Včera som prežila večer plný uvedomení, takže ďakujem všetkým zúčastneným zo stretnutia SEBA_VEDOMÝCH ŽIEN.
Celý život sa učíme a nie je možné, aby sme sa nudili. Život je plný prekvapení a nepredvídateľných, či neočakávaných situácií. Iste zažívame obdobia „raz si hore“ a „raz si dole“ u niekoho sú to fázy trvajúce týždne, či mesiace, u niekoho len dni. Našim cieľom by asi malo byť, stať sa vyrovnaným človekom „tu a teraz“, ale v každej chvíli (po celý život).
Tým ale nemám na mysli pôžitkárske užívanie bez zodpovednosti, práve naopak vedomé žitie prítomnosti s tým, že viem kto som, čo chcem, kam smerujem i to prečo som tam, kde momentálne som, i to, prečo momentálne robím to, čo robím. Viem si odpovedať na to, čo mi dané rozhodnutie a chovanie prináša a obhájiť to, prečo to robím.
Zostáva už len otázka, či dôvody vychádzajú z duše a poskytujú jej úľavu, pokoj, rast, či silu a pociťujem vnútorné šťastie a radosť, alebo tie dôvody upokojú rozum, telo, ego a pod. Áno, i dôvody pre uspokojovanie druhej skupiny sú lákavé a dôležité, áno, poskytnú potešenie, ale to má zväčša trvácnosť len chvíľu. Prečo?
V skutočnosti oni ne_uSpokoja, len upokoja 🙂 – neprinášajú pokoj a už vôbec nie uspokojenie, sú len u pokoja – teda u neho – vedľa neho a tvária sa že sú pokojom 🙂 🙂
Často sa ihneď po takýchto „nižších uspokojeniach“ objavuje pocit prázdnoty , ktorý potrebujem „nakŕmiť opäť niečím „novým“ .
A tak sa stávame prelietavými – hladnými, nepokojnými, neustále hľadáme vonku niečo čo nám chýba. Prečo?Lebo zabúdame že to niečo čo chýba máme hľadať v sebe – pomenovať to presne a potom tomu prispôsobiť vedome vonkajšie okolnosti – ebavedomým, uvedomelým riadením si vlastného života. Môžeme hĺadať i von to čo nám chýba, len to presne pomenujme a to „von“ ak získame, bude nútiť v nás ráat to čo sme ta m mali, len to „zakrnelo – zakrpatelo – nepožívaním“U a tak v podstate to „zvonka, prinúti rást to naše „zvnútra“ a tak sa stávame plnohodnotnými.
Vynára sa otázka, čo chceme aby v nás rástlo, čo v sebe chceme podporiť – závislosti, strachy, sexualitu, ego, ovládanie, slobodu zo strachu, ktorá je vlastne skrytým otroctvom a väzením, alebo pokoru, pomoc, pochopenie, súcit, radosť, ľahkosť, zvedavosť, tvorivosť, odvahu, vieru, či slovodu v láske, ktorá je bez obmedzení a vo viere a dôvere dáva krídla.
U každého čloloveka je to inak, je to závislé od našich hodôt ktorými sa riadime a od toho, kam chceme patriť, čo chceme dosiahnuť,čo nás uspokojuje.
Naša voľba (nech nedráždi, čo teraz napíšem, skúste cez to prejsť bez emócií – to je len moje vnímanie 🙂, a ja sama si ho často posúvam až do takejto extrémnej roviny, aby mi to pomohlo sa rozhodnúť rýchlo a správne. Tak teda volím si: pole temnoty- pole svetla , – pole smrti – pole života – TVOJA voľba).
Tento pozdrav si požičiavam od „ZRZKY“, lebo sa mi páči .-) – MAJTE SA a SMEJTE SA 🙂
Pekný dník 🙂
Tatiana