1. Prvé čo ma napadlo bolo, naša vlastná seba hodnota.

Ak sa poznáme, vieme svoje plusy i slabiny, nikto a nič by nás nemal/a/o rozhodiť. Samozrejme, nie vždy máme dobrý deň, dobrú náladu, alebo nám na niečom veľmi záleží a sme v neustálej pozícii obrany, obhaoby, iní zase útoku. Často sa stáva, že nejaký ten „útok“ nás rozkýva? Ale ak je to skutočný útok, tak si zapamätajme vetičku: „Každý útok, je volaním o pomoc“ (z knihy „Hovory s Bohom“), alebo si uvedomme že vôbec o útok nemusí ísť, len niekto poodhalil naše slabé miesto, ktoré nechceme ukazovať svetu a akoby „stupil“ hadovi na chvost – my sa vztýčime a my útočíme, obraňujeme sa, alebo voláme o pomoc?

2. Buďme sami sebou, ale nesnažme sa nasilu presadzovať (ani prejavom, ani pravdou, ani osobnosťou) budeme „dráždiť“.

Ja zastávam názor, že dobré sa chváli samo. Nechajme všetko bežať v prirodzenosti a nenásilnosti. Samozrejme, môžeme sa presadzovať, ale musíme mať na to povahu, súčasne silu a musíme byť pripravení na útoky, pretože dráždime a ak dráždime – vieme ako to chodí. Takže byť videní – nie je zakázané, ale prv než niečo „spustíme“ si dobre rozmyslime, či chceme spustiť „lavínu“ .

3. Buďme sami sebou a neporovnávajme sa – buďme originálni.

Samozrejme nie sme dokonalí, ale isté je, že sme jedineční . Nneopakovateľné originály a preto sa neporovnávajme – nie sme horší od nikoho. V niečom máme možno menej ale zato v inom 1000 násobne viac . Každé jedno umelecké dielo má svoju nesmiernu cenu, napriek našim „chybičkám krásy“. Veď práve niektoré nedokonalosti nás robía zaujímavými, že vyvolávame záujem študovať, poznávať, ísť „na koreň…..“ a kladieme otázky Ako? Prečo? Kde sa to stalo? – a to rozpohybováva .

Nebojme sa teda byť originálni v obliekaní, maľovaní (dievčatá :-)), česaní, len nech to vyjadruje naše vnútro – opakujem nikoho nenapodobňujme. Lebo potom budeme vyzerať komicky. Všetko musí ladiť s našim vyžarovaním, s naším najvnútornejším vnútrom .

4. Rešpektujme druhého človeka so všetkým, aj s jeho nedostatkami , chybami, či super vlastnosťami.

Nezáviďme, prajme. Majme rešpekt voči originalite druhého človeka, voči jeho prejavom, voči „jeho“ pravde, aj keď to obecná a pravá pravda nemusí byť. Rešpektujme rozhodnutia. Niektorí potrebujú čas, iní, majú starch, ďalší si potrebujú „nabiť hubku“, rešpektujme, je to každého osobná voľba.

5. No a to najdôležitejšie buďme za každých okolností Láskou

Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, láska nezávidí, láska sa nenadúva, láska sa nevypína láska je nápomocná, odpúšťajúca, ale keď treba je i prísna. Láska ide ruka v ruke s pravdou, vernosťou i úprimnosťou. Jedine Láska nás dokáže vytiahnuť z najväčších hĺbok – ak stratíme tento cit, stávame sa mŕtvymi, chladnými, stráca sa záujme re čokoľvek, stráca sa zápal – iskra – strácame sa sami a kto zostane? Mŕtve JA (ego-bz duše)? Hovorme čo cítime láskavo a s láskou Rovnako i prijímajme informácie láskavo a s láskou. Komunikujme láskavo.

Ak sa budeme snažiť, JA sa musím snažiť (nie ON – ten druhý), tak naše vzťahy budú kvitnúť radosťou a šťastím .

Krásny dník a hor sa do práce na sebe , nech všetko nezvládnuté odpadne už dnes a už dnes odľahčení a nezaťažení lietame.

S Láskou Tatiana