Kresťanstvo má ako základ židovstvo, ktoré zaujíma v histórii duchovného vývoja ľudstva pevné miesto. Len si spomeňme na desať prikázaní, na kázeň na hore, na Otčenáš, na všetky Božie slová, ktoré boli izraelskému národu, Židom dané. Aj títo majú ako všetci ľudia ten istý spoločný duchovný pôvod a tú istú spoločnú cestu hmotným stvorením.

Pretože všetci ľudia prišli raz ako „duchovné zárodky“ z duchovnej vlasti, z raja, do hmotného, pominuteľného sveta stvorenia, aby sa odtiaľ po dovŕšení vývoja vrátili späť do duchovnej vlasti ako plne vedomé osobnosti. Ale väčšina z nich z cesty zblúdila a cieľ už nenašla. Preto sa k zemi sklonila nesmierna Božia láska, aby priamo oslovila takmer stratených ľudí a povedala im, že Pravda môže prísť len od Boha.

Vezmite si teda k srdcu slová, ktoré Ježiš povedal ľuďom: „Kto chce prísť za mnou, nech zaprie sám seba, berie svoj kríž deň po deň, a tak ma nasleduje“ (Luk. 9,23) alebo „…a vezmi kríž, poď a nasleduj ma.“ (Marek 10,21)

Krížom myslel Ježiš znamenie božskej Pravdy, rovnoramenný kríž. Z nálezov a vykopávok vyplýva, že ide o prastarý, na zemi známy, predkresťanský symbol, ktorý možno vidieť aj v mnohých kostoloch, či už obklopený kruhom alebo bez bez kruhu. Nesmie sa zamieňať s formou kríža utrpenia z Golgoty.

Kto berie na seba tento kríž, ten prijíma Pravdu, nie však bremeno, ako je to nesprávne vykladané.

Ježiš nikdy nechcel svojimi slovami vyzývať ľudí, aby denne brali na seba bremeno. Naopak, chcel im život uľahčiť, keď ich upozorňoval, aby denne žili podľa Pravdy, aby ju v zákonoch stvorenia hľadali a poznávali a aby týmto zákonom prispôsobovali každodenný život.

Kto tak koná, oslobodzuje sa od všetkého bremena a viny, aj od viny z Golgoty, ktorá sa podľa večných zákonov teraz v tejto dobe vracia, aby bola rozuzlená. Pre takého človeka sa zmení kríž utrpenia z Golgoty na zachraňujúci kríž Pravdy, ktorý víťazne premáha všetko temno!“

Zdroj