Počas svojho života som si kládla otázky typu: „Čo sa deje s dušou po smrti?“, „Aký zmysel má život?“, „Čo je moja úloha?“, „Ako môžem viac porozumieť tomuto svetu, životu?“, „Položila by som za vieru i svoj život?
Bola som taká zvedavá, že všetky odpovede dnes mám 🙂 (Som za to, tam hore vďačná 🙂 ).
Účelom pozemského života je pre mňa možnosť radostného duchovného poznávania a dozrievania (samozrejme, bez uznania a poznania Stvoriteľa a Stvorenia, tým pádom i pokory 🙂 to asi ťažko pôjde 🙂 ). Keď sa začneme duchovne hýbať, všetko je iné – akoby sa nám rozjasnilo. Postupom času, chtiac – nechtiac by sme si mali priznať, že naša viera nebola vierou, ale len niečím naučeným, čo sa stalo zvykom. V podstate nie je od nás požadované nič (stále sa opakuje – len ľutujte a všetko vám bude odpustené) Boh je milosrdný, Boh je Láska – tieto slová sa však mylne vysvetľujú, že je všetko odpúšťajúci a my nemusíme robiť nič, len sa pomodlíme, poprípade vyspovedáme a všetko je v poriadku. Áno, Boh je Láska i odpúšťajúci, On nesúdi, súdime sa sami na Jeho zákonoch, ktoré tu vložil a už do nich nevstupuje – „Ako si ustelieš tak budeš spať, ako si si zasial, tak budeš žať“ 🙂
Sme tak trochu „leniví“ (duchovne) – radšej sa držíme starých zvykov. Ale pamätajme! Zvyk nie je presvedčenie! Zvyk nie je viera!
Ak sa v našom živote objaví nepokoj (a nie je k nemu racionálny dôvod), je to znamenie, že duch sa chce prebudiť. Prestáva mu stačiť to čo má, chce viac, spočiatku ani nevie čo – je len nespokojný (v podstate po hmotnej stránke má všetko, no napriek tomu ten nepokoj. Práve vtedy začnime sa pýtať, ľadať a pátrať. Istota presvedčenia a živej viery príde iba vážnym a poctivým skúmaním každodenného života a s tým súvisí skutočné prežívanie v duchu.
Staré vedomosti a skúsenosti nemáme zahadzovať, ale na pevnom starom základe stavať všetko nové.
Zákon pohybu požaduje pokrok vo vývoji nášho ducha – rozšírenie vedenia o stvorení , pretože duchovné vedomosti sú vlastním obsahom nášho života. Buďme teda zvedaví, skúmajme, pátrajme, pýtajme sa, hľadajme odpovede. Nie nadarmo bolo povedané „buďte ako deti“. Okrem toho, že sa im máme podobať v ich prostej jednoduchosti, hravosti, bezstarostnosti, zvedavosti, priamosti a úprimnosti, nezabudnime byť vnímaví a počúvať čo vravia , kedy to vravia (v akých situáciách). Čítajme medzi riadkami – uvidíte, aká múdrosť sa v nich skrýva .
Nezabudnime, len „poznaním“ – záujmom o duchovné veci a deje (čítaním), ale súčasne ich overovaním v praxi (pozorovaním vlastného života a udolostí) sa VIERA stáva PRESVEDČENÍM (nie je to dar, je to práca na sebe 🙂 ) Namiesto zvyku sa viera stáva živou.
Krásny živý „veriaci“ deň bez zvykov 🙂

Tatiana