Ako tak pozorujem svet okolo seba, zisťujem, že technika, ktorá navonok má spájať ľudí, ich v konečnom dôsledku podsúvaním príležitostí k nesprávnemu konaniu i rozdeľuje.
Vďaka nej sa rýchlejšie dozvieme nielen pozitívne informácie, ale i tie negatívne (nechcem rozoberať ktorých informácií je viac 🙂 ), ktoré sa potom podieľajú na šírení a násobení strachu a neistôt, teda neviery.
Vďaka technike a rýchlemu šíreniu informácií je všetko ľahko dostupné. Čo taká nevera, či podvody? Ako sa vraví „príležitosť robí zlodeja“.
Zaspomínajme si na dobu nie tak dávnu, kedy boli len pevné linky a aj to nie v každom dome a museli sme teda byť už dopredu dohodnutí ako so susedmi tak aj s osobami na druhej strane linky na presnom dni i čase. Spomínajme na dobu, keď sme, ak sme sa chceli kontaktovať, mohli sme to spraviť jedine rukou písaným slovom a aj to nie priamo. Nikdy nebola istota, či to dotyčná osoba dostane do rúk, či sa to nestratí a tá neistota, obava, túžba – utužovala vzťahy. Neboli sme dostupní, prístupní tak rýchlo a hneď.
Ak sme sa dopracovali k osobnému kontaktu – vážili sme si to (či už šlo o partnerstvá, priateľstvá, alebo komunikáciu rodič – dieťa).
Nebolo toľko príležitostí sadnúť za „net“ a hľadať, kto by ma na túto chvíľu „utešil“. Boli sme nútení vysporiadavať sa s vecami v sebe rýchlejšie, bez pomoci zvonka a to nás robilo silnejšími „odolnejšími“, vedeli sme, že ak chceme žiť a prežiť a byť šťastní, „musíme“ sa s tým „popasovať“ sami. Bolo menej priestoru i času na „úniky“. V konečnom důsledku nebolo až tak KAM utiecť (jedine do krčmy 🙂 🙂 🙂 ). No a ak sme sa nechceli „zblázniť“ (z vlastného nie pokoja), boli sme v minulosti vo väčšej miere nútení komunikovať a veci riešiť, lebo inak by sme boli celý život na úteku.
Dnes tých príležitostí k „úteku“ „úniku“ máme vďaka „netu“ mnoho.
Dnes prídeme na vianočný večierok, či akúkoľvek akciu a po vstupe do miestnosti zistíme, že všetci sú „spolu“ a môžu sa vzájomne obohacovať a všetci „spolu“ majú hlavy sklopené a pozerajú na malý displej hľadajúc senzácie, novinky, informácie, či …. čo vlastne?
Nestojíme už o to, aby sme dostali informácie v priamom kontakte od človeka. Je pre nás jednoduchšie a pohodlnejšie a hlavne „bezpečnejšie“ prísť k informáciám on_line.
Výsledok? Človek odtrhnutý od reality, pretože si vyberá virtualitu (tam je kráľ, tam je všetko dovolené, tam nikto nevie, že kto, ťažko sa v spleti informácií hľadá a hlavne cíti pravda).
Dnes je jednoduchšie utiekať sa do virtuálneho sveta, kde sa všetko „hrá“ na ideálne. Nie je tu možnosť pozorovať reakcie a cvičiť vlastnú vnímavosť či empatiu pozorovaním reakcií ľudí cez iskričky v očiach, či zračiaci sa strach, roztiahnuté doširoka pery od úsmevu, či zdvihnutý jeden kútik pri miernom povýšení sa 🙂, či cynizme. Nemáme živú možnosť pozorovať trasúce sa ruky, či chvejúci hlas od neistoty a túžby vypadať čo najlepšie.
Zdá sa mi, že táto doba s rýchlym „netom“, rýchlymi reakciami a rýchlymi požiadavkami prispieva k odcudzeniu človeka človeku.
Vďaka čomu? Práve vďaka spomínanému zrýchleniu.
S rýchlosťou sa vieme rýchlo prepraviť, ale vieme i rýchlo a dlho byť blokovaní, vieme rýchlo veľa získať ale vieme rýchlo i veľa stratiť, viem sa dostať rýchlo k mnohým informáciám, ale už je problém rozlišovať medzi perlami a smetím. Máme možnosť sa rýchlo dostať k „balastu“ a je problém potom hľadať „ihlu v kope sena“.
Topíme a dusíme sa v mori informácií, ktoré nám často nepomáhajú sa zdvihnúť a povstať „z bahna“, ale nás ešte viac zamotávajú a zneisťujú (1000 článkov, 1000 názorov – vyber si – sloboda).
Lež duša kričí: „Ako?“ Podľa akého „kľúča“? Rozum povie – čítaj vzdelávaj sa, hľadaj a schválne Ti bude chodiť milión protichodných názorov.
Prečo? Aby si sa naučil veriť sebe. I o tomto bude rok 2017.
Veriť a uveriť svojmu názoru na základe prečítaného a prežitého, na základe svojej sksenosti. Tá je nepopierateľná, tam je prežité a tam je i presvedčenie. To je živá viera. Takže učme sa veriť v seba, veriť sebe , tomu čo cítim, tomu čo som prežil tomu, čo mi nikto nemôže vziať, lebo JA VIEM.
S láskou a vierou v svetlé dnešky a krajšie a krajšie nasledujúce zajtrajšky Tatiana.