ za nič nemôžu a nič zlé nerobia!
Bude to potom však plač a škrípanie zubov nad tvrdým dopadom spätných účinkov toho, čo sami chceli, čo sami vyvolali a čomu sami slobodne verili! A že uverili klamstvám, o tom niet jasnejšieho dôkazu, ak sa hlbšie zamyslíme nad charakterom dnešnej doby – Komunikačný Babylon, náboženské vojny, neresti, Sodoma a Gomora a honba za konzumným životom, vybičovaná až do tých najšialenejších podôb!
Nikto z ľudí sa nemôže považovať za veriaceho v Boha, ak súčasne odmieta Pravdu od Boha, ak odmieta Posolstvá oboch Jeho Synov a žije v opojení náboženských dogiem plných omylov a klamstiev!
Skutočných kresťanov, ktorí veria živým spôsobom vo svojho Stvoriteľa, je na Zemi zatiaľ žalostne málo.
Je ich žalostne málo, no o to väčšiu majú zodpovednosť, aby sprístupnili všetkým hľadajúcim Svetlo Pravdy zakotvené na Zemi, lebo len toto Svetlo dokáže znovuzrodiť ich ducha k vedomému a radostnému tvoreniu.
Kto je to teda, ten zasľúbený Duch Pravdy?
K hlbšiemu zamysleniu:
Varovné slová Jána Krstiteľa, sú dnes aktuálnejšie viac, ako kedykoľvek v minulosti:
„Čiňte pokánie, lebo sa priblížilo Kráľovstvo Nebeské!“
Svetom sa šíri Nové poznanie Pravdy, ktoré sprostredkúva jasné definície a jasné odpovede, na všetky nevyriešené otázky života!
Toto Nové Poznanie, bezpečne a isto vyplňuje všetky medzery, urovnáva všetky nezrovnalosti a sprostredkúva človeku presvedčenie, ktoré mu dáva takú istotu a taký základ, že nijaké dogmy cirkví, nijaké „zaručené informácie“ rôznych skupín a siekt nemôžu ohroziť silu presvedčenia, ktorú o všetkých dejoch okolo nás môže človeku sprostredkovať jedine PRAVDA, ten najvyšší Zákon a Princíp, skrze ktorý vznikol nielen náš Vesmír ale i celé rozľahlé Božie Stvorenie.
Je to práve a výhradne Pravda, ktorá je Podstatou sveta, ktorá je zároveň neoddeliteľnou súčasťou Boha Stvoriteľa!
Sme súčasníkmi doby pôsobenia Ducha Pravdy, ktorého ľudstvu zasľúbili už proroci v dávnych, biblických dobách a ktorého ľudstvu zasľúbil predovšetkým Ježiš, Syn Boží!
TEN, ktorý má uviesť ľudstvo do celej PRAVDY, túto Pravdu priniesol a táto Pravda má byť DNES šírená a zvestovaná, pre spásu tých, ktorí svojho ducha ešte celkom nezasypali nánosmi rozumu, nevedomosti a nepochopenia!
Zo skutočného Ježišovho Posolstva, si náboženstvá po celej Zemi, urobili iba obyčajnú pozemskú firmu, majúcu za cieľ manipulovať a ovládať ľudí v čo najširšom rozsahu!
Preto z pôvodného, čistého Ježišovho Posolstva sa nedochovalo v týchto náboženstvách do dnešných dní už takmer nič, pretože všetko je tak prekrútené, že z čistého Svetla Pravdy, ktoré Ježiš ľudstvu priniesol, zostala v srdciach ľudí, iba ľudská pokrivenina a temnota, s pachuťou duchovnej smrti!
Takto a nie inak spravovali náboženstvá Ježišove Posolstvo do dnešných dní!
Preto sa prebuďte v poslednej možnej chvíli všetci tí, v ktorých ešte celkom nezhasla túžba po Poznaní Pravdy, lebo len toto Poznanie bezpečne povedie každého z nás cestami, ako byť lepším človekom, ako pomáhať ostatným podobne usilujúcim a ako sa naučiť žiť život, v zmysle Božích zákonov, ktoré sú tak zjavne prospešné pre všetkých, kto sa ich učí rešpektovať a dodržiavať.
Každý jeden z nás má DNES rovnakú možnosť načerpať posilu i Poznanie z tohto Živého Prameňa Pravdy a dozvedieť sa tak o skutočných súvislostiach života v oveľa širšom rozsahu, než je vám predkladané tu a teraz, ako i v ďalších článkoch podobného zamerania.
Preto sa prebuďte všetci, ktorí máte v sebe ešte aspoň trošku odvahy k zmene svojho života do úplne nového rozmeru bytia, ktorý Vám spätne prinesie len požehnanie a radosť.
Je už načase konečne vystriedať toto dnešné živorenie drvivej väčšiny z nás za skutočný, Bohu milý život, plný toho najčinorodejšieho a najradostnejšieho pôsobenia.
Preto sa prebuďte duchom ešte dnes, lebo už zajtra môže byť neskoro. Pretože premeškať túto poslednú hodinu k pravému prebudeniu sa k životu predstavuje nezvratný proces s fatálnym koncom pre milióny rokov trvajúce duchovné bytie každého jedného z nás…“
Na otázku vzostupu by sme sa mali pozerať z duchovného hľadiska, nie pozemského. Nemali by sme sa príliš upínať na tvrdé pojmy ako 5D a pod. Vskutku by sme mohli tieto pojmy úplne vynechať. Vzostup nie je pevne ohraničená forma a frekvencia. Duchovne sa vyvíjame na vyššiu úroveň a nepotrebujeme to ohraničovať takýmito pozemskými pojmami. Každý nie je a nebude na úplne rovnakom stupni vývoja a hlavne vzostup NIE JE jednorazová udalosť! Pri všetkých tých informáciách môže mať človek pocit, že vzostup príde zrazu ako nejaký bum, vynesie nás do 5D a máme hotovo.
Inkarnovali sme sa na túto Zem len pre jedinú vec a to je duchovný vzostup. Starosť o živobytie a všetky pozemské záležitosti sú len vedľajšie nevyhnutnosti súvisiace s pozemským životom, no každý sme tu inkarnovaní za účelom duchovného rastu. Ako duchovné zárodky sme neboli dosť silní na to, aby sme sa v duchovnej ríši ihneď sformovali, alebo vyvinuli; preto sme prišli do tejto hrubohmotnej “školy“ stvorenia. Našou úlohou je vybieliť naše rúcho, očistiť ho a zašiť na ňom všetky diery, aby sme sa mohli vrátiť do ríše ducha ako vedomé a očistené bytosti. Vzostup má byť celý náš život!
Vo stvorení popri iných zákonoch platí zákon pohybu, čo znamená, že všetko musí byť v neustálom pohybe a vo vypätí duchovných síl, pretože to, čo stráca pohyb, stráca aj duchovnú silu a tým sa postupne dostáva do zániku. Preto musíme byť neustále živí duchom, aby sme neupadli do duševnej agónie.
O čom je teda náš vzostup?
Vzostup je jednoducho o tom byť bližšie k Bohu. Nie je to o úžasných technológiach, nie je to o rozvinutí schopností ako telepatia a pod. a nesúvisí to so žiadnymi ezoterickými učeniami. Drvivá väčšina tých “duchovných“ učení slúži len na odvedenie ľudských duší zo správnej cesty. Minulé “jednoduché“ civilizácie boli častokrát oveľa bližšie k Bohu ako sme my dnes. Smerodajné je len to, na koľko sa ľudia otvoria svetlým duchovným prúdom a využijú ich na pozdvihovanie okolitého života, nie ničenia. Táto schopnosť si nevyžaduje žiadne technológie, pretože túto schopnosť každý prechováva v sebe a záleží to len od toho, či dotyčný podriaďuje svoj život rozumu alebo duši. Technologické vymoženosti sú častokrát práve prekážkou duchu pri nesprávnom postoji. Mnohé civilizácie, ktoré boli duchovne vyspelé, vedeli komunikovať s prírodnými bytosťami, ktoré ich naučili mnohým “vychytávkam“ a zasvätili ich do mnohých technológií. No v takých prípadoch zvyknú ľudia spyšnieť a pokladať sa za Bohov. Stačí málo, aby sa v ľuďoch prebudilo to zlé a duchovná pýcha zväzuje mnohých tzv. prebudených. To bol prípad napríklad Atlantídy. Zničila ich vlastná duchovná pýcha, nie žiadne mimozemské rasy, ako sa to častokrát píše. A v protiklade k dnešnému rozšírenému materializmu medzi ľudstvom je to práve táto duchovná pýcha, ktorá prevláda medzi mnohými “duchovne vyvinutými“ ľuďmi. Takže po duchovnej stránke sme na tom ešte horšie ako taká Atlantída a napriek tomu nás čaká miesto zániku vzostup!
Preto vzostup nie je samozrejmosť, je to Božia milosť! Však sa rozhliadnime okolo seba, koľko zla, koľko pýchy, koľko nízkeho a nečistého tvoríme! Z takýchto osudových vlákien predsa nemôže vzniknúť žiadny vzostup. Napriek tomu sa to deje, a je to naša posledná šanca. Boh vo svojej láske očistí túto Zem od všetkého nečistého a nastolí tisíc rokov mieru. No ak aj po tomto období znovu padneme a odvrátime sa od svetla, bude to už náš posledný pád…
Preto vzostup nie je samozrejmosť a nedeje sa len tak od ničoho ako prirodzený cyklus vesmíru. Riadi ho Boh a je to pre nás obrovská milosť a šanca ukázať, že sme hodní svojho postavenia a hodní týchto milostí.
Nepozerajte sa na iné mimozemské rasy, pretože oni nie sú my! U nich všetko prebieha inak a platia iné zákonitosti. My sme výnimoční! Preto je od nás, samozrejme, aj mnoho požadované.
Boli sme ušetrení od mnohého zla, ktoré nás malo v spätnom účinku zasiahnuť. Vďaka inkarnovaným vyslancom svetla je mnoho zla od nás odvrátené, pretože dostatočne pozdvihli Zem natoľko, aby nás to postihlo len vo veľmi slabých účinkoch. Zahoďme všetku duchovnú pýchu a staňme sa v duši pokornými a úprimnými. Blízkosť Bohu sa nezískava pýchou, ale duchovnou pokorou. Jedine pokorný človek kráča správne v tomto stvorení.
Dnes sa veľa ľudí ženie za informáciami o duchovne, vzostupe a pod. akoby na tom záviselo naše bytie. Na to, aby človek stál správne vo svetle nemusí ovládať tieto vedomosti. Aj tak sú to poväčšine všetko len omáčky, reálne nevyužiteľné v živote.
Náš vzostup nezávisí od toho čo vieme, ale kým sme!
V tomto Božom čistení a vzostupe je smerodajná ochota uznať Božie svetlo a žiť podľa neho a naša vnútorná čistota. Stačí sa snažiť konať dobro, rozsievať svetlo do sveta a riadiť sa tým, čo nám šepká naša duša. Vzostup nie je o vedomostiach, ale o prebudení ducha. Informácie sú toho súčasťou, pretože vďaka nim musíme zaujať určité stanovisko a podľa toho sami určujeme, či prejdeme Božím sitom, avšak nie sú stavebným kameňom.
Vzostup spočíva v tom, že sa pozdvihneme bližšie k svetlu a naučíme sa prijímať zhora svetlé prúdy síl, ktoré sú neustále nad nami a začneme ich konečne využívať v prospech svetla. S vďakou, pokorou a láskou v srdci tvoriť krajší život, obraz duchovného raja tu na Zemi. Každý sám a všetci spoločne.
