HNEV:

Hnev je silná, výbušná, búrlivá, okamžitá reakcia na urážku, odhalenie klamstva, nesúhlas s názorom, kritikou… Má rôzne prejavy, ako zlosť, zúrivosť, rozhorčenosť, besnenie, pobúrenosť, pomstychtivosť. Hnev u človeka môže prerásť do nenávisti alebo až do agresie, a to slovnej (vulgárne vyjadrovanie, kliatie), deštruktívnej (ničenie a rozbíjanie predmetov), fyzickej (fyzické násilie i zabitie).

V živote sa veľmi často stretávame so správami o činoch, za ktorými je hnev, či už otvorený alebo skrytý: násilia, pomsty, útoky, terorizmus, vraždy, zneužívanie iných, výsmech…

Treba však rozlišovať hnev, ako emóciu, ktorá nám signalizuje nespravodlivosť voči nám zo strany iných, a správanie založené na hneve.

Prejavom hnevlivého človeka nie je len výbuch hnevu alebo otvorená zlosť, ktoré sú znakom nesprávneho alebo hriešneho správania. Správanie, ktoré je výsledkom hnevu, má aj skryté podoby, ako napríklad nerozprávanie sa s človekom, na ktorého sme nahnevaný, alebo vyhýbanie sa jeho prítomnosti, ohováranie, irónia, sarkazmus, čierny humor.

Protipólom hnevu je mierumilovnosť.

MIERUMILOVNOSŤ:

Mierumilovnosť znamená trpezlivosť, zhovievavosť, vyrovnanosť, láskavosť. Vyriešenie konfliktu mierumilovne, aj keď sa druhá strana uchýli k násiliu. Je to schopnosť odpustiť, zľutovať sa. Láskavosť je vyvážený stred medzi hnevom a slabošstvom.

Človek s touto cnosťou je pokojamilovný, usiluje sa o udržanie mieru, o mierové a pokojné riešenie sporov, nevyvoláva hádky, ale snaží sa ich urovnať, je pokojný, mierny, tichý, umiernený, krotký, tolerantný, zmierlivý, nevýbojný, nebojovný.

Mierumilovný človek, ktorý pocíti hnev ako signalizáciu nespravodlivosti voči sebe zo strany iných, rieši situáciu mierumilovne, nekonfliktne. Robí to rozhovorom s druhou stranou, ak je to možné. Je potrebné vec otvoriť, povedať si pravdu, a na rovinu povedať čo sa stalo a čo si o tom myslia, a netvárili sa, že sa nič nedeje.

Mierumilovný človek koná na rovinu, v mieri, pokojne a bez toho aby spôsobil ujmu blížnemu.

Zdroj