Prikázanie piate: Nezabiješ!

Bi sa do pŕs, ó, človeče, a vychvaľuj sa, že nie si vrahom! Veď zabíjať znamená vraždiť a podľa tvojho presvedčenia si prikázanie Pánovo nikdy neprekročil. Hrdo môžeš predstúpiť pred neho a bez bázne a hany môžeš plný nádeje očakávať otvorenie práve tejto strany tvojej knihy života.
Zamyslel si sa však pritom už nad tým, že pre teba existuje aj pojem ubíjať, a že ubiť znamená to isté čo zabiť?
Nie je v tom žiaden rozdiel. Len ty ho robíš svojím spôsobom vyjadrovania, svojou rečou, lebo v prikázaní sa nehovorí jednostranne: Nezabiješ hrubohmotný pozemský život! Ale jasne a stručne: Nezabiješ!
Istý otec mal napríklad syna. Otca hnala malicherná pozemská ctižiadosť, že syn musí ísť za každú cenu študovať. V synovi sa ale skrývali vlohy, ktoré ho hnali robiť niečo iné, pričom mu štúdium vôbec nemohlo prospieť. Bolo preto celkom prirodzené, že syn nepociťoval žiadnu chuť do tohto nanúteného štúdia a nebol ani schopný naň s radosťou vynakladať silu. Syn poslušne podával výkony. Na úkor zdravia sa usiloval splniť otcovu vôľu. Keďže to bolo proti synovej prirodzenosti, proti vlohám, ktoré mal v sebe, bolo úplne samozrejmé, že telo tým trpelo. Nechcem ďalej rozvádzať tento prípad, ktorý sa v pozemskom bytí tak mnohonásobne opakuje, že by to išlo až do státisícov, ba ešte viac. Nemožno ale poprieť, že u tohto syna sa otec svojou ctižiadosťou alebo neústupčivosťou snažil ubiť niečo, čo bolo synovi dané na zem k rozvoju! V mnohých prípadoch sa to skutočne i podarí ubiť, pretože vývoj v pozdejšom čase je už sotva možný, lebo tá rozhodujúca zdravá sila bola zlomená v najlepšom čase, bola ľahkovážne premrhaná na veci, ktoré boli chlapcovej povahe cudzie.
Tým sa otec ťažko previnil proti prikázaniu: Nezabiješ! Úplne odhliadnuc od toho, že svojim konaním pripravil ľudí o niečo, čo im prostredníctvom chlapca mohlo byť na prospech! Musí však zvážiť, že chlapec síce je duchovne spriaznený s ním alebo s matkou, alebo že by mohol byť, napriek tomu však ostáva pred Stvoriteľom vlastnou osobnosťou, ktorá je povinnou rozvíjať tie vlohy, ktoré on dostal pri ceste na zem, pre svoje vlastné dobro.
Možno, že milosť Božia poskytla dokonca chlapcovi možnosť zbaviť sa ťažkej karmy tým, že mal vynájsť niečo, čo by v istom zmysle prinieslo ľudstvu veľký úžitok!
Ťažko doľahne táto vina, že mu bránili, najmä na otca alebo matku, ktorí nadsadili svoje nízke pozemské názory nad veľké nitky osudu, a tým zneužili svoju rodičovskú moc.
Nie je tomu inak ani vtedy, keď sú rodičia schopní v prípade manželstva svojich detí nechať sa ovládnuť malichernou pozemskou vypočítavosťou svojho rozumu. Ako často sa tým bezohľadne udusí najušľachtilejší cit ich dieťaťa, čím síce zabezpečia dieťaťu pozemskú bezstarostnosť, s ňou ale aj nešťastie duše, ktoré bude pre bytie dieťaťa ďalekosiahlejšie než všetky peniaze a pozemský majetok.
Prirodzene nie všetkým snom a želaniam dieťaťa sa majú rodičia podvoliť. To by neznamenalo splnenie ich rodičovskej povinnosti. Žiada sa tu ale vážna skúška, ktorá nikdy nesmie byť pozemsky jednostranná! Ale práve túto skúšku uplatňujú nezištne rodičia zriedkavo, alebo vôbec nie. Sú tisícoraké takéto prípady. Nie je potrebné, aby som o tom viac hovoril. Sami o tom porozmýšľajte, aby ste sa neprehrešili proti tomuto závažnému slovu Božiemu v prikázaní! Otvoria sa vám tým netušené cesty!
Avšak aj dieťa môže zmariť nádeje rodičov, ktoré sú oprávnené! Ak nerozvíja v sebe vlohy, ako je potrebné, aby tým dosiahlo niečo veľké, keď rodičia mu vyšli v ústrety tým, že ho nechali zvoliť si cestu, ktorú si vyprosilo. Aj vtedy dochádza k umŕtveniu ušľachtilých citov u jeho rodičov a ono tým prikázanie hrubým spôsobom porušilo!
Aj keď človek nejako sklame pravé priateľstvo alebo dôveru, ktorú mu niekto venuje. Tým zabíja a zraňuje v tom druhom niečo, čo skutočne skrýva život! Je to previnenie proti slovu Božiemu: Nezabiješ! Prinesie mu to zlý osud, ktorý bude musieť znášať.
Vidíte, že všetky prikázania sú len tými najlepšími priateľmi pre ľudí, aby ich verne chránili pred zlom a utrpením! Preto ich milujte a vážte si ich ako poklad, ktorého ochraňovanie vám prinesie len radosť!

Z diela Ducha Pravdy