Dnes ráno mi vyskočila pripomienka spred roka a to výrok v znení: „Koľko svetla človek potrebuje, aby videl Pravdu?“
Reakcie vás boli, že ….„veľa“.
A tak mi pred očami vyvstal obraz:
Človek sa stretne s Pravdou vidí ju, ale tvári sa, že ju nevidí.., zachytí ju pohľadom, ale…
je jednoduchšie nepriznať sa (si), že ju vidí, že je aká je, že existuje…,
je jednoduchšie neriešiť, ísť ďalej, neobzerať sa,
je jednoduchšie sa tváriť, že moment stretnutia s Pravdou zoči voči nie je…, že Pravda neexistuje, že všetko je relatívne, všetko je spochybniteľné, až….,
až nakoniec sami seba presvedčíme, že skutok sa vlastne nestal, nič sa nestalo….
Nie je dôkaz….. Tak to nie je.
Pracujme na tom, aby keď stretneme Pravdu sme boli osvietení. Ňou?
Pravda žiari,prežiaruje, presvetľuje, rozsvecuje, posväcuje, osvecuje, a prijatím sa stáva vecnou. I večnou 🙂.
A práve to nás asi desí….
A slovo sa telom stalo….
Z poznanej Pravdy sa stáva skutočnosť..
Priznaním si (sa)? A prijatím?
Prijatím sa zbavujem zajatia …
Krásny dník….,
S Láskou a prianím Sily sa postaviť bez strachov Pravde ..
Tatiana