Čo je na „druhej strane“?

Mám trošku náročnejšie obdobie – ocinkov život visí na vlásku a možno zajtra tu už nebude. Je mi smutno a preto sa mi i ťažšie píše. Ale využívam tú príležitosť, podeliť sa o svoje myšlienky. Premýšľam nad tým, že smrť je súčasťou života a my o nej takmer nič nevieme. Možno lepšie vyjadrenie by bolo, nechceme vedieť. Utekáme pred touto témou, i pred realitou. Za posledné dni som mala možnosť vidieť, aké „je to tabu“ – nerozprávať , utekať pred tým, nepozerať sa na takého človeka, nebyť pri ňom – to je jednoduchšie.
Áno je veľmi náročné, ak nám odchádza človek, ktorého sme milovali a my musíme (mali by sme) byť tí silní – neplakať, povzbudzovať s vierou a láskou a byť tou oporou (bez hystérie, bez „sťahovania“ a zdržiavania tej duše, ale súčasne vyžarujúci pokoj, harmóniu, odovzdanosť a vyrovnanosť , aby to nebol neosobný chlad, strnulosť až bezcitnosť).
Určite šok prežíva i samotná duša človeka, zvlášť, ak sa okolnosti udejú tak, že to nečaká, či už je to nehoda, náhla a rýchla choroba, alebo…. . I duša človeka potrebuje čas na to, aby „koniec“ tohto života prijala.
A čo ak ten čas nebude (me) mať, alebo ho má (me) málo, alebo….
Nie všetci veríme na posmrtný život, ale verte, alebo nie duša nepripravená, zostáva akoby uväznená – zacyklená v okolnostiach, ktoré v posledné dni prežívala až kým….
Jednoducho, ak odchádzame „nepripravení“ nemáme to jednoduché. Preto buďme múdri a bdelí – „majme olej v lampách, lebo nikdy nevieme dňa, ani hodiny“ .
Týka sa nás to všetkých, či sme starí a či mladí, čaká to každého jedného z nás, ale odchádzajú i naši blízky – naše deti, naši rodičia, naši súrodenci.
Vedeli by sme správne spracovať a prijať ich odchod?
Dokázali (ak by to bolo dieťa) sa nehnevať smerom hore?
Vedeli by sme, čo máme pri posteli „odchádzajúcim ľuďom“ vravieť?
Ako ich povzbudiť a neklamať?
Pochopili a vedeli by sme si predstaviť čo prežívajú a čo potrebujú počuť?
Nech ten príspevok je malou výzvou, aby sme aspoň trošku pátrali a pýtali sa, čo sa deje s tou dušou pri odchode, kde to ide, čo asi bude… a pod.
Mnohí si poviete: „to nikto nevie“ …
Ale odpovede sú ……. , len treba hľadať…..
Krásny večer i zajtrajší deň.
Tatiana

0 komentárov

Odoslať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *