Tento text je určený pre tých, ktorí v sebe majú vieru, snažia sa žiť aktívne vo svetle, avšak niekedy sa cítia depresívne a ovládne ich temnota. Ľudia čítajú z rôznych zdrojov veľa pekných a povzbudivých slov, ale slová nie sú všetko. Tie slová treba v prvom rade v sebe precítiť a naša viera sa nemá zakladať na slovách niekoho iného. Nie sme odkázaní slepo veriť druhým ľuďom. Aj napriek tomu, že sa toho povedalo mnoho, chcel by som ujasniť to, ako má vyzerať naša viera, odkiaľ má vychádzať a hlavne ako sa brániť negatívnym myšlienkam a občasnej depke. Text vznikol na základe toho, že si všímam, že niektorých občas postretne ťažká chvíľa a prepadnú skľučujúcim myšlienkam, pochybujú o všetkom, čo sa deje. No zároveň to, čo sa tu píše pojednáva o negatívnych pocitoch ako takých a ako sa proti tomu brániť.
Tento text nie je určený pre tých, ktorí tvrdia, že nám tu všetci nanútia vakcíny a pomrieme tu kým sa veci otočia k dobru. Títo ľudia nič nepochopili, nepomôže im žiaden takýto text, pretože ho v sebe úprimne neprecítia. Všade vidia iba temnotu a tú aj posilňujú svojimi strachmi a podobnými deštruktívnymi emóciami. Sú silno chytení do temných pút a tým sa odrezávajú od zdravého, jasného pohľadu.
Tí sa väčšinou odlišujú od bežných ľudí len tým, že majú viac otvorenú myseľ a teda poodhalili viac závoj poznania, avšak stále si so sebou nesú svoje slabé miesta, strachy a pochybnosti, cez ktoré sú ľahko manipulovaní/ovládaní temnými silami.
Pretože to, čo sa deje vo svete nie je len o vyčistení zla, ale hlavne o tom, kým sa na tej ceste staneme, na koľko sa duševne prebudíme.
Ako má teda vyzerať naša viera a odkiaľ má vychádzať?
Ako bolo mnohokrát povedané, pravá viera musí vychádzať zvnútra. Je to niečo, čo silno cítite, čo je odolné voči všetkým neprajným slovám a vďaka čomu vami nič neotrasie. V našej duši má horieť večný plameň, ktorý horí nezávisle od toho, či prikladáte palivo. Tým palivom plameň iba viac vzbĺkne, nemá však byť na tom závislý, pretože keď dôjde palivo, plameň zhasne..
Veriť by sme mali sebe a hlavne Bohu. Mali by sme si uvedomovať svoju vlastnú silu a to, že sme dôležití, pretože každý jeden z nás môže prispieť k ukotveniu svetla na Zemi a teda jeho víťazstvu, pretože tento boj je práve o nás. Verte Bohu, pretože len vďaka nemu sa Zem oslobodzuje.
Jedna vec je pochopiť, ako máme stáť v tomto boji, ako je dôležité rozsievať svetlo a lásku, lenže niečo úplne iné je to, keď príde na človeka ťažká chvíľa.
Temnota bude zúriť až do tej doby, pokiaľ nebude vyhubená, a čím viac svetla človek má, tým horšie a častejšie útoky. Preto je dôležité vedieť nie len ako stáť správne, keď je všetko v poriadku, ale ešte dôležitejšie je vedieť to ustáť, keď je zle. Na to, aby sme také útoky ustáli potrebujeme pochopiť, ako pracuje temnota, pretože na základe toho viete určiť, kedy je to ona, ktorá klope na dvere a dokážete ich zabuchnúť. Ak chcete zapichnúť meč svetla, potrebujete konkrétneho nepriateľa, musíte to mať presne pomenované, a preto je dôležité najskôr vysvetliť, ako pracuje temnota/ako útočí.
Kráľovstvom temnoty je hmota/hrubohmotnosť. Čím nižšie sa človek nachádza, tým ľahšie naňho temno dočiahne. Vďaka tomu človek jasne chápe, ako sa mohla medzi dnešným ľudstvom zakoreniť toľká temnota. Tým že sme tvorili/posilňovali poväčšine len nízke veci, tak sme sa kolektívne ako ľudstvo prepadli do ťažších/hutnejších oblastí, kde má temno na nás lepší dosah. Takto to funguje aj u jednotlivcov. Čím duchovne vyššie človek stojí, tým menší dosah bude naňho temnota mať. Nie je to tak, že človek bude tejto temnoty zbavený, pretože má veľkú moc a práve tých ľudí, ktorí stoja duchovne vyššie, tých čo najviac držia vysoké vibrácie sa bude krvopotne držať a stláčať ich dole. Preto nie je vaša chyba, že vás to napadlo, ale je dôležité temnotu rozpoznať, odhaliť a zničiť.
Čím viac je človek pripútaný len k hmotnému, tým je zraniteľnejší a ľahko ovplyvniteľný, keďže sa sústreďuje len na to, čo vidí a vníma okolo seba. Keď je takýto človek obklopený temnotou, pohltí to aj jeho samého. Naopak čím viac je človek prebudený na duchu, teda čím viac buduje zvnútra a nie je pripútaný len na hmotné, tým bude vedomejší a silnejší. Takýto človek má silu naopak presvetliť svoje temné okolie.
Čo určuje nakoľko je človek duchovne vysoko?
Závisí to od toho, nakoľko je človek v spojení so svojou dušou. Čím viac človek prenecháva svoj život/rozhodovanie len výhradne rozumu, tým viac v človeku chradne všetko duchovné a teda tým viac padá do pút temnoty, pretože ona vládne hmotnému svetu a rozum patrí do hmoty. Síce je jemnejšej hrubohmotnosti, ale stále patrí do hmoty. Na tomto opäť jasne vidíte, prečo sme ako ľudstvo tam, kde sme. Všetko sme postavili na uctievaní rozumu/hmoty a začali sme si nevšímať až očierňovať všetko duchovné.
Čím viac je teda človek v spojení s dušou, tým stojí duchovne vyššie, a tým pádom má naňho temno menší dosah. Čím viac je svetla v duši človeka, tým menej je tam miesto pre temno. Je to prosté a jednoduché na pochopenie, no samozrejme ťažšie na zrealizovanie.
Ako som spomenul, rozum patrí k hmote a je to „revírom“ temnoty. Na tejto úrovni loví ľudské duše. Duša je cestou k Bohu, zatiaľ čo čisto rozumová cesta je cestou duchovného úpadku, cestou zániku, preto musí byť medzi týmito dvoma harmónia. Preto sa vyvinuli vakcíny, ktoré majú za úlohu potlačiť ľudskú dušu, a preto sa vytvorili antigénové testy, ktoré mali za úlohu vyhľadať ľudí s Kristovou DNA. O tom to celé bolo, o vyhubení všetkého čistého na Zemi a to sa môže podariť len cez odstavenie ľudskej duše a nastolenie vlády rozumu. Teda, aby z nás boli ľahko ovládateľné stroje bez kúska citu a vakcína a s tým spojené technológie mali za úlohu toto postupne pretlačiť v človeku.
Temno nedokáže útočiť cez naše čisté cítenie, ale dokáže na nás útočiť cez naše myšlienky/pocity teda tam, kde je jeho dosah. Pýtate sa, či je cit a pocit to isté? Nie, to nie je. Pocit súvisí s mozgom, zatiaľ čo cit je niečo hlbšie a vychádza z duše. Ako to rozlíšiť?
Pri pocite vzniká prvá myšlienka a následne pocit, zatiaľ čo pri čistom cítení vzniká najskôr cit a až následne to začneme analyzovať rozumom. Taký je správny postup, akým by sme mali fungovať. Všetko sa to deje samozrejme rýchlo a je dôležité to praktizovať pokiaľ sa to chceme naučiť/osvojiť si to.
Temno útočí tam, kde to dovolíme. Môže to byť strach, pochybnosti, duchovná pýcha.. Jednoducho útočí cez naše slabé miesta a útočí rôznymi cestami/spôsobmi presne tak, aby nás účinne porazila, pretože pozná veľmi dobre naše slabé miesta. Je to pre nás však príležitosť, pretože takto sa nám odhalia naše slabé miesta a môžeme na nich pracovať. Častokrát je však problém si tie slabé miesta priznať, však? Napríklad pokiaľ máme veľké ego, pýchu tak je pre nás obzvlášť ťažké vymaniť sa z týchto pút, pretože tieto vlastnosti temnota v nás ešte viac posilňuje a my to samozrejme nevnímame ako slabosť, pretože sme ako v opojení. Nikto z nás nie je dokonalý, pretože každý z nás má nejaké neduhy/slabosti. Rozdiel je len v tom, že niekto si to prizná a niekto nie. Preto je mimoriadne dôležité rozvinúť si zdravú sebareflexiu, teda vedieť sa na svoju osobu pozrieť nezaujato. Tak ako to často vieme u druhých.. 🙂
Najväčšia zákernosť temnoty je v tom, že je nenápadná a rada sa maskuje. Nastolí vám ilúziu, v ktorej si myslíte, že to všetko vychádza z vás samých, podhodí vám myšlienky, ktoré budete brať ako svoje vlastné. V ťažkých chvíľach si nemusíte uvedomiť, že to nie ste vy, odkiaľ toto zlo pochádza. Dusíte sa vlastnými myšlienkami, pocitmi strachu a úzkosťami, a v tej chvíli si neuvedomujete, že je to niečo, čo vám bolo „podstrčené“ zvonku. V tomto poznaní sa vám už odkryje mnoho. Ak si dokážete v ťažkých chvíľach uvedomiť, že ste obeťou vonkajšieho útoku, veľa sa tým pre vás zmení, pretože pochopíte, proti čomu stojíte a budete s tým vedieť bojovať.
Preto buďte bdelí v ťažkých chvíľach! Dôkladne sa pozorujte a vtedy si uvedomte, že tie skľučujúce pocity/myšlienky nemusia byť vaše. Odhaľte ich, zamierte a páľte. Čím skôr to odhalíte, tým je pre vás lepšie, kým to ešte nad vami nepreberie úplnú kontrolu. Nejestvuje presný návod na to, čo vtedy robiť, pretože každá situácia je iná, preto je dôležité pozorovať sa a určiť, čo sú moje slabé miesta a čo mi v tých chvíľach pomáha. Temnota sa rada zahaľuje plášťom dobra, aby sa mohla „infiltrovať“ do duše ľudí. Preto buďte bdelí a myslite na to hneď, keď pocítite, že klesáte na duchu. Spojte sa so svojou dušou, cíťte, buďte živí duchom.
Robte to, čo vás činní šťastnými, radujte sa zo života, radujte sa z maličkostí, naučte sa ďakovať za život, ďakovať za každý nádych. Veľakrát som upozorňoval na to, že to, čo sa deje by sme nemali brať na ľahkú váhu ako nejaký film, pretože doba je vážna, no na druhú stranu by sme nemali zabúdať na smiech, na radosť. Dávajte svojej duši svetlé impulzy, kŕmte ju výživným chlebom poznania, aby nemala príležitosť vyhasínať..
Veľa ľudí vie, že sme v procese vzostupu, no nie každý má o tomto vzostupe ten správny dojem. Z mnohých duchovných článkov o vzostupe môže mať človek dojem, že to bude obrovský bum, kde zrazu všetci budeme vibrovať na vysokej úrovni a zbavíme sa všetkého hmotného. Ako o tomto vzostupe vieme my, ešte lepšie o ňom vedia temné sily, ktoré to hojne využívajú cez rôzne channelingy a podobne. Chcú, aby si ľudia mysleli, že vzostup je o len o nejakom meditovaní, že proces sa postará sám o seba.
Áno, proces sa nakoniec postará sám o seba, ale kedy a či s nami alebo bez nás nie je presne stanovené. Nie je to tak, že teraz všetci vzostúpime, že stačí vyčkať a ostatní spáči sa pripoja. Nie je to o čakaní a nie je to o všetkých; je medzi nami prosto veľa temných ľudí, ktorí sú príliš zakorenení v hmote a nie sú schopní vzhliadnuť na nič vyššie. Pravdepodobne budú musieť byť zo začiatku donútení k zachvievaniu sa vo svetle, pretože tisícročná ríša je o tom, že sa ľudská vôľa podriadi tej Božej. Už nám nebude umožnené páchať zlo a ďalej ničiť. Každý musí kráčať vo svetle, pretože potom by sa cez tých temných a materialistických ľudí mohli opäť vzývať temné sily, ako bolo tomu doteraz. Pretože toto nie je o tom, že teraz Boh vo svojej láske všetkým odpustí aj tie najťažšie hriechy a pozdvihne všetky svoje ovečky ku svetlu. Niektorí prosto svetla nie sú hodní a oni ho ani nechcú, oni by radšej to ich staré hmotné, oni nechcú nič duchovné. Nepreukázali sa ako hodné duchovné bytosti v tejto hmotnej škole na Zemi a toto je predsa o Božom triedení. Boh je láska a práve vo svojej láske oddelí plevy od zŕn, odstráni zo stvorenia všetko neprosperujúce, aby sme konečne ako ľudia prosperovali a tvorili tu na Zemi naozajstný raj, podobný tomu v duchovnej ríši. Túto voľbu neurobí Boh za nás, on to umožní, ale to ako sa zachováme a aký osud si týmto vyberieme je na nás. Máme šancu do poslednej chvíle, ale iba dovtedy, kedy sa brána zatvorí. Nie je od nás chcené, aby sme sa tomu len odovzdali a verili v proces bez vlastného pričinenia. Je od nás vyžadované naše aktívne zapojenie, pevné presvedčenie o svetle, bojovnosť za pravdu a vlastné vyciťovanie toho, čo je správne. Boh nás chce vedomých, nie poslušných..
Takže späť k vzostupu. Temné sily chcú, aby sme my, čo vieme o vzostupe meditovali a neriešili nič okolo nás, neriešili nič temné, lebo by nám to mohlo „uškodiť“ a „znížiť vibráciu“. Týmto nás chcú odstaviť z cesty, pretože by nás tým úplne odzbrojili. Človek, ktorý odmieta vidieť temnotu a byť aktívny, je tak ľahká obeť ako ovca, čo o ničom nevie. My práveže máme byť aktívni na hmotnom a duchovnom poli, pretože vo vesmíre to, čo sa nehýbe stráca silu a upadá do agónie. Vzostup sa neudeje skôr, ako bude odhalená temnota. Preto je dôležité aj tu byť aktívny a zaujímať sa o ňu, poukazovať na ňu, odsudzovať ju a upozorňovať na ňu okolitý svet. Pretože najväčšia sila temnoty je v tom, že žije v tieni a nikto o nej nevie. Takto bola schopná prežiť, temnota totiž nevie prežiť na svetle. Preto je dôležité ju spoznať, vytiahnuť ju verejne medzi reflektory a popraviť ju. Popraviť ju našim odporom voči nej, našou nevôľou riadiť sa ňou. Samozrejme nie je správne vo všetkom vidieť len to temné a nechať sa tým úplne pohltiť; to by nám znemožnilo zdravý pohľad na situáciu a schopnosť vzhliadať ku svetlu a veriť v dobro. No je dôležité o tom vedieť a poznať plány temnoty.
Vzostup nie je o opustení všetkého hmotného. Meditácia alebo čokoľvek, čo vám pomáha stíšiť myseľ je dobrá vec. Veď myseľ je tá, vďaka ktorej je umožnené všetko zlo na Zemi. No vzostup nie je o úplnom odstrihnutí sa od mysle. Myseľ je hmota a hmota je súčasťou nás. Telo, myseľ, duch, to všetko sme my ako celok. Sme spojenie hmotného a duchovného, preto nezatracujte ani jedno.
Vzostup má jediný cieľ a to priviezť nás späť ku svetlu, k Bohu. Nie Boh nie je v nás, ako si to niektorí radi vykladajú. Boh je niekoľko úrovní nad nami a jeho podstatu nebudeme schopní nikdy pochopiť, pretože je Božskej podstaty a my duchovnej. To, čo môžeme vycítiť vo stvorení a v nás, je pôsobenie jeho ducha, nie Boh samotný. Boh nie je v nás ani okolo nás. To, čo môžeme vycítiť vo stvorení a v nás je pôsobenie jeho ducha, čoho vycítenie a uvedomenie má pre nás nesmiernu hodnotu a zdroj sily a svetla. Odstráňte duchovnú pýchu, pretože my ľudia sme len malé zrnko v tomto obsiahlom stvorení. No napriek tomu sme výnimočné bytosti. Sme naozaj obrazom Božím v hmote. Nie však každý. K tomu, aby tým obrazom človek naozaj bol, sa musí pričiniť sám. Sme skutočne výnimoční a dôležití, a preto o nás majú taký veľký záujem iné mimozemské rasy.
Veľa ľudí zachvátila akási ET mánia. Čakajú na nich, ako by to bola naša spása. Fotia si každé malé svetielko na oblohe a kochajú sa nad tým, aké je to úžasné, naša galaktická rodina.. Čo je to za úchylku? Áno, tak ako sú tu zlé rasy, ktoré nás po celé veky zotročovali, tak sú tu aj dobré, ktoré pomáhajú priviesť túto Zem späť do rovnováhy. Nemôžu príliš zasahovať, pretože je to predsa všetko o našej slobodnej vôli, no napomáhajú. Je dobré vedieť, že nie sme v tom obsiahlom vesmíre sami, že jestvujú dobré a rovnako aj zlé rasy, no nemá zmysel sa v tom príliš „šprtať.“ Ale prečo si z nich niektorí ľudia robia bohov? Práve toto bol ich zámer, takto ľudí zmanipulovať a to potom využívajú, aby si podmanili ľudskú dušu, robia tzv. únosy duše. A prídu práve za takými, čo sa o nich zaujímajú, alebo majú v duši veľa svetla. Vedieť o tom, ale neklaňať sa! Vzhliadať máme iba hore. Vzostup je o nás, nie o nejakých lietajúcich UFO. Niektorí sa nevedia dočkať galaktického kontaktu, akoby na tom záviselo naše bytie, a pritom je tu toľko práce, čo treba učiniť na nás samých v prospech svetla, že to má zvládnuté len máloktorá duša. Samozrejme, že je potrebné vedieť o mimozemskom živote a hlavne o negatívnych rasách, ktoré nás po celé veky zotročovali, ale ako nie je správne všetko vidieť temné, tak rovnako nebezpečné je všade vidieť iba lásku. Nie všetko, čo sa tvári ako láska, aj láska skutočne je. Žijeme v dualite, kde pobýva pravda vedľa lži a je len nás, čomu sa rozhodneme veriť. Pravda je čistá, priama a bez krásnych pláštikova človek čistého ducha ju ľahko odhalí. Dôkladne rozlišujte, čo je pravda a čo manipulácia. Nie ste odkázaní veriť niečomu len preto, že to znie pekne. Vy v sebe máte kompas pravdy, tak sa ho naučte používať.
Vzostup je jednoducho o rozširovaní duchovnej stránky v nás, o rozširovaní vedomia, o uvedomovaní si temnoty, ktorá nás po celý ten dlhý čas sužovala a zároveň o schopnosti prijímania tých svetlých lúčov, ktoré na nás vždy svietili, no nikdy sme ich neboli schopní prijať, pretože sme o nich ani nevedeli. Starali sme sa o bežné pozemské maličkosti. Teraz je ten čas začať vzhliadať hore k niečomu vyššiemu a to jedine k Bohu.
Je jedno kedy to príde. Ten vzostup je už tu, deje sa to práve teraz. Zintenzívni sa to samozrejme až po úplnom očistení Zeme a po prebudení väčšiny obyvateľstva. A nie, nebude to zo dňa na deň ale stúpame predsa každý deň. Každým dňom temnota stráca na sile a každým dňom sa svetlo viac ukotvuje na Zemi a v dušiach ľudí. A hlavne sa to neudeje samo. Vyžaduje si to prácu a naše aktívne zapojenie. Vzostup je o nás všetkých. Vzostup je tu a teraz, pretože najdôležitejší okamih je vždy ten prítomný. Nepozerajte do budúcnosti, v ktorej budeme všetci vibrovať v 5D a svet bude ako rozprávka. Predtým nás čaká ešte obrovské množstvo práce. Malými krôčikmi naprieč krajšej budúcnosti a svetlým zajtrajškom. Žite v prítomnosti, robte to čo vás činí šťastnými, ale robte to s vedomím toho vyššieho duchovného vo vás. Žite svetlom a ďakujte za to. Majte hlavu v oblakoch, ale nezabúdajte mať pevnú pôdu pod nohami. Vyciťujte, buďte ostražitý a nedajte sa zmanipulovať.
Niektorí “prebudení“ si myslia, že prebudením sa ich misia skončila. Prebudili sa a teraz čakajú v tichosti na vzostúpenie. Bol to len prvý stupienok a skutočná duchovná cesta tým ani nezačala. To, že viete o temnote a jej plánoch z vás nerobí hodných pred Bohom. Málokto má skutočne zvládnutú duchovnú stránku života a málokto dnes žije naozaj tak ako má. Mnoho ľudí podľahlo rôznym temným agendám, mnoho ľudí sa o duchovný vzostup a Boha ani nezaujíma, mnoho ľudí berie život príliš “ezotericky“, a tým strácajú pevnú pôdu pod nohami a mnoho ľudí ani nevie, čo sa vo svete deje. Prosto je medzi nami veľa úskalí a falošných chodníčkov a pravda je, že málokto stojí vo stvorení tak ako má (pravdivo, pevne a na tom správnom mieste).
PS: Chcete zmeniť svet? Zmeňte najskôr seba. Začnite myslieť, konať a cítiť tak, ako si želáte, aby sa veci uberali. Svojim svetlom nakazíte ďalších a ľahšie vytvorí niečo 10 ľudí ako jeden. Ukážte druhým, že to ide aj inak.
Otázka: Sme podľa vášho názoru vo vesmíre sami, alebo Stvoriteľ stvoril viac rás na rôznych iných planétach?
Odpoveď: Tu si musíme ujasniť, na čo konkrétne sa pýtame. Sme sami, alebo nie sme sami? ALE V AKOM ZMYSLE? Pretože dnes je na Zemi nesmierne veľa kontaktérov a spirituálne založených ľudí, ktorí komunikujú s mimozemskými rasami, sú s nimi v kontakte, spolupracujú s nimi a podobne. IBAŽE, tieto správy a skúsenosti týchto ľudí majú jednu veľkú trhlinu. Títo „mimozemšťania“ majú éterické telá a sú teda pre väčšinu ľudí neviditeľní. Dokonca ako niektorí uvádzajú, nemusia jesť, piť, nemajú pohlavné orgány a podobne. Čo z toho vyplýva? Že to v žiadnom prípade nie sú mimozemšťania, ale ľudské duše zo záhrobného sveta na duchovne tak nízkej úrovni, že mnohé ani nevedia, že žili na Zemi a zomreli. Považujú vo svojom blúdení sami seba za mimozemšťanov a majú éterickú vyspelú techniku, ktorou môžu prekonávať ohromné vzdialenosti v okamžiku. Už z tohto čo je tu napísané je jasné, že sa nejedná o žiadnych mimozemšťanov, ale o duše zomrelých pozemšťanov v záhrobí, ktorých niektorí kontaktéri na Zemi vidia a komunikujú s nimi. Takýchto „mimozemšťanov“ sú bilióny a biliardy, ktorí žijú na miliardách rôznych planét v našom Vesmíre. Je to však záhrobný svet, sú to duše zomrelých ľudí. Nemajú biologické telá, ani pohlavné orgány, pretože duša človeka ničím takým nedisponuje. Plodenie a vylučovanie a ostatné biologické potreby sú len tam, kde sa jedná o hrubohmotnú matériu a biologický život v takej forme, ako ho poznáme. Takže až teraz sme sa mohli presunúť k Vašej otázke. Ak sa pýtate na humanoidný život, na biologický život so všetkým, čo k tomu patrí tak, ako to poznáme na Zemi, tak nie sme sami. Ale na druhej strane nie je veľa planét vo Vesmíre, ktoré sú obývané ľuďmi, ako sme my. Dajú sa dokonca spočítať na prstoch jednej ruky, to je ale súčasný stav. Po Veľkej očiste, ak prebehne Posledný Súd na Zemi, v našom Vesmíre zakrátko pribudne hneď niekoľko planét, kde sa rozvinie život tak, ako sa rozvinul aj ja našej planéte. Takže v súčasnosti je niekoľko planét v našom Vesmíre, zámerne píšem v našim, lebo aj hrubohmotných, fyzikálnych Vesmírov je niekoľko a v tom našom existujú ľudia ako my v pozemských telách…
Vesmír je obrovský a je naivné si myslieť, že sme tu sami. Krása života je práve v rozmanitosti. Preto je dobré vedieť o týchto skutočnostiach, no na druhú stranu si treba dávať pozor práve na týchto kontaktérov, pretože drvivá väčšia týchto „channelingov“ je odpad. Temné rasy sa totiž snažia práve cez takéto cesty zviesť ľudí zo správnej cesty a podmaniť si ich, pretože my ľudia sme výnimoční. Aj keď to tak vzhľadom na súčasný úpadok ľudstva nevyzerá, Zem je strediskom žiarení a je tu svetlo silno ukotvené oproti iným častiam. Preto majú taký záujem o našu energiu, naše duše.
Čoraz väčší počet ľudí si uvedomuje závažnosť dnešných biblických časov, mnohí cítia tlak na duši, tlak rozhodnutia, pred ktorým všetci stojíme. Je to rozhodnutie: Buď alebo! Prečo je to tak? Prečo je terajší život tu na Zemi pre nás taký dôležitý?
My ľudia pochádzame z duchovnej ríše a našim dôvodom pravidelného vteľovania sa na túto Zem je náš duchovný vzostup. Aj keď to tak doteraz nevyzeralo, pretože väčšina si to tu dole na Zem príde len odžiť, odkrútiť ako šichtu v robote, zmyslom nášho bytia na Zemi je duchovný rast. Hore v duchovnej sfére sme boli len duchovné iskry, neboli sme sa schopní z tejto iskry rozvinúť na plnohodnotnú svetlú bytosť. Iné silnejšie bytosti rozdielneho žiarenia to dokázali, avšak pre nás, ktorí stojíme až na poslednom stupienku duchovnej ríše, bolo žiarenie príliš silné na to, aby sme sa dokázali vyvinúť do plnohodnotnej bytosti, preto nám bolo z milosti a lásky Božej umožnené vteliť sa tu do hmotnosti, kde sa môžeme rozviť do seba-uvedomelej bytosti. Tento dej by bolo potrebné viac rozviť, avšak teraz je pre nás všetkých dôležité pochopiť, že sme tu za účelom rozvitia duchovných síl a že máme už len málo času.
Aká je to seba-uvedomelá bytosť?
Je rozdiel medzi seba-vedomým a seba-uvedomením si seba. Seba-vedomé sú zvieratá (a niektorí ľudia), pretože sú si vedomé, že sú, sú si vedomé svojich základných potrieb, avšak nie sú si vedomé nič hlbšieho v sebe. Zvieratá taktiež pochádzajú z ríše iného žiarenia, z ríše bytostnej a nemajú v sebe nič duchovné, ako to má človek. Zvieratá majú dušu, zatiaľ čo človek má v sebe ducha. Nášho ducha väčšinou označujeme pojmom duša, avšak ak chceme ísť do vyššieho poznania stvorenia, je dôležité tieto veci rozlišovať a dať do správnych pojmov. Duša je seba-vedomá zatiaľ čo duch je pri správnom vývine seba-uvedomelý. Nie každý duch je automaticky seba-uvedomelý, pretože nie každý človek si je vedomý tejto duchovnej stránky v sebe, nie každý ju hľadá a rozvíja. Nie je to tak, že by zvieratá boli hodnotovo nižšie ako človek, sú len iného žiarenia. Zviera stojí mnohokrát práve vyššie ako človek, pretože zviera vždy stojí vo stvorení tak ako má, vždy v súlade s Božími zákonmi, zatiaľ čo mnoho ľudí používa svoj dar slobodnej vôle na ničenie tohto stvorenia a sťahovaním ho do záhuby živením len nízkych priam temných hodnôt!
Takže človek prišiel na túto Zem za jediným účelom, a to je duchovný rast. Každý z nás tu bol vtelený už mnohokrát v závislosti od toho, čo všetko sa musel naučiť a pochopiť. Až keď človek očistí a pozašíva diery na svojom rúchu, môže sa vrátiť späť do ríše ducha. Nie je to automatický dej a nie každý sa tam dostane. V tom spočíva voľba každého človeka. Môže svojou slobodnou vôľou tvoriť ušľachtilé čisté hodnoty a tým povznášať celé stvorenie, alebo sa obráti proti svetlu, proti všetkému duchovnému a strhne sám seba do záhuby.
Na to, aby sme pochopili prečo je práve táto inkarnácia pre nás taká dôležitá, je dôležité vysvetliť, prečo je pre človeka také dôležité pracovať na svojej duši tu dole na Zemi v každej jednej inkarnácií. Nie je to tak, že človek sa ihneď po smrti vtelí do nového tela. V závislosti od toho, z čoho sa musíme očistiť, sa ľudská duša určitý čas pohybuje v tzv. záhrobných svetoch, kde sa očisťuje od viny, ktorú na seba nabalila počas pozemského času. Takže po smrti sa rovnako očisťujeme od zaťažujúcich vecí, pokiaľ nás nejaké ťažia. Mnohí v záhrobný život neveria, poprípade veria, avšak nerozmýšľajú nad tým, čo bude potom. Žijú tu a teraz tak si to chcú užiť, aj keď to možno nejde ruka v ruke s dobrými úmyslami. Nezaujíma ich, čo môže byť potom. Všetci neveriaci prejdú po svojej smrti ťažkým duševným otrasom a pochopia ako ľahkovážne brali na vedomie určité veci, avšak vtedy už je neskoro.
Prečo je také dôležité využiť čas na Zemi, keď to predsa môžeme urobiť potom?
Vo stvorení jestvuje mnoho úrovní s rôznou hustotou. Náš hmotný život je len ako jedna hviezda, pričom celé stvorenie je také rozsiahle, že to ľudský duch nedokáže ani poňať, nie to pochopiť. Všetko je energia a s každou takou úrovňou sa mení vibrácia/frekvencia/hustota.
Rovnako naše myšlienky sú energia, a preto sa hneď nezmenia v prach, ale sú to pretrvávajúce formy, len iného, jemnejšieho žiarenia ako sme my ľudia. Vo stvorení popri iných zákonoch platí zákon spätného pôsobenia, ktorý vráti v spätnom účinku pôvodcovi všetko, čo v minulosti vyslal. V preklade to znamená, že čo kto zaseje, to aj zožne. Nazývame to karma. Preto niet v živote žiadnej nespravodlivosti, pretože všetko, čo nás postihlo, aj to zlé, sme niekedy v minulosti vytvorili my sami svojim konaním. Nemuselo to byť zákonite v tomto živote, ale mohlo to byť niekedy v tých minulých. A preto že sa myšlienky len tak nestratia, ale “žijú“ ďalej sa nám naše pohnútky a myšlienky v budúcnosti vrátia v spravodlivom účinku. Hovoríme tu o tých myšlienkach, ktoré majú určitú duchovnú silu, nie tie plytké výplody rozumu, ktoré tvoria väčšinový obsah nášho dňa.
Tu v hmotnosti máme obrovskú príležitosť ku konaniu dobra a hlavne k zmene. Pokiaľ sme konali nečisto a zmeníme sa k dobrému, môžeme zmierniť a dokonca až odvrátiť účinky zlej karmy, ktorú sme v minulosti vytvorili. Vždy to samozrejme závisí od toho, ako veľmi sme to nečisté živili a nakoľko veľmi sme sa zmenili. Je to akoby sme svojou zmenou k lepšiemu stanovili nitkám osudu prekážku, a preto tie nepriaznivé osudové vlákna, ktoré nás mali postihnúť k nám prídu len v zmenšenom účinku a v priaznivej situácií nás naša ťažká karma môže úplne “minúť.“
Zatiaľ čo v našom živote túto zmenu na sebe samých dokážeme urobiť pomerne rýchlo, po našej smrti to už tak nie je. Keďže naše myšlienky sú rovnakého žiarenia ako úroveň záhrobia, po odlúčení od pozemského tela nás zastihne všetko, čo sme počas života zasiali a toto nás svojim druhom buď pozdvihne, alebo zatlačí do temnôt. Pozemské telo nám slúži sčasti ako taká ochrana a dáva nám príležitosť zmeny, avšak po fyzickej smrti musíme bezprostredne žať čo sme zasiali a nedá sa pred tým uniknúť, pretože sa “narodíme“ presne do tej istej úrovne, v ktorej sa zachvievajú naše myšlienky a činy.
Predstavme si, že by sme rozhnevali divé šelmy, ktoré sa na nás chcú vrhnúť, avšak bráni im v tom veľká prekážka. Prekážka nie je nezlomná, avšak v závislosti od veľkosti šeliem povedzme že postačí a tak sme zjavne pod ochranou. Teraz si predstavme, že tento plot náhle zmizne, a šelmy sa do nás “pustia.“ Šelmy predstavujú naše nečisté myšlienkové formy a plot predstavuje naše hrubohmotné telo, pretože takouto ochranou je sčasti naše fyzické telo a teda ešte v pozemskom živote si máme šancu tieto šelmy udobriť, pretože po fyzickej smrti táto ochrana pominie. Takéto prirovnanie platí v prípade, že sme na seba nabalili niečo nečisté. V opačnom prípade, teda pri konaní dobra nás sila spätného pôsobenia osudových vlákien povznesie na vyššiu úroveň.
Zároveň nás po fyzickej smrti zákon rovnorodého prinesie k nám podobným ľuďom a emóciám. Pokiaľ sme tvorili veľa zlého, nič iné ako zlo nepocítime a toto zlo nás bude obklopovať zvonku aj zvnútra; bude nás to dusiť a zožierať a bude to intenzívne a neustále, keďže už to nebude mať čo spomaliť/oddialiť.
Záhrobný život funguje na subjektívnej rovine, čo znamená, že každý to bude prežívať iným spôsobom. Každý sme iný, každý vnímame svet inak, a preto každý to budeme zažívať svojim vlastným spôsobom. Je to akoby sme si celý život všetkým svojim myslením/konaním/cítením tvorili druhý svet, v ktorom budeme musieť po istý čas pobývať.
Ak sme niekomu spôsobovali zlo, sami toto zlo pocítime na sebe v intenzívnejších účinkoch. Pokiaľ bol človek napríklad tvrdý materialista a neveril v život po smrti a nechcel o tom nič počuť, bude po smrti v záhrobnom svete slepý a hluchý. Časom sa mu dostane videnia, pochopí kde sa nachádza, pochopí čo je jeho zmyslom avšak bude to trvať ďaleko dlhšie ako by mu to trvalo na Zemi, keby len chcel. Nie je to pre človeka žiadny trest, je to spravodlivosť. Aká bola sejba, taká bude neskôr žatva. Žiadne náhody tu nejestvujú. Keďže nás po smrti už nechráni fyzické telo pred nepriaznivými účinkami karmy, je pre nás ďaleko ťažšie sa očistiť, a preto čo sme tu na Zemi mohli dokázať urobiť za mesiace, v posmrtnom živote nám to môže trvať roky a v extrémoch až stovky a viac rokov. To platí napríklad pre ľudí, ktorí majú určité duchovné schopnosti a používajú to na nekalé úmysly a takouto svojou duchovnou činnosťou zväzovali ľudské duše, či už vedome alebo nevedome. Nevedomosť nie je ospravedlnenie, pretože každý človek má v sebe neomylný kompas na rozlíšenie toho, čo je správne a tým kompasom je jeho duša. Zároveň každý človek dostane počas života rôzne nápovede/napomenutia a je na ňom, či to počúvne alebo zostane vedome slepý a hluchý. Títo ľudia po posmrtnom živote môžu byť očistení až vtedy, kým sa na správnu cestu nevrátia všetky duše, ktoré utrpeli ujmu konaním tohto človeka, a on sám k tomu môže týmto ľuďom napomáhať rôznymi návnadami. Preto sa svojou činnosťou môžu v extrémnom prípade duchovne zviazať až na tisícročia.
Prečo je práve táto inkarnácia pre nás taká dôležitá?
Teraz sa nachádzame v období Božej žatvy, kedy je od nás vyžadované, aby sme sa pevne postavili na stranu svetla alebo temnoty, pričom vlažnosť je hodná toľko ako temnota. Mali sme príliš veľa šancí, príliš veľa času a v tejto Dobe od nás Boh požaduje, aby sme ukázali, na ktorej strane stojíme. Mali sme veľa času, dostali sme veľa milostí a teraz je čas ukázať, v čo sme premenili dar života. Je čas sa zodpovedať zo všetkých svojich činov pred Bohom! Kto to vníma, ten jasne cíti, že situácia vo svete hovorí jasnou rečou. Už nebudeme mať teraz ďalšie šance určené k našej náprave, preto je pre nás táto inkarnácia taká dôležitá, a preto keď niekto v tejto dobe umrie, je nesmierne dôležité v akom duchovnom stave bol pred smrťou, pretože po smrti by už nemusel mať čas očistiť sa zo všetkého, čo ho ťažilo. V čoraz silnejšom Božom vyžarovaní je nútené vyplávať na povrch aj to, čo by najradšej zostalo skryté, a preto sa všetko nečisté samo odhalí, rozsúdi a zničí sa samo v sebe. Rovnako sú zrýchlené účinky našich osudových vlákien. To, čo zasejeme, to teraz zožneme v ďaleko rýchlejších účinkoch. Presýpacie hodiny sú skoro na konci a teraz už nie je čas zaháľať. Žijeme naozaj v biblických časoch a prorokovaný Boží súd je nad nami. Teraz je čas predložiť výsledky našej práce, ktorú sme za tie všetky životy tvorili. Či z toho vzišli krásne kvety, alebo burina. Po Božom čistení ostanú však len tie krásne kvety, burina bude musieť uhynúť!
Ak chceme tento zásadný pojem správne pochopiť, musíme získať aspoň určité základné znalosti stavby stvorenia. Musíme byť ochotní vyvinúť v tomto smere aspoň trošku námahy, pretože aj tu platí, že bez práce nie sú žiadne koláče. Bez vážnej snahy o nadobudnutie základných súvislostí o stavbe stvorenia nemôže byť teda vôbec nijakej znalosti o tom, čo to vlastne duša je. Bez tejto snahy môže byť iba nevedomosť, tápanie, domnienky a dohady, absolútne nedôstojné človeka súčasnej doby, ktorý už dávno mal byť v týchto vážnych veciach plne vedomým. V tom najzákladnejšom členení si môžeme stvorenie rozdeliť na dve časti – na časť hmotnú a časť duchovnú. Časť hmotnú treba však ešte rozdeliť na jemnohmotnosť a hrubohmotnosť.
Stvorenie:
Duchovná časť
Hmotná časť – jemnohmotnosť – hrubohmotnosť
Hrubohmotnosť je úroveň stvorenia, v ktorej žijeme práve v tejto chvíli a jemnohmotnosť je úroveň stvorenia, do ktorej odchádzame po našej pozemskej smrti.
Náš pôvod, naša najvnútornejšia podstata a jadro našej bytosti však pochádza z duchovnej časti stvorenia, čiže z duchovnej ríše. Tam sme sa kedysi dávno nachádzali ako nevedomé duchovné zárodky, prejavujúce túžbu po sebauvedomení.
Aby sme ale mohli dospieť v zrelé duchovné osobnosti, schopné plnohodnotného života v duchovnej ríši, bolo nám umožnené ponoriť sa do hmotnosti. Život v hmotnosti je totiž pre nevedomý duchovný zárodok akousi školou, v ktorej má postupne dozrieť k už spomínanej zrelosti.
Na vlastnú žiadosť sa teda duchovný zárodok ponoril do hmotného sveta, avšak spočiatku iba do jemnohmotnosti, ktorá je duchovnej časti stvorenia bližšie. Aby sa tu mohol plne prejavovať a pôsobiť, prijal na seba jemnohmotný plášť, čiže jemnohmotné telo. Potom však nasledovala jeho cesta až do hmotnosti a aby aj v nej mohol plne pôsobiť nasledoval ďalší, hrubohmotný plášť, teda naše pozemské telo.
Je to presne ako pri ruských matrioškách. Sú to figúrky – bábiky, skryté jedna v druhej. Základ tvorí tá úplne najmenšia, ktorá je skrytá vo väčšej a tá väčšia v ešte väčšej. Najmenšia bábika predstavuje naše vnútorné – duchovné jadro, väčšia naše jemnohmotné telo – náš jemnohmotný obal, ktorý nazývame dušou a najväčšia, vonkajšia a najvrchnejšia matrioška predstavuje náš najhutnejší obal, čiže fyzické telo.
Takže z pohľadu z hora nadol tu máme ducha, dušu a telo. Tieto zodpovedajú trom úrovniam stvorenia: duchovnej, jemnohmotnej a hrubohmotnej.
Z nášho ľudského pohľadu, čiže z pohľadu zdola nahor to znamená, že ak zomrieme, iba jednoducho odložíme náš hrubohmotný obal, čiže našu najvrchnejšiu matriošku a staneme sa dušou, žijúcou v jemnohmotnosti, ktorá v sebe ešte nesie duchovné jadro.
Takto sa teda človek rodí a zomiera, čiže strieda jemnohmotnosť s hrubohmotnosťou, čím však postupne dozrieva jeho duchovné jadro až sa napokon stane, že toto jadro – naša duchovná osobnosť je už natoľko zrelá, že okrem hrubohmotného obalu, čiže fyzického tela bude môcť napokon odložiť i telo jemnohmotné – náš duševný obal a vstúpiť do svojej domoviny – do duchovnej ríše ako plne zrelá duchovná osobnosť.
Na tejto zemi teda nežijeme iba raz, ale vraciame sa na ňu dovtedy, kým plne duchovne nedozrejeme. Dovtedy sa nachádzame stále v hmotnosti, prechádzajúc z jej jemnohmotnej časti do hrubohmotnej a zase naopak. Raz teda žijeme ako ľudia na zemi a raz ako duše na takzvanom druhom svete.
Tento vyučovací proces, alebo proces dozrievania však nie je nekonečný. Je ohraničený časovým rozmedzím trvania hmotnosti, pretože všetko hmotné podlieha nevyhnutnému vzniku a zániku. A to nie len naše fyzické telo, ale aj naša planéta, ktorá ako kedysi dávno vznikla, tak aj postupne zanikne. Procesu vzniku a zániku je však podrobená úplne celá hmotnosť, čiže i jemnohmotné úrovne, v ktorých žijú ľudské duše po fyzickej smrti.
Čas príchodu nevyhnutného rozkladu všetkého hmotného teda určuje čas trvania školy života, v ktorej máme duchovne dozrieť tak, aby sme boli schopní napokon odložiť i naše jemnohmotné telo skôr, ako začne spomínaný nevyhnutný hmotný rozkladný proces. Človek sa jednoducho musí dostať včas z dosahu všetkého hmotného do bezpečia svojej domoviny – duchovnej ríše. Ak to totiž nestihne a jeho duchovné jadro nebude dosť zrelé na to, aby okrem tela hrubohmotného mohlo odložiť i telo jemnohmotné, potom bude musieť byť strhnutý do rozkladu všetkého hmotného, v ktorom bude zničená jeho doposiaľ ešte nezrelá osobnosť – jeho dlhým vývojom v hmotnosti nadobudnuté ja. Je to najstrašenejšie, čo sa vôbec môže človeku prihodiť. Je to takzvané večné zatratenie!
Avšak nakoľko duchové jadro v nás je večné a nezničiteľné, pretože pochádza z duchovnej ríše, po veľmi bolestivom procese rozkladu dovtedy nadobudnutej, avšak nedostatočne zrelej osobnosti sa vznesie naspäť ako nevedomý duchovný zárodok tam, odkiaľ kedysi dávno vyšlo. Na a potom, po nesmierne dlhej dobe, keď sa hmotný svet po predchádzajúcom rozklade začne opäť nanovo formovať a vznikať, potom sa tento duchovný zárodok môže opäť vnoriť do hmotnosti a pokúsiť sa dospieť k plnej duchovnej zrelosti, ktorá mu umožní včas odložiť všetky hmotné obaly a vstúpiť do plnohodnotného a večného života v duchovnej ríši.
Do duchovnej ríše, z ktorej sme kedysi ako nevedomé duchovné zárodky vstúpili do hmotnosti sa teda môžeme vrátiť dvojakým spôsobom. Buď ako víťazi, alebo ako porazení. Buď ako zrelé duchovné osobnosti, alebo ako nezrelé duchovné zárodky, ktoré neuspeli v škole hmotnosti a nestihli včas ukončiť svoj vývoj. To je však potom sprevádzané nesmiernym utrpením súvisiacim s nevyhnutným rozkladom všetkého hmotného, do ktorého bude musieť byť takáto nezrelá osobnosť spolu strhnutá.
No a na celkom na záver bude určite vhodné povedať si, čo je onou učebnou látkou, ktorú sa má človek v hmotnosti naučiť. Lepšie povedané, podľa ktorej sa má naučiť žiť.
Ide o poznanie Zákonov stvorenia a život súlade s nimi. Ide o poznanie Vôle Najvyššieho a život podľa nej. Aká je táto Vôľa a aké sú tieto Zákony, o tom nám už kedysi dávno hovoril Kristus. Jeho slová však nestačí iba poznať, ale treba podľa nich aj žiť. Žiť tak, že nám to prejde do krvi a stane sa to súčasťou nášho myslenia. Jedine takýmto spôsobom môžeme potom správne dozrievať a napokon aj včas ukončiť vlastný duchovný vývoj.
A toho času na to, aby sme sa stali schopnými odložiť nie len svoje hrubohmotné telo, ale aj svoje telo jemnohmotné nám už žiaľ v dnešnej dobe nezostáva až tak veľa. Skôr naopak! Je ho už málo! Tak málo, že neodbytne vyvstáva veľká otázka, koľko ľudí to vôbec ešte stihne.
