Prikázanie ôsme: Nevydáš krivé svedectvo proti blížnemu svojmu!

Ak prepadneš alebo zbiješ svojho spoluobčana tak, že ho zraníš, a ak ho pritom ešte aj olúpiš, tak vieš, že si ho poškodil a že budeš vystavený pozemskému trestu. Pritom však ešte nepomyslíš, že si sa zároveň tým zaplietol do nitiek zvratného pôsobenia, ktoré nepodlieha žiadnej ľubovôli, ale spravodlivo vzniká už pri najmenšom záchveve duše, ktorý ty vôbec nevnímaš, pre ktorý nemáš vôbec žiaden cit! A toto zvratné pôsobenie nemá žiadnu súvislosť s pozemským trestom, ale funguje úplne nezávisle, ticho pre seba, ale pre ľudského ducha niet pred ním úniku, v rámci celého stvorenia nenájde žiadne miesto, ktoré by ho ochránilo, alebo skrylo.

Keď počujete o takomto surovom čine, o prepade a násilnom zranení, ste rozhorčení Ak tým trpia ľudia, ktorí sú vám blízki, ste vyľakaní a zhrození! Málo vám však prekáža, keď tu a tam počujete, ako je neprítomný človek stavaný prešpekulovaným zlorečením iného do zlého svetla, častokrát len veľavravnými gestami, ktoré nechávajú viac tušiť, než možno vysloviť slovom.

Ale zapamätajte si: Hrubohmotný útok možno oveľa ľahšie napraviť než útok na dušu, ktorá trpí v dôsledku podrývania povesti.

Vyhýbajte sa preto všetkým číhajúcim ohováračom rovnako ako hrubohmotným vrahom!

Pretože sú rovnako vinní a mnohokrát ešte horší! Tak ako oni nemajú súcit s dušami, proti ktorým sami štvú, tak nech aj im nie je ponúknutá pomocná ruka v záhrobí, keď budú o to prosiť! Chladné a nemilosrdné je nešťastné nutkanie ich vnútra zhadzovať iných, im dokonca mnohokrát cudzích ľudí, chlad a nemilosrdnosť budú preto proti ním v stonásobnej sile a na onom mieste, ktoré ich očakáva, len čo raz budú musieť opustiť svoje pozemské telo!

Ostanú v záhrobí vyobcovanými a hlboko opovrhovanými dokonca viac než zbojníci a zlodeji; pretože spoločná zlomyseľná a opovrhnutia hodná vlastnosť sa prelína celým druhom, počnúc klebetnicou až po také skazené stvorenia, ktoré sa neštítia pod nimi samými zloženou prísahou vydať krivé svedectvo proti blížnemu, ktorému mali dôvod byť za mnohé veci povďační!

Zaobchádzajte s nimi ako s jedovatou háveďou; pretože nič iné si nezaslúžili.

Pretože celému ľudstvu chýba úplne vysoký jednotný cieľ, dostať sa do ríše Božej, nemajú si vzájomne čo povedať, keď sa niekedy ocitnú spolu dvaja alebo traja, a tak ohovárať sa stalo obľúbeným zvykom, ktorého úbohosť už nie sú schopní uvedomiť si, lebo ponímanie toho sa  neustálym praktizovaním úplne vytratilo.

Nech na onom svete naďalej spolu sedia a holdujú svojej obľúbenej téme, kým neuplynie čas, ktorý im bol poskytnutý na poslednú možnosť vzostupu, čo by im snáď bolo mohlo priniesť záchranu, a tak…budú vtiahnutí do večného rozkladu, kde sa dostávajú všetky hrubohmotné i jemnohmotné druhy hmoty na očistu od všetkého jedu, ktorý do nej vniesli ľudskí duchovia, nehodní uchovať si svoje meno!

Z diela Ducha Pravdy