Každá krajnosť je chybná, všetko, čo sa preháňa, vytvára zárodky pre negatívne udalosti, ktoré sa nám potom stanú. Krajné užívanie si prináša napríklad choroby, krajné odriekanie si ale prináša choroby tiež. Krajná fyzická lenivosť ubíja telo, ale telo ubíja aj prehnané športovanie. Prehnaná láskavosť prináša sklamanie v ľuďoch, ale ani prehnaný egoizmus vzťahom neprospieva. A taktiež je to aj so svetonázorom či duchovnými nastaveniami. Krajný optimizmus a pozitivita je blud, ale aj krajný pesimizmus je blud. Aj jedno klame, aj druhé. Slniečkárstvo je nebezpečné, ale aj prehnaný pesimizmus je nebezpečný. Oba postoje sú totiž nesprávne, nepravdivé. Nič nie je len dobré, a nič nie je len zlé. Nič nie je nikdy isté, a nič nie je nikdy stratené.
Ľudia nie sú len dobrí, ale ľudia tiež nie sú len zlí. Život nie je len krásny, ale život nie je len zlý.
Pravda je vždy niekde nad týmito krajnosťami, niekde tam na vrchole váh osudu. Dostať sa tam a dívať sa na veci z toho vrcholu hory, kde jedná strana kopca je len pozitivita a druhá strana len negativita, ten vrchol , to je múdrosť. Odtiaľ vidíme veci reálne také, aké sú. Aj také, aj onaké. Tam sme schopní byť v pokoji a robiť správne závery a rozhodnutia. Odtiaľ máme nadhľad a aj prehľad, tam vieme byť objektívny. Ale dostať sa tam, to je dlhá cesta. Lebo ako sa vraví, učený a múdry z neba nikto nespadol. Múdrosť je vždy vydretá a vyplakaná, stokrát sme pri jej hľadaní spadli, a stojedenkrát vstali. Ale inak to nejde.🍀🙂

Zdroj