Všetci zdravo cítiaci a zmýšľajúci ľudia cítili potrebu zapojenia sa do volieb v roku 2023. Nerozhodovalo sa predsa len o tom, kto najlepšie povedie tento štát, ale či sa Slovensko podriadi diktátu Bruselu a stane sa z neho nesuverénny štát presiaknutý prehnitými západnými agendami. Dobré hodnoty sa budujú dlho a ťažko a naopak tie zlé sa budujú až príliš ľahko a to obzvlášť v dnešnej modernej dobe. Preto bolo také dôležité vyjadriť svoj názor a dať svoj hlas niektorej strane, pretože behom pár rokov by sa mohlo stať, že by sa naše milované Slovensko zmenilo na nepoznanie. O relevantnosti týchto volieb môžeme polemizovať, pretože je dosť zvláštne, že napríklad celkom populárna strana Republika sa tam nedostala a to napriek tomu, že po celý čas až po samý záver sčítavania boli dostatočne nad hranicou, no stranu, na ktorej združenia nikto nechodí, a ktorá má na youtube niečo cez neuveriteľných 2 tisíc odberateľov, volilo pol milióna ľudí! Pričom je to strana, ktorú prevažne volia mladí ľudia, a preto by ich čísla na sociálnych sieťach mali byť ozvlášť vysoké vzhľadom na pomer ich voličov! Podľa môjho názoru nevyhralo Progresívne Slovensko iba z toho titulu, že nečakali také obrovské čísla v prospech Smeru, takže sa na to nemohli dostatočne pripraviť. Však aj v ich poslednom predvolebnom prieskume nás na to pripravovali, že tesne zvíťazia. Ale zenchajme teraz toto polemizovanie, prejdime k tomu čo nás čaká teraz, pretože sme vo veľkej rozhodujúcej chvíli.
To, že vyhral Smer a nie progresívci bola jedna časť boja. Vďaka za to patrí všetkým ľuďom, ktorí v sebe ešte uchovávajú správne hodnoty a nie len ich zastávajú, ale ich pretavili v čin aj pri voľbách. Vyhrali sme však bitku, ale nie vojnu. Po prvé je dôležité, aby prezidentka poverila zostavením vlády R. Fica, teda víťaza ako sľúbila. Potom je pochopiteľne rozhodujúce rozloženie vládnucich strán a to veru nie je vôbec jednoznačné. Pri relevantnosti týchto volieb by ideálna zostava bola: Smer, Republika a SNS. Teraz však na základe toho ako to dopadlo je dôležitým hráčom v rozložení síl strana HLAS. P. Pellegrini je sympatická tvárička, ktorá však nemá svoj jednoznačný názor, resp. má názor taký, aký sa mu hodí. Kde vietor zafúka, tam ho odveje. Je to líška, ktorá si teraz bude zisťovať, kde sa dá vybudovať lepšia nora. Nie je to samozrejme vôbec ideálna voľba, ale dobrou správou pre nás v tejto chvíli je, že to nie je protinárodný politik vytvorený USA, ako iní, ktorých je tam teraz požehnane. Vzhľadom teda k jeho prelietavým postojom a k tomu, akú moc strana HLAS má v tejto chvíli, je dôležité vysielať pozitívne modlitby, nech sa misky váh preklopia na pozitívnu stranu. Ako máme možnosť vidieť, ľud má obrovskú moc a to aj napriek obrovskej manipulácii a zasahovaniu do volieb zo strany Západu! Nepoľavujme preto a všetci svojim spôsobom podporujme v myšlienkach a modlitbách to, nech na Slovensku zvíťazí zvrchovanosť. Formulujme to v pozitívnych slovách. Vždy keď si niečo prajeme, myslime na to, čo si želáme a nie na to, čo nechceme. Spojme sa teda všetci pomyselne v kolektívnom duchu tohto národa a pomôžme každý svojim kúskom prevážiť budúce smerovanie našej spoločnosti na tú lepšiu stranu.
Priatelia, nie je ešte vyhraté. Pokiaľ nebude zostavená vláda je smerovanie Slovenska stále otázkou. Pochybné čísla, ktoré tak či tak dosiahlo Progresívne Slovensko sú varovným signálom pre nás všetkých. Pôsobenie zvonka nevieme vylúčiť, preto musíme naše sily spojiť, aby sme dobehli do cieľa s úspechom.
Vďaka rekordnej účasti v tohoročných voľbách sa zradným elitám nepodarilo ukradnúť výsledky volieb tak dramaticky, ako plánovali. Veľká vďaka patrí všetkým, ktorí išli voliť a nenechali sa zmiasť ezoterickým rozumovým blúznením o vizualizácii svetlej budúcnosti a sedení doma na zadku. Iba vďaka Vám sa nám podarilo zvrátiť to najhoršie, preto treba tlačiť ďalej.
Podporme v myšlienkach i v modlitbe strany, ktoré stoja teraz pred rozhodnutím ako sa spojiť. Ide hlavne o stranu Hlas, ktorá je žiaľ ako list vo vetre a zatiaľ je ovládnutá egom ľudí, ktorí chcú byť pri moci. Želajme preto zdravý úsudok všetkým, na ktorých leží rozhodnutie o smerovaní nášho národa. Nech sa správne rozhodnú pod vedením ruky Božej, nech výsledná vláda koná proslovensky a prosociálne.
„ak človek chce a neostane iba pri chcení, či zbožnom prianí, ale ak svoje myšlienky podporí úsilím aj činmi dostane sa mu aj Pomoci k tomu, aby vo svojej činnosti bol úspešný.
Od Stvoriteľa sme dostali k dispozícii najkrajší kus zeme bohatý na hory, lesy, vody, minerálne pramene, faunu aj flóru, ale aj svojou polohou naše malé Slovensko je srdcom Európy. Určite každý človek vie, akým veľmi dôležitým orgánom v našom tele je srdce, a presne tak, ako je v našom tele dôležité srdce, tak sme aj my Slovenský národ dôležitý v strede – srdci Európy.
Ak príde k zástave srdca preruší sa prietok krvi do mozgu a iných orgánov a v prípade, že nedôjde k okamžitému zásahu nastane smrť.
Predstavme si situáciu, že práve my, sme na mieste a sme tí, od ktorých závisí život, alebo smrť. V našich rukách je život a záchrana a závisí to od našich pohotových činov a poskytnutí urgentnej pomoci. Čo v danej chvíli urobíme? Privoláme pomoc? Začneme okamžite konať? Alebo sa budeme bezradne pozerať ako vďaka našej neschopnosti umiera ten, koho milujeme?
Naše Slovensko, naša milovaná vlasť už k zástave srdca nemá ďaleko a náš Slovenský duch – duch národa môže čochvíľa zomrieť – zaniknúť pre našu neschopnosť, nezodpovednosť a laxný prístup.
Každý národ by mal rásť do krásy a rozvíjať sa všetkými smermi. Naše národné bohatstvo a dedičstvo predkov si máme zachovať a zveľaďovať privádzať k rozvoju a rozkvetu.
Naše kresťanské, národné aj duchovné hodnoty by sa mali naďalej rozvíjať v zmysle Zákonov Božích a zachvievať sa v Jeho Svätej Vôli, nakoľko Slovák a Slovenský národ nie je na tejto Zemi náhodou.
Rovnako ako Český národ aj Slovenský národ má na tejto Zemi svoje poslanie a má byť národom dávajúcim a šíriacim Svetlo.
Nie nadarmo sa o Slovákoch stále hovorilo, že sú mierumilovným, dobrosrdečným a pohostinným národom, s bohatou kultúrou a tradíciami.
Ale prečo zrazu ten úpadok vo všetkom? Lebo sme sa odvrátili od Stvoriteľa, od prírody, od našich kultúrnych, ľudských hodnôt, zvykov a mravov a začali sme napodobňovať iných.
Nechali sme sa zlákať inakosťami západných kultúr, začali sme sa im prispôsobovať a to svoje čo z nás robí skutočných Slovákov zabíjame sami v sebe, my svojím konaním vytvárame tlaky na naše Slovenské srdce a spôsobujeme mu nielenže zástavu, ale najradšej by ho niektorí z nás doslova vyrezali a zahodili niekde do zabudnutia a nahradili nejakým iným, cudzím viac moderným a prozápadným.
Aj keby sme sa pokúsili o transplantáciu akéhokoľvek v našich očiach pokrokového srdca, nikdy by takéto srdce v Slovenskom národe viac nemohlo žiť a tak akoby odumrelo, tak by odumrel aj duch Slovenského národa a Slovenský národ by navždy zanikol.
Preto je veľmi dôležité, aby sme zvolili vzostup, aby sme povzniesli to naše vlastné, pravé Slovenské. Nekopírujme iných – lebo nikdy nebudeme ako oni.
Stvoriteľ na túto Zem vložil rozmanitosť národov ako aj rás, ktoré sa od seba výrazne odlišujú a každá z nich má ísť vlastnou cestou rozvoja, pričom sa majú spoznávať a aj spolupracovať.
Všetci ľudia na našej krásnej „modrej“ planéte Zem majú žiť vo vzájomnej láske, úcte a mieri.
Ja mám v tomto dávno jasno a už dávno som zvolila vzostup.
Vzostup a cesta k obnove Slovenska, Slovenskej kultúry a Slovenského národa, ktorá povznesie ducha nášho národa a nedovolí mu zahynúť.
Ako to dosiahneme?
Buďme v pohybe a voľme Život, Lásku, Pravdu, Mier, Spravodlivosť. Voľme tých ktorí sú najbližšie k naším skutočným Slovenským hodnotám, aby náš národ rástol a rozvíjal sa do krásy.
Zakoreňme naše skutočné Slovenské hodnoty v našej Slovenskej pôde a rozvíjajme ich rast smerom k Svetlu.“
Pred nami sú voľby a týmto krátkym textom by som chcel zdôrazniť potreby ísť voliť, pretože mnohí na voľby nechodia z dôvodu, že nie je koho voliť, alebo sa jednoducho nezapájajú do deja spoločnosti a žijú si svojím prebudeným životom. Je to paradox, že sa práve prebudení ľudia majú vo zvyku nezapájať do volieb, pretože práve vtedy je o to dôležitejšie vyjadriť svoj názor, pretože kto to potiahne ak nie prebudení ľudia?Našou úlohou na Zemi je nielen sa duchovne prebudiť, ale aj pretaviť duchovné činy do hmoty. Voľby sú skvelým príkladom duchovného činu v hmote, pretože svoj vnútorný postoj pretavím v hmotný čin tým, že podporím určitú stranu, pretože nie je jedno, kto tam sedí. Reči typu „aj tak sú všetci na jedno kopyto“ sú jeden veľký nezmysel. Našou voľbou dokážeme zmeniť veľa a to zvlášť v dnešnej dobe, kedy nám ide doslova o zadok, či už ide o našu suverenitu alebo ekonomickú situáciu. Rozhodujeme o tom, či sa temnu, ktoré sa na nás valí zo západu, podarí zadrapiťť sa do nás svojimi pazúrmi a pevne nás zovrieť. Rozhodujeme, či budeme ako štát hájiť správne hodnoty alebo sa pchať do zadku Amerike a Únii a tým postupne strácať svoju suverenitu, či si tu pozveme migrantov a necháme si postupne zobrať našu kultúru, krásu národa, či budeme podporovať LGBT výplody tejto doby a necháme si úplne rozvrátiť spoločnosť atď atď… V dnešnej dobe ide skutočne o veľa, pretože všetky plány elít, ktoré sa na nás dlhé roky kuli, sú pripravené naplno sa spustiť cez bábky dosadené vo vláde.
Preto je dôležité voliť a to voliť tých, ktorí tu sú za záujmy Slovenska. Pretože to nie je o nejakej korupcii alebo intrigách, nám ide o zadok preto, že títo dosadení ľudia tu neprišli hájiť záujmy Slovenska a jeho občanov, ale počúvajú príkazy z vyšších miest. Prišli tu ako bábky pripravené plniť rozkazy, ktorými chcú dokonať premenu dnešnej spoločnosti na ich nový svetový poriadok. To znamená, že behom krátkeho času sa môžeme stať úplne nesebestačným štátom, ktorý bude podriadený vplyvu ideológií temných pánov. Nesprávnou voľbou sa môžeme dostať do pekných sračiek a pocítime to vo všetkých oblastiach našich životov. Preto je dôležité podieľať sa na vývoji budúcich udalostí. Otázkou je tiež, čo si ako spoločnosť zaslúžime a nakoľko budú voľby autentické, ako sme to videli v Amerike, a ako to môžeme už teraz vidieť napríklad na preferenciách “progresívneho slovenska“, o ktoré ledva niekto zakopne, ale falošné vyprodukované čísla ukazujú niečo iné. Bez ohľadu na to však je dôležité vyjadriť svoj názor a dať do toho potrebnú energiu. Určite to neberme tak, že aj tak to nebude lepšie alebo to nedajbože necháme na vesmír a Božiu spravodlivosť. Náš názor a jeho vyjadrenie je dôležité!
Koho voliť?
Ja osobne nesledujem nejako obzvlášť politiku a nemám prehľad o všetkých stranách, ktoré tam sú, no ako som písal, treba sa pozerať, kto je autentický a kto naopak háji záujmy západu. Niekto to tiež pomenúva tak, že si vyberáme cestu menšieho zla. Mne osobne intuícia hovorí voliť Smer, aj keď pre mnohých už len ten názov evokuje odpor a zdesenie. Ja vôbec netvrdím, že je to jediná správna voľba a vôbec nie, že je dokonalá, no popri intuícii mi to dáva zmysel aj logicky, pretože je potrebné vybrať niekoho, kto neháji záujmy americké, ale slovenské, resp. neháji záujmy progresívne, ale vlastenecké a zároveň je potrebné voliť toho, kto má čo najväčšiu šancu vyhrať. Aj keď je Fico aký je, nie je dosadený zvonku a o to ide. Keby som si mal vybrať stranu, s ktorou som na 100% spokojný a viem si ju predstaviť ako tú stranu, ktorá zastáva politiku, akú si predstavujem, neviem či sa tam taká strana momentálne nachádza. Preto je treba vyberať z toho, čo máme v ponuke. Možno sú dobré voľby spomedzi radov neznámych strán, no tie žiaľ v tomto štádiu nezískajú potrebné množstvo percent, a preto volím medzi stranami, ktoré majú reálnu šancu vyhrať, a ktoré ľudia poznajú, pretože práve tie budú voliť. To, že Fico je správna voľba nám napovedá už len to, koľko tisíce článkov bolo napísaných na jeho očernenie, resp. leží západu v žalúdku a to práve z toho dôvodu, že ho nemajú pod kontrolou. R. Fico je pre nás niečo poodobné ako pre Maďarov Orbán.
Obrovská mediálna ofenzíva
Nanešťastie sa tých tisíce negatívnych článkov a správ podpísalo na vedomí, resp. podvedomí obyvateľstva. Proti jeho osobe sa vedie obrovská mediálna masáž. Skalopevne sa do myslí uložila informácia, že Fico je mafián a musí ísť do basy, aj keď v drvivej väčšine ľudia nevedia prečo konkrétne, jednoducho opakujú to čo sa kričí zo všetkých strán. Keby skutočne vykonal všetko, čo sa tvrdí, už dávno by sedel, lebo po ňom idú ako po údenom. Nikoho teraz nechcem obhajovať, nie je žiadny svätec, len tvrdím, ako to skutočne je a mne ako človeku prebudenému k správnym hodnotám mi dáva táto voľba najväčší zmysel.
Politika je zvláštna oblasť, kde sa ľudia najjednoduchšie nechajú zmagoriť a najviac sa za svoj názor bijú do pŕs. Z nejakého dôvodu si myslia, že ich názor je nepriestrelný a zatvoria svoje vedomie pred iným názorom. Napríklad si osvoja názor, že dotyčný je zlý a len ťažko sa ich názor zmení. Taktiež sa ľudia riadia tým, čo dotyčný hovorí a nie tým, čo koná. Slová sú len slová, a práve v politike je to najzradnejšie. Alebo naopak počuli na dotyčného špinu, ale nevypočujú si čo na to hovorí dotyčný, neštudujú prečo a aké sú na to dôkazy. Tiež je dnes populárne voliť hocikoho iného len preto, aby nevolili Fica. Ľudia sú skutočne vymasírovaní médiami a nemajú logiku a už vôbec zdravé cítenie. Vďaka logike by si vyvážili misky váh a pomerne ľahko by prišli na to, kto aké ideológie zastáva a koho voliť. Tu tiež nastáva otázka, či si uvedomujú, ktoré ideológie sú nesprávne, alebo sú zmagorení mediálnymi správami, ale to už je iná téma. Ak si dotyčný myslí, že očkovanie bolo správne, že Rusko je zlé a ľudia by si mali sami vybrať pohlavie, tak sa samozrejme nie je o čom baviť. Takíto ľudia majú nulovú intuíciu, resp. zdravý sedliacky rozum a to sa zákonite prejaví aj vo volebných preferenciách. Vďaka intuícii totiž viem odhaliť, čo je dotyčný zač a či to čo hovorí vychádza skutočne z jeho presvedčenia, alebo si tým získava popularitu. Ľudia sa však riadia emóciami, čo so zdravým cítením nemá nič spoločné. Emócia je práve to, čo nás udržuje v tranze. Povie sa meno Fico, v nás sa spustí emócia, mantra, ktorú nám zasadili do povedomia a tam to končí. Píšem to všetko preto, lebo je to dôležité napísať, a aby som zdôraznil aké máme obmedzené vedomie minimálne čo sa týka politiky.
Rozšírme si obzory a vyberajme vnútorne, svojim cítením, alebo prinajmenšom podľa chladnej logiky ale hlavne nie emočne! Nnechajme sa ovplyvniť v rozhodnutí kvôli tomu, že sa necháme zmanipulovať peknými rečami niekoho, vykonštruovanou správou, alebo názorom ľudí z okolia. A hlavne všetkých prosím, nevoľte žiadne prehnité PS-ko! A nevoľte ani tých, ktorí sa podieľali na celom covidovom šialenstve, ktoré sa na nás páchalo a podporovali ho, tak na to nezabúdajte!
Väčšinová odpoveď: „TO SA NEDÁ“ Prečo? Lebo je jednoduchšie takto žiť – nehľadať spôsoby, ale udávať dôvody a k tomu silno argumentovať. To udržiava v nečinnosti a v starom, tam je bezpečne a poznano – bezprekvapivo, beziluzórne až deziluzórne, obyčajno, ba až nudno, ale… , bezpečno. Bez námahy, tá bolí. Je tu istota, ale v tej istote sa jedného dňa začneme topiť vo vlastnej neistote a prídu otázky: Ako? Kedy? Prečo? Čo chem? To sa nedá…. A sme zas na začiatku 🙂 Všetci poznáme stavy – raz sme hore, raz sme dole, ako na hojdačke. Pýtame sa: „Čím to je? Kým to je? Kto je za to vinný, že nie sme stále spokojní a šťastní? Dá sa to vôbec?“ Niektorí by mi povedali, že je to osud, iní, že je to zákon „hore – dolu“, iste by mnohí konštatovali „to je sám život“. Ale kto je za to vinný, že nie som v pohode? Hľadáme vinníka stále mimo seba – sused, priateľ, manžel, svokra, šéf, osud, Boh….. Riešime….analyzujeme…. vymýšľame…, ale hlavne stojíme….. Neustále v časoch „horších“ (schválene nepíšem zlých 🙂, sú len menej ako dobré 🙂 ) sa donekonečna pýtame prečo a ako? A zaspievajme si titulnú pieseň z filmu Nekonečný príbeh 🙂. Prečo? Lebo…. Lebo hľadáme seba a svoje šťastie mimo seba. Nikto nepríde len tak a nebude nás chváliť, ak sa neznášame. Nikto nebude schopný nám poďakovať, ak si my sami nedokážeme byť vďační, respektíve vážiť si seba a uznať v sebe, že to čo robím, je správne, chcem to a viem, šo robím i prečo to robím. Nečakajme že nám to niekto potvrdí. Nikto nám nebude pomáhať, ak: si nedokážeme popýtať, ak sa nedokážeme otvoriť, ak nedokážeme prijať, ak nedokážeme dať, ak…. tak…. Nikto nás nebude dvíhať, ak v čase krízy kopeme, hryzieme a strhávame dole v „boji o život“ (keď sa topíme v situačnej realite každodennosti). Splývajme, plyňme, nechajme sa unášať, nadnášať a v odovzdanosti a pokore sa iste niekto nájde, kto nás zbadá a vytiahne. Nikto nás nebude obdivovať, ak sa necítim obdivu_HODNÝ – ak sa necítim dosť dobrý, ak sa necítim , že si zaslúžim, jedonducho AK SA NECÍTIM (ne_rozumiem si) (nie rozumom, ale svojou dušou, podstatou, sebou, ak ne_pre_žijem to svetlé bohatstvo vo mne) Nikto neurobí pre nás nič výnimočné, ak sa cítiš obyčajne. Ak sa chceme cítiť ne_obyčajne robme sami pre seba neobyčajné veci, vystúpme z rutinného spôsobu života, vybočme zo zaužívaných koľají a urobme niečo, čím šokujme hlavne nás samých (iných nepotrebujeme šokovať, to nie je účel, ani cesta, šokovanie sa udeje aj bez chcenia, ako vedľajší produkt vlastného prekvapovania a novôt 🙂 ) V sebe si „nikto“ a chceš aby pohľad na teba bol „on/ona je NIEKTO“? Spamätj sa! Pán/Pani NIKTO je mŕtvy/a – nežije – a ty – chodíš, dýchaš, myslíš, ale hlavne cítiš – TY SI!!!! Prestaň sa ľutovať! Necíť sa neviditeľný/á, keď si videný/á (každodennou činnosťou i nečinnosťou), vedomý/á (seba a toho kto i aký/á si)! Daj si sám/a a dajú ti i druhí! Chceš uznanie? Uznaj sa! Musí natať SEBApoznanie, k tomu vlastné priznanie a zrodí sa uznanie.. Chceme život plný prekvapení, a pritom prekvapenia ne_znášame, ne_unášame. Prekvapenia vyžadujú pružnosť, prispôsobenie sa, flexibilitu, poddanosť…. – plávajme teda, v prirodzenosti bez zaťaženia… Zhadzjme putá a zbavujme sa všetkého čo nás púta, všetkého čo zatieňuje naše vnímanie, všetkého, čo kalí náš jasný pohľad na vec, všetkého, čo nás drží pri DNE, i toho, čo nás ťahá ku dnu. A toho, čo nás vedie k sebe – DNU – toho sa držme, s tým sa viažme, vo vzájomnej podpore, opore prekonáme nedozierne prevýšenia a dosiahneme „nedosiahnuteľné“ vrcholy, všetko to, čo si ani nedokážeme predsaviť, že by sme zvládli sami a sny sa môžu stať, ba stanú skutočnosťou…. TO UŹ JE! Ako sa spieva v piesni „Never Ending Story“ : „Dotknout se hvězd, letět fantazií, snít sen a co uvidíš se stane….“ Pokiaľ máme vnímanie, prežitie, precítenie krás a sveta svetla, On rastie. Ničota a temnota sa množí a zväčšuje strachom a nevierou. NEŽIVME JU! NIKDY NEZVÍŤAZÍ! Zmizne!
Je skutočne veľmi dôležité uvedomovať si vlastnú silu. Uvedomovať si, že vy nejakú silu už dávno máte. A treba sa jej len chopiť a vedome si pripustiť, že táto sila je vaša. Iba vaša.
S touto silou si však treba tiež pripustiť svoje doterajšie chyby a omyly a tiež za seba prevziať zodpovednosť. To taktiež súvisí s prevzatím svojej sily a moci do vlastných rúk.
Občas nie je ľahké vedome na sebe pracovať. Pretože prevziať moc do vlastných rúk tiež znamená, nenechať sa vedome ovládať, manipulovať, zasahovať si do vlastnej slobodnej vôle a taktiež aktívne prijímať dôsledky svojich myšlienok, slov a činov.
Prevziať svoju silu do vlastných rúk tiež obnáša vedome si priznať, že naša moc a sila je len naša. To znamená – nenechať sa zbytočne zaťahovať do myšlienok, problémov a pocitov druhých. Mať svoju silu vo svojich rukách však taktiež treba udržiavať ako kormidlo lode. Táto loď – vaša loď je vaša myseľ – len potrebuje zodpovedného kapitána. A to ste vy, ked prevezmete svoju moc do vlastných rúk.
Vaša loď a teda ani vy sa nepotopí ani nepôjde ku dnu, ak toto všetko pochopíte. Ak toto všetko začnete čím skôr vedome realizovať. Vaša sila a moc porastie.
Každý však má v sebe určité slabosti, slabiny, neresti. Akokoľvek si ich nazvete, je dôležité byť si ich plne vedomý. Poznať svoje slabé, ale aj silné stránky. Slabé stránky sa však dajú krásne otočiť a využiť vo váš prospech. Ako?
Jednoducho. Vaše slabé alebo slabšie stránky vám len ukazujú, na čom vedome zapracovať. Na čo sa zamerať a čo presne trénovať. Postupom času sa z tréningu stáva prirodzenosť. Stáva sa vašou skutočnou a nefalšovanou potrebou.
Niekedy nás však naše slabé stránky doslova prerastú. Vtedy už môžeme hovoriť aj o závislostiach, ale aj o rôznych chorobách.
Vtedy už neovládame my seba, ale oni ovládajú nás. Naše kormidlo vtedy ne/dobrovoľne púšťame z rúk a strácame nad sebou kontrolu. Preto je treba byť si vedomý svojich slabých stránok, aby sme vedeli, na čo sa skutočne zamerať a čomu sa tiež vyvarovať. Prijať v sebe i tienisté stránky vyžaduje obrovskú dávku sebareflexie, pokory a trpezlivosti.
V sérií ďalších príspevkov sa tiež zameriame na závislosti, ako sa vymaniť z područia slabosti, hriechu, nečinnosti a to taktiež znamená prevziať svoju silu do vlastných rúk. Zameriame sa tiež na samoliečbu a ako si môžete pomôcť sami v čomkoľvek. Priamo tu.
Prevziať kontrolu nad sebou je totiž tá najväčšia životná výzva pozostávajúca z mnohých lekcií.
Staňte sa tým, kým sa máte stať, ale najskôr sa postavte zoči voči svojmu strachu a tým aj samým sebe. Iba tak skutočne napredujete. Iba tak môžete byť sami sebou, autentický, prirodzený a pevne ukotvený telom, mysľou a dušou v srdci. A v tom, čomu skutočne veríte a čo vám skutočne a nefalšovane pomáha.
Bez skutočnej pomoci a podpory by to však išlo len veľmi ťažko. Vtedy môžete skutočne napredovať a užívať si krásy svojho vlastného bytia vo všetkých farbách, ale aj v ich kontrastoch.
Posledné dni mi prichádzajú do cesty ľudia, ktorí sú vnútorné krásni, ale zároveň plní strachov. Sú naozaj citliví a cituplní, všetkým dokola slúžia, nevedia sa často postaviť za seba, pokorne klopia zrak a stále sa cítia nedokonalí a neustále očakávajú, čo zlé sa im stane, veď nemôžu byť predsa šťastní, keď dookola je toľko nešťastia. Tak sa trápia a čakajú, aký problém vyskočí. A on naozaj vyskočí, samy si ho privoláme. Často sa prejaví ako zdravotný problém (vred na žalúdku, problém so žlčníkom, pečeňou, či obličkami)… Nikde sa to trápenie a strachy ukázať musia. Ak títo ľudia nemajú vlastný problém, tak si ho vyrobia a trápia sa kvôli svojim deťom, bratom, sestrám, rodičom, priateľom, či deťom v Afrike. Je potrebné sa zastaviť a skutočne popremýšľať nad tým, aký som človek. Komu čo prinášam a komu čo beriem. Malo by nastať uvedomenie, že som skvelý, pekný a výnimočný človek, ktorý je citlivý a chce (za každú cenu – čo nie je vždy správne) pomáhať. Ak som dobý človek, nie je dôvod na to, aby som bol/a bolestivo upozorňovaný/á , že kráčam nesprávne. Stačí mi drobné upozornenie (už som múdry/a). Ak mám upozornenia cez vážne a bolestivé choroby, niečo nie je v poriadku. Konkrétny prípad takýchto ľudí je, že svojou láskavosťou a citlivosťou preberajú zodpovednosť za iných, trápia sa a tým pádom ubližujú sami sebe. A samozrejme choroba nenechá na seba dlho čakať. Pečeň je problém viery a názoru, kto má s ňou problém, mal by popracovať na viere (nemať ju fanatickú, naučenú, či kostolnú), ale živú – jednoducho a normálne žiť – ruka v ruke s vierou, že je a bude dobre, v radosti, bez strachov lebo viem že …… Vrátim sa k myšlienke, ktorú som v textoch už niekoľkokrát spomínala: „Až poznaním – poznávaním – žitím a skúsenosťami sa viera stáva presvedčením“.. Obličky sú vzťahy a ich citové prežívanie – ublíženie a trápenie. Citový život ktorý prežívam, trápim sa, hnevám, sú to jednoducho citové pohnútky v trápení. „Ja si neviem pomôcť, mám problém“ (kameň). Ak nám rastie kameň, je to niečo, čo nás vnútorne ťaží, rastie – nevieme to trápenie zastaviť (obdobný charakter a príčinu má žalúdočný vred – ten vyplýva z bezmocnosti a uviaznutí v životnej situácii a s tým súvisiacim trápením, či kameň v žlčníku, ktorý zasa signalizuje skrytý hnev a vnútornú agresiu – „vzkypí nám žlč“, „ide ma rozdrapiť od jedu“ a pod…) Obličky väčšinou súvisia s partnerskými vzťahmi, alebo sa týkajú niekoho, nám veľmi blízkeho. Väčšinou nás najviac citovo zraňuje práve vzťah partnerský, ale … u uvedeného typu ľudí nemusí ísť o problém v partnerstve, pretože títo ľudia sa trápia všetkým a za všetkých. Práve tá precitlivelosť a citová naviazanosť na všetkých blízkych spôsobí, že preberajú vnútorne za nich zodpovednosť a tak rastie v našom tele „niečo na viac“, čo nie je naše, ale „vyrástlo to v našej záhradke“ 🙂 a to je KAMEŇ Ak sa zbavíme zodpovednosti za druhých, zbavíme sa i kameňa. Uvedený typ má problém stanoviť si hranice, pretože ak neľutujú druhých a netrápia sa ich problémami, pripadajú si sebeckí. Často sa takto chovajú celý život a ešte si myslia, že robia druhým službu – a teraz citujem: „čím viac utrpenia za iných, tým väčšie odbremenenie od starostí pre nich“… Aký dokáže byť „temný princíp“ zákerný, keď podsúva takéto nezdravé myšlienky.. Prezlečie sa za dobro a službu a hneď nás má. My ho potom pekne živíme strachmi a utrpením. Je nutné si uvedomiť že uvedenými postojmi ubližujeme hlavne sebe a ak neprestaneme – čo sa stane ak tu nebudeme? Kto sa postará a pomôže našim blízkym, keď sa samy „zlikvidujeme“ svojim vlastním trápením pre nič? Naozaj pre nič, pretože trápením nikomu nepomáhame. Druhým pomôže náš súcit, nie ľútosť, kedy zaujmeme praktické a pragmatické stanovisko k situácii, dáme radu a minimálne rozpohybujeme v chcení, rozhodnosti a zodpovednosti zúčastnených. Ak by som smela pošepnúť takýmto ľuďom, ale zdôrazňujem, že táto veta patrí len a len takýmto ľuďom (extrémne láskavým, dobrým, cituplným a obetavým) – „BUĎTE EGOISTI! (ale majte na prvom mieste – najvyššiu silu)“:-). Prečo takáto veta? Lebo títo extrémne dobrí, sa NIKDY reálne egoistami nestanú a ak sa budú aspoň trošku o to snažiť, stanú sa zdravými a normálnymi – takými, akí majú byť – sebavedomí, uvedomelí a vidiaci svoju cenu. Je dôležité si uvedomiť, že nikomu sa utrpenie či problém a starosť vziať nedá, každému prichádza do cesty to, čo je nutné pre jeho posun a vývoj a my nemôžeme žiť život druhých a za druhých (určite máme čo robiť i samy so svojim). Tí, ktorí majú problémy, bolesti, či starosti v nich rastú, učia sa, posúvajú, musia si to prežiť inak by stagnovali – to je vývoj. (Koniec koncov kto z nás ich nemá? A ak ich nemáme a máme len príležitosti, to svedčí o našej múdrosti a zrelosti :-)). Až keď mnohé udalosti prežijeme, pochopíme, poučíme sa, až potom sa máme dobre (ale to je trvalé, dokiaľ sa „nepošmykneme“ 🙂. Jedna z reakcií na moje slová bola, citujem: „Len to zo seba vyrvať nejako“. A odpoveď? – Nejde o vyrvatie 🙂, ide o prijatie 🙂. Čoho? Informácie, jej pochopenie, spracovanie a chcenie premýšľať inak – po novom, to je cesta učenia sa – škola života 🙂. Rada pre tých, ktorí sa v dnešnom motte našli: Som úžasný/á a nie je dôvod, aby som bol/a bolestivo upozorňovaná, že robím niečo nesprávne. Ja si na to prídem rýchlo a sám/a – bez bolestivých upozornení. Som na ceste, učím sa a kráčam za poznaním, teším sa z toho. Áno robil/a som chybu ale už idem inak. Nepremýšľam o tom čo bude zlé, namiesto toho VERÍM a odovzdávam to, i seba do rúk… Verím, že je o mňa postarané. Stvorenie je spravodlivé, lebo podlieha nemenným zákonom a každému sa dostane tak a toľko, ako je pre neho dobré a potrebné. Mňa sa netýkajú problémy druhých (v zmysle – nepreberám zodpovednosť za chyby a životy druhých) a ak sa ma osobne niečo týka tak to riešim a s pomocou môjho citu i vyriešim. Myslím pozitívne, verím a viem že bude dobre. Myslím a žijem po novom – vo svetle, v radosti, v pokoji a láske (prísnej, nie zmäkčilej), v súcite, nie v ľutovaní, lebo v súcite si zachovávam seba a svoje prežitia i skúsenosti a nepreberám zodpovednosť za druhých… Krásny deň plný nesebeckej Lásky a súcitu. Riešim hlavne seba a svoje postoje k situáciám. Tatiana
