Hľadanie duchovného naplnenia

Mnoho ľudí sa začína prebúdzať a uvedomovať si, že im v živote niečo chýba a hľadajú duchovné naplnenie svojho života. S týmto duchovným naplnením súvisí hľadanie pravdy, pretože práve cez ňu sa človek stáva preduchovnenou bytosťou. Ide o hľadanie toho správneho vo veciach. Či už ide o hľadanie odpoveď na vnútorné otázky, hľadanie Boha, návod na šťastný život, hľadanie svojej vnútornej hodnoty alebo snaha odhaliť vo veciach to správne, hľadanie zmyslu života.. To všetko súvisí s duchovným naplnením každej duše. Čoraz viac ľudí to cíti a preto mnoho z nás hľadá. Hľadáme to v knihách, na stránkach, hľadáme to v druhých ľuďoch. Pátrame po tej skutočnej pravde, hľadáme odpovede na vnútorné otázky vo svete okolo nás. Načrtnime si teda v tomto texte ako také hľadanie duchovného naplnenia vyzerá.

Mali by sme si uvedomiť, že pokiaľ hľadám niečo duchovné, dá sa to nájsť a prijať len našou duchovnou podstatou, teda dušou. V duchovných otázkach jestvuje len jedná jediná pravda, ktorá vedie k slobode ľudskej duše a jej stúpaniu. Božie zákony sa prelínajú celým stvorením a našou úlohou je ich spoznávať a učiť sa žiť podľa nich. Každý z nás má možnosť čerpať z nekonečnej múdrosti votkanej do stvorenia, každý z nás má v sebe vedenie, každý z nás sa môže stať studnicou poznania. Len treba skúmať vo vlastnej duši, nie hlave.

Skutočné hľadanie pravdy vedie zvnútra cez nás samých. To však neznamená, že by sme mali prestať hľadať vonku a uzatvárať sa pred svetom! Okolitý svet nám práve dodáva potrebné impulzy k uvedomeniu. Ťažko predsa zistím, či mi chutí karamel, keď som ho nikdy neochutnal. Práve tým ochutnávaním života a situácií sa učíme a dokážeme zaujať stanovisko. Dôležité je pri všetkom vážne skúmať, či to čo posudzujem je ten správny smer. Musíme všetko posudzovať naším vnútorným kompasom. Každý z nás ho má, len ho musíme oprášiť.

Ako má teda vyzerať tá správna cesta?

Prvým krokom je oslobodenie sa od všetkého naučeného. V dnešnej dobe je drvivá väčšina názorov a duchovných ciest z väčšej či menšej časti pokrivených. Mali by sme sa snažiť odhaliť to čo je správne a to si osvojiť a to čo je nesprávne zavrhnúť. Dôvodom prečo je dnes každá pravda pošpinená je jednoducho vytrvalá snaha temnoty ju zneškodniť. Vždy to tak bolo a ľudia sa vždy nechali ochotne zlákať a obalamutiť. Dôvodom je práve slabé duchovné napojenie, teda silná nadvláda rozumu nad dušou, z čoho zákonite mohli vzniknúť všetky omyly či už zámerne alebo nevedomky.

Preto na to myslime a s týmto uvedomením budeme ostražití voči nástrahám tohto sveta a názorom ľudí. Hľadajme vonku, posudzujme vnútri. Bolo by predsa hlúpe zavrhnúť tento text preto, že sused Juro si o tom myslí, že sú to blbosti. V tomto sme iba my sami. Našou úlohou je hľadať vo veciach to pravdivé a odhaliť to, čo sa ako pravda iba tvári. Musíme rozlišovať medzi peknými slovami a ich skutočnou duchovnou hodnotou. Paradoxne to pekné dnes smrdí najviac, na to pamätajme! Musíme sa snažiť prísne posudzovať veci a rozviť svoju intuíciu. Rozum dokáže posúdiť, či sa mu niečo páči alebo nie, ale nevie to rozložiť na drobné a prísť všetkému na jadro veci. To dokáže iba naša intuícia. Čím viac sa budeme usilovať načúvať svojmu vnútru, tým ľahšia bude naša cesta k správnemu poznaniu. Dnešná doba nás práve čoraz viac burcuje k tomu, aby sme sa učili oddeliť zrno od pliev.

Pravdu nájdem iba aktívnym skúmaním a posudzovaním. Iba tomu kto vážne hľadá sa otvoria tajomstvá života. Správne poznanie za nami samo nepríde a v dnešnej dobe zarastenej názorovými hadmi sa musíme sami tvrdošijne presekať k pravde. Iba ten kto sa snaží, je hoden nakoniec dôjsť do vytúženého cieľa. Ťažko niečo duchovne nadobudnem pasívnym čítaním knihy bez môjho aktívneho zapojenia. S tým tiež súvisí ďalší neoddeliteľný krok na ceste k poznaniu a to žiť podľa naučeného. Darmo budeme o niečom iba čítať alebo hovoriť, pokiaľ podľa toho skutočne nežijeme. Nestačí vedieť, je potrebné to aplikovať. Len vtedy, keď niečo v sebe vnútorne prežijem, sa mi to stáva mojim duševným vlastníctvom a len vtedy to má silu priniesť skutočnú zmenu a povznesenie. V opačnom prípade je to iba prchavá informácia, ktorá sa ľahko rozpustí pri prvom rozptýlení. Pokiaľ chcem určitú informáciu/vlastnosť preniesť do môjho života, musím si to v sebe vnútorne ujasniť ako to správne a nechať v sebe rozkvitnúť toto semienko poznania. Musí to byť zakorenené v našom vnútri, pretože iba vtedy to má silu pozdvihnúť nás bytostne. V dnešnej dobe sme súdení Božou rukou a nie sme súdení podľa toho čo vieme alebo čo hovoríme, ale akí sme, koľko správneho sme v sebe nechali rozkvitnúť a stalo sa to tak našim duševným vlastníctvom.


Správna cesta duchovného naplnenia vyzerá tak, že odpoveď na duchovné otázky a vôbec tajomstvo a ten správny spôsob bytia nájdem tak, že to budem skúmať v sebe. Neuťahujem sa pred okolitým svetom, ale práve naopak som mu otvorený a vnímam, čo ma chce naučiť. Všetky vonkajšie impulzy však musím spracovať vo svojom vnútri a na každý takýto impulz si dôkladne posvietiť. Neznamená to dôkladne sa v tom vŕtať, pretože vtedy už nastupuje na rad rozum, ale musíme skúmať, aký je náš vnútorný pocit z konkétnej udalosti/informácie/človeka. To čo je správne, to ako sa správne zachovať a postaviť sa k udalostiam v živote, to ako sa správať k tomu či onému človeku, to ako správne žiť a preduchovniť svoj život.. To všetko máme v sebe. To je zlato, ktoré musíme vyryžovať a nevedie k tomu žiadna skratka. Musíme si to krvopotne skladať po malých dielikoch rozmiestnených po celom toku rieky života. Možno sa ten ďalší dielik nachádza práve v tej knihe a možno v náročnej životnej situácií a podobne. Dôležité je byť vnímavý a učiť sa oddeliť zlato od štrku. Z týchto kúskov si následne ozdobíme náš kompas, ktorý nám bude jasne svietiť na našej ceste životom.

1 komentár

  1. Israismael

    Keď pred 2tisic rokmi prišiel na túto Zem Boží syn Ježiš, tak jeho Slovo nebolo priamo zapisovane nim samým do nejakých spisov a pod.. To Slovo, ktore hovoril a ktoré malo pozdvihnúť ducha človeka tej doby pospisovali jeho učeníci do nového zákona do Biblie až po jeho smrti .. Mnohé Ježišove slová však neboli chápané správne, pretože hovoril v podobenstvach(kvôli tomu aby to nebolo tak ľahko spoznatelne temnom, tak preto tie podobenstvo v jeho reči a Slove ), čím sa stalo to, ze sa do biblie dostali mnohé nezrovnalosti..
    Keď prišiel na Zem druhý Boží syn, o ktorom žiaľ vie len malé percento ľudí, ze tu bol na Zemi ako Duch Pravdy, tak bolo rozhodnuté Bozou vôľou, ze tentokrát sa Slovo zápise do knihy, aby sa už nikdy neprekrutilo Slovo Pana… Toho Ducha Pravdy zvestoval sam jezis, keď povedal tesne pred ukrizovanim svojim učeníkom toto : zjavenia Jana 15:26: Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy, lebo nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť, čo počuje, a zvestuje vám, čo má prísť… Duch Pravdy, v pozemskom tele inkarnovany parsifal Imanuel, spísal Slovo, ktorým sa od toho okamihu ľudia súdia,… No a preto ta kniha napísaná ako Božie Slovo, teda Posolstvo Grálu, Vo svetle Pravdy je knihou súdu ľudstva… V starom zákone je spomínaný pod menom Imanuel=Boh s nami.. (spominal ho prorok Izaias)
    Teraz prebieha na tejto planéte Veľká očista, áno to spomínané triedenie ľudí na dve skupiny (pleva a zrno).. Ľudia to začínajú pozorovať ze sa niečo deje.. Sme v posledných dnoch(rokoch), par rokoch pred udalosťou, ktorej sa biblický hovorí : Posledný súd ľudstva… Sme pripravení?..

    Odpovedať

Odoslať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.