Rekapitulácia, bilancia
Pokúsme sa o to, aby sa naše najbližšie dni niesli v predstave, že mi zostáva práve jeden mesiac života. Nech nás to núti zamyslieť sa nad tým: Aký život žijem? Som šťastný/á? Čo mi chýba? Čo chcem? Po čom túžim?
Čo ma trápi? S kým mám nevyriešené vzťahy a je potrebné ich uzavrieť? (kvôli pokoju mojej duše), Čo som mohol/mohla a ešte môžem urobiť inak? Prečo nebežím za svojimi snami?
Prestaňme stále veci odsúvať a hlavne tie svoje vnútorné na druhú koľaj. Začnime konečne počúvať našu dušu (ona kričí ) a konajme. To, ako myslíme, nám vlastne bráni prežívať normálnu, obyčajnú radosť (a pritom tak vzácnu).Často krát veci, ľudí, deti, sny odsúvame lebo ….. , teraz nie to zajtra, to potom…., poprípade očakávame, že niekto iný nech urobí za mňa to, či ono, ja to nedokážem…, mne sa nechce…, ja nie som v tom dobrý/á…, oni/on by to mali/mal urobiť, sú mi to dlžní/ je mi to dlžný…., a tak neustále čakáme a čakáme a sme nešťastní, lebo sa nič nedeje tak ako sme očakávali…
Takže, prestávame čakať i očakávať, svoj život máme vo svojich rukách a všetko môžeme začať meniť hneď teraz. Nesťažujme sa konajme! (Nezabudnime, máme len jeden mesiac 🙂 ?.) :-))
Krásny činorodý deň s novým odhodlaním 🙂. (Tvoríme si budúcnosť:-))

Tatiana