Falošné duchovno

Čo je viac ako duchovný vzostup? Nič nie je pre ľudskú dôležitejšie ako hľadanie a rozvíjanie svojej duchovnej stránky a temnota to dobre vie. Pozná všetky ľudské slabosti a neduhy, a preto vie presne čo ľuďom ponúknuť, ako ich zviesť zo správnej cesty.

My ľudia sme príliš odklonení od skutočnej pravdy a zabudli sme vyciťovať cez dušu, čo je správne. Tým sme sa stali ľahkými obeťami pre manipulácie nie len na úrovni mysle, ale aj na úrovni duše. Len málo ľudí má v sebe skutočne rozvinuté zdravé vyciťovanie a teda vedia rozoznať, čo je pravda, čo lož a čo falošné svetlo.

Presne preto sa najmä v posledných desaťročiach ako mor rozšírili rôzne ezoterické a iné “duchovné“ hnutia, ktoré miesto vzostupu majú za úlohu zväzovať ľudskú dušu a brániť jej v pravom vzostupe a hľadaní pravdy, a tak je v dnešnej významnej dobe dôležitejšie ako kedykoľvek predtým rozpoznať tieto falošné učenia a odstrihnúť sa od nich. Nemusí to byť konkrétne duchovné učenie, ale ide o duchovno ako celok. S rozvíjajúcim sa záujmom ľudí o oblasť duchovna prirodzene začalo rásť aj toto falošné duchovno. Miešajú sa v tých učeniach pravda a lož v rôznych pomeroch, a tak vzniká nebezpečný nápoj, ktorý ochromuje ľudského ducha miesto toho, aby ho pozdvihoval. Keď je človek v duchovnom svete tzv. „nováčik“ a nevie v týchto vodách plávať, ľahko ho vlny odnesú na nesprávne miesta.

V tejto významnej dobe, kedy sa vyplavuje na povrch všetko skryté, mnohí začínajú cítiť, že im niečo chýba, že nie sú celiství. Cítia, že im chýba niečo hlbšie, skutočnejšie, chýba im duchovno. Ľudia nesprávne smerujú svoje cítenie nedostatku duchovna a ako v opojení sa ženú za fantastickými učeniami, aby ten pocit stíšili. Je to ten istý princíp, ako keď alkoholik zapíja svoje problémy. Upne sa na to nesprávne, vydá sa na rýchlejšiu cestu miesto toho, aby skutočne vyriešil koreň problému a zmenil to.

Mnohí sa odstrihli z matrixu spoločnosti, pozdvihli sa vyššie a našli sa v tom či onom učení, pritom padli do rovnakého, len sofistikovanejšieho matrixu. Áno, duchovno je z veľkej časti jeden obrovský matrix, ktorý vám dáva iluzórny pocit slobody, a pritom spútava vášho ducha. Temnota dobre vedela, že ľudstvo sa zúčastní celoplanetárneho vzostupu a nenechala nič na náhodu. Drvivá väčšina duchovných kníh a učení je odpad!
Hoc je v nich aj 90% pravdy, stále to sú falošné učenia. Nepodceňujte schopnosť a pôsobenie temnoty. Najväčšia zákernosť temnoty je v tom, že sa prezlieka za to dobré, svetlé, povznášajúce. Väčšina temných agend sú pre prebudených ľahko rozpoznateľné. Tieto slúžia na udržanie kontroly väčšiny populácie, ktorá je v hlbokom tranze, avšak pre tých, ktorí tieto agendy prehliadnu a usilujú sa o duchovný vzostup, je pripravený iný, sofistikovanejší matrix. Dá nám falošný pocit duševnej obživy, pričom nás tým či oným odkláňa od pravdy. Práve duchovne založeným ľuďom ponúkne temnota väčšie pokušenie a ťažšie skúšky. To, že v týchto učeniach je niekedy veľa pravdy, slúži len na efektívne si podmanenie ľudskej duše. Každá dobrá lož má v sebe kúsok pravdy a pri prijímaní hoc aj 90% pravdy prijímate aj tých 10% lží, ktoré vás odstrihnú od správnej cesty. Samozrejme je to krásne zaobalené do slov a tvári sa to ako svetlo, aj keď je to len temnota v inom kabáte.

Nie je nič horšie pre ľudského ducha ako skočiť na tieto duchovné falošné učenia a pevne sa ich držať. Obopnú vám dušu ako slizké hady a už vás nepustia zo svojho zovretia, pretože vy sami to nebudete chcieť. Ľudia sa v tomto novom cítia dobre a pohodlne, našli niečo nové, osviežujúce a nechcú sa toho pustiť, pretože to vždy nejakým spôsobom posilňuje určitú slabosť ľudí. Pravda je podstatou sveta, je to naša jediná cesta k Bohu, k tomu, aby sme sa stali skutočne uvedomelými ľudskými bytosťami, a preto tak temné sily bojujú o jej pokrivenie/utajenie. A tak to, čo by mala mať ujasnené drvivá väčšina ľudských bytostí, má dnes ujasnené len žalostne málo duší. Nie je to vina temnoty, je to vina nás samých.

Tieto učenia stavajú na duchovných slabostiach ľudí a to najmä na duchovnej pohodlnosti, duchovnom egu a falošnej mäkkej láske.

Duchovná pohodlnosť

Duchovná pohodlnosť spočíva v tom, že ľudský duch je väčšinou príliš lenivý, aby sa o niečo skutočne usiloval. Je lenivý hľadať, lenivý skúmať, lenivý pracovať na sebe, lenivý skúmať to, čo je správne miesto toho, čo len pekne znie. Ľudia vždy vo všetkom išli naopak a cestou pohodlnosti, pričom cesta pravého duchovna si vyžaduje našu aktívnu prácu. Duchaplný život je aktívny a živý! A vo stvorení platí zákon pohybu, ktorý hovorí, že čo nevyvíja duchovné sily, čo stráca pohyb, to upadá do duchovného spánku a pomalej smrti. Aj rybe, ktorá nepláva časom zakrpatie ústrojenstvo na plávanie natoľko, že uhynie. Duchovná zrelosť ide ruka v ruke s neustálym pohybom a to sa lenivému ľudskému duchu častokrát nepáči. Všetko by chcel ako na zlatej tácke a potom, keď to dostane, by si to najradšej vyškrtol zo zoznamu. Určitý duchovný stupeň si však vyžaduje neustále vyvíjanie síl, aby sa človek na tejto úrovni aj udržal.

Ľudia si väčšinou vyberajú čomu veriť len podľa toho, či sa im to páči alebo nie, či to lichotí ich slabostiam a zapadá do toho, čo si želajú, nie podľa toho, čo je správne. Zvlášť ezoterika stavia na takejto duchovnej lenivosti. Učí ľudí meditovať a neriešiť svet okolo seba. Ešte sa k tomu prihodí učenie lichotiace ďalším slabostiam a je dokonané.

Duchovná pohodlnosť súvisí aj s duchovnou zodpovednosťou. Mnohí nechcú veriť, že všetky naše činy nám prinesú ovocie a to povznesenie alebo úpadok. Neveria v Boží trest, neveria v Boží súd. Neveria, že vesmírom vládne spravodlivá a prísna Božia ruka, teda jeho neúprosné nemeniteľné zákony. Hovoria, že takéto reči sú strašenie, oni by radšej počúvali o kvietočkoch. Prísna a skutočná pravda nie je ich šálka kávy.

Správne človek kráča vtedy, keď nelieta na ružovom obláčiku, ale je aktívny v hmote, teda pretavuje duchovnú silu do hmoty.

Správne človek kráča vtedy, keď si je vedomý zodpovednosti spočívajúcej v jeho konaní a je si vedomý nemeniteľných zákonov storenia vrátane zákona spätného pôsobenia, ktorý znie: čo človek zaseje, to aj zožne.

Správne človek kráča vtedy, keď si nevyberá čomu veriť na základe toho, čo sa páči jemu ale pýta sa, čo od neho chce Boh!

Duchovné ego

V ľuďoch sídli obrovská duchovná pýcha, tzv. duchovné ego. Dostane sa nám trochu vyššieho poznania a už sa pokladáme za Bohov. Aj keď máme povedomie o jedinom Bohu nad nami, všetko je iba ja, ja, ja. Mnohí si myslia ako sú nad vecou a vysoko pozdvihnutí nad ostatných, a pritom sú častokrát ešte menej hodní ako takí, ktorí sa o duchovnú oblasť ani nezaujímajú. Majú to omnoho ťažšie, pretože k ceste k skutočnej pravde by sa najskôr museli zbaviť všetkých týchto záťaží, ktoré si tak dôkladne na sebe pestovali. Preto takíto majú cestu k svetlu sťaženú, a niektorí dokonca aj nemožnú, pretože najskôr by museli zanechať to staré, škodlivé, čo oni samozrejme nechcú.

Ženú sa za takým poznaním, ktorému niekedy ani oni sami nerozumejú, len aby boli niečo viac. V domnienke, že čím viac vedia, tým viac vzostupujú, si sami hádžu prekážky pod nohy. Áno, čím viac človek vie, tým viac sa stáva vedomejší vo stvorení, ale musí to byť to správne poznanie, nie duchovné omáčky. Jedine slovo od Boha je to pravé. Učenia vytvorené človekom bez vedenia zhora nie sú to pravé, pretože v ľuďoch sídli mnoho slabostí a je v nich obrovská práca rozumu.

Kde sa v nás berie všetka tá duchovná pýcha? Prečo sa považujeme za tvorcov všetkého? Vieme tak málo o stvorení, o Bohu, že v tej našej malej ulite sa cítime ako obri. Pritom keby sme spoznali obsiahlosť stvorenia, keby sme aspoň kúskom vyciťovali veľkosť Boha, padli by sme v pokore na kolená pred tou veľkosťou a poznaní našej malosti. V takom poznaní by v človeku nenašla miesto žiadna falošná duchovná pýcha.

Spomeňme si na Atlantídu, ktorá musela padnúť len preto, že sa v nich prebudila duchovná pýcha a sami sa začali pokladať za pánov stvorenia. Boli upozornení, ale nepočúvali. Človek chce všetko vedieť lepšie ako samotný Boh miesto toho, aby v pokore skúmal pravdu!

Človek má v sebe Božiu iskru, no sám nie je Božský! Nad hmotnou úrovňou sa nachádza úroveň jemnohmotná, bytostná, duchovná a nakoniec Božská, pričom každá z nich má ešte nespočet úrovni, teda „oddelení.“ V týchto úrovniach sú bytosti, ktoré sa boli na rozdiel od ľudí ihneď vyvinúť a pýšia sa ku cti Božej. Jedine prastvorené bytosti v Božej ríši sú stvorení na obraz Boží! A tieto sa ešte nachádzajú v obrovskej diaľke od Stvoriteľa. Ďalšie bytosti v nespočetných úrovniach až po spodnú časť duchovnej ríše, teda pôvod ľudských duší, sú len zrkadlením vyšších, ušľachtilejších bytostí. Ani tie najušľachtilejšie bytosti v Božej ríši nepoznajú pravú podstatu Stvoriteľa, pretože on je ako jediný bezbytostný, zatiaľ čo všetko ostatné vo stvorení je bytostného pôvodu. Ako si vôbec môžeme namýšľať, že sme Božskí? Z vyciťovania duše to nepochádza, ale práve z rozumu. A to si paradoxne myslím, že som od tej mysle odstrihnutý. Takáto domýšľavosť pramení len z nepochopenia a z neschopnosti správneho vycítenia veľkosti Boha a obsiahlosti jeho stvorenia. Nemá to oporu, nemá to žiadny pevný základ, je to len falošné pozlátko, sú to slaboduché reči, je to príjemná a hrejivá perina, ktorou sa ezoterici prikrývajú. Keď stratím pokoru, stratím aj správny smer. My ľudia sa až pri správnom rozvití tejto iskry sformujeme na vzdialený praobraz Boží, teda nie je to automatické! Všetci sme tu prišli ako duchovné semienka sa v pokore rozvíjať a formovať do ušľachtilých kontúr.

Mnohí sú takí, čo sa nestotožňujú s nijakým učením, neveria v nič okrem seba. Nevidia spásu a pomoc ani v Bohu, dokonca sa sami pokladajú za Bohov! Oni sú tvorcovia, nepotrebujú nič a nikoho, oni majú všetku silu v sebe.. Áno, všetci máme v sebe všetku silu, ktorú potrebujeme k tvoreniu, ale odkiaľ tá sila prúdi? Z ničoho nič sa v nás zrodila? Od koho prúdi a kto nás jej môže zbaviť, ak ju používame na nesprávne konanie? Ku komu máme vzhliadať a ďakovať mu za všetky pomoci? Vo stvorení je iba jedna sila! Ide len o to či ju využívame správne, teda povznášajúco alebo nesprávne a premárňujeme dary nám zverené a pomoci nám odovzdané.

To, že pravda je subjektívna, a že každý ma svoj pohľad na vec sú len ezoterické sračky. Samozrejme, že každý má svoj pohľad na svet, svoj spôsob života, ale pokiaľ hľadáme skutočnú pravdu v otázkach duchovna, musíme ju hľadať takú aká je, nie si ju prispôsobovať vlastným prestávam! Jedine skutočná pravda dáva obživu ľudskému duchu a dokáže ho povzniesť. Pravda je živou potravou ducha. Jedine tak človek nájde Boha, pretože Boh sám je tá pravda. 

Najväčší úspech temnoty nie je len v tom, že tu nastolila materializmus a povýšila nízkosť rozumu za pána vesmíru, ale že vytvorila takmer všetky falošné duchovné cesty, po ktorých keď človek kráča si ani sám neuvedomuje, že táto cesta vôbec nevedie k vytúženému cieľu každej ľudskej duše. Chýba nám totižto kompas. Temnota nás presvedčí, že ten kompas nepotrebujeme, že sme pánmi a vieme čo robíme, ale nie je to tak. Tým kompasom je naša duša, náš vnútorný hlas a je to naša oporná palica v tomto stvorení, Boží hlas v našej duši.

Správne človek stojí vtedy, keď je pokorný pred Bohom. Len s pokorou v duši môže človek nájsť skutočnú cestu k svetlu. Nedostatok pokory človeka ochudobní o zdravé vnímanie a vyciťovanie, pokriví mu to celé vnímanie duchovného života.

Zmäkčilá láska

Ako najhoršie putá ľudskej duše vnímam novodobú zmäkčilú lásku. Je to Luciferov najväčší výtvor. Pod záštitou dobra a lásky sa ľudský duch odkláňa od správnej cesty. Prílišná mäkčilosť úplne odzbrojí ducha v človeku, ktorý týmto stratí duchovnú silu potrebnú na to, aby stál v tomto živote správne a pravdivo. Ak má človek byť a konať v láske, potrebuje ráznosť. Pravá láska je totiž prísna! Slniečkárska láska je najhorší omamný jed, pretože oslabuje ducha, zakaľuje mu zdravý pohľad. Títo slniečkári vidia všade až prehnane lásku, všade len dobro a tým strácajú skutočný pohľad a hlavne pri tom všemožnom rozdávaní lásky strácajú vlastnú vnútornú silu.

V minulosti panovala doba oko za oko, a tak Ježiš priniesol ľuďom lásku, z čoho však vznikla dnešná chromá napodobenina lásky bez absencie spravodlivosti. Ak sa oddávate takejto láske, ste ochromení bez toho, aby ste si to uvedomovali. Nestojíte pevne, pretože pravá sila ducha pramení z presvedčenia a ráznosti, nie v plytkom opojení duchovných žvástov. Falošné duchovné učenia stavajú hlavne na zmäkčilej láske, pretože mnohí si myslia, že to čo znie milo a pekne je pravda. Nedajte sa zlákať krásne zostavenými slovami, čítajte text duchom! Mnohokrát to je len hovno zabalené v darčekovom balení. Napohľad krásne, no vnútri to pekne smrdí, je to odpad.

Ľudia sú v tom tak chytený, že takí aj tento text odsúdia bez zamyslenia, pretože sa nechcú vzdať toho, čo ho sa tak pevne chytili a čo im prináša také radostné opojenie. Podľa takých ani tento text nie je písaný v láske, pretože tu nepíšem o kvietkoch a slniečku. Text nie je písaný preto, aby sa zapáčil, je písaný v ráznosti a spravodlivosti, teda v spravodlivej láske! Presvedčenie totiž nie je arogantnosť a nie je to absencia pokory, pokiaľ to vychádza skutočne z duše a nie ega, aj keď medzi presvedčením a egom/pýchou je tenká hranica. Kto sa zachvieva v pravde, ten píše to čím zahorí a píše to v ráznom presvedčení, pretože inak by to nemalo silu preniknúť až do prebúdzajúcej sa ľudskej duše, pokiaľ ide o uvedenie na správnu cestu toho nesprávneho. 

Kto hovorí z Pravdy dostane posilu a jeho presvedcenie svojou silou svetla pôsobí na ostatných, čo samozrejme vyvolá rôzne reakcie. Rozumari s iným názorom alebo tí, čo sa nechcú vzdať starých presvedčení sa budú vzpierať a útočiť, považovať to za ego, za arogantnosť. Čistí ľudia naopak budú s tým zajedno, a ak je to pre nich niečo nové, budú to v sebe skúmať a hľadať cez vlastné vyciťovanie, či je to tak. Nechajú to v sebe dozrieť. Pravda nie je o tom, že som si prečítal kapitolu v ezoterickej knihe a teraz mám poznanie. Pravda sa získava dlhým vnútorným dozrievaním a skúmaním.

Falošné povznesenie

Sprievodný obrázok tohto článku presne vystihuje aké to falošné duchovno je.

Napohľad to vyzerá pekne, tvári sa to ako svetlé, ako cesta napojenia, no celé je to len pekný obal. Je to také nijaké. Je to síce celé také ligotavé a strieborné, no nie je to zlaté! Chýba tomu pevný základ, chýba tomu skutočnosť, chýba tomu svetlo, chýba tomu život. Je to všetko falošné povznesenie, falošný vzostup.

Falošné duchovno učí človeka lietať v oblakoch, no pravý život sa deje tu dolu. Učí človeka meditáciou sa odstrihnúť od mysle a len prijímať, dokonca až necítiť nič. Takýto človek upadne do úplnej duchovnej agónie a stane sa pasívnym prijímateľom, miesto aktívneho tvorcu. Takýto človek je zároveň ľahko manipulovateľný, pretože je nemasný, neslaný, je prosto nijaký, nie je to pravá živá ľudská duša. Čo je to necítiť nič? Veď to nie je život. Ľudská duša je hravá, je ako dieťa a ona potrebuje cítiť, potrebuje žiť. Či je to radosť alebo je to smútok, hnev, bolesť.. To všetko patrí k životu. Občas je potrebné prejaviť aj to negatívne cítenie, pokiaľ je to potrebné a je to v spravodlivom účinku, teda to vychádza úprimne z duše. Život nie je o tom kochať sa nad slniečkom, no popierať existenciu mrakov. 

Byť duchovne zrelý a aktívny znamená, že to duchovné čo som si osvojil dám do hmoty. Sme bytosti z mäsa a kosti tak prečo sa snažíme aby z nás boli nejaké svetelné éterické bytosti? Sme spojenie hmotného a duchovného pre nejaký dôvod. A my máme to duchovné zachytávať a dávať to do hmoty, pretože život sa deje tu a teraz a deje sa tu dole na Zemi. Nemáme sa oddávať rôznym meditáciam a tým sa odpútavať od hmotnosti, ale máme sa do tej hmotnosti pevne ukotviť tým, že sa v nej naučíme správne žiť a naučíme sa ako duchovno premietnuť do každodenného života. Neodsudzujem meditáciu, teda formu stíšenia mysle a spojenia sa z dušou, no hovorím o extrémoch, pretože v živote by mala vo všetkom vládnuť zdravá rovnováha. 

Títo ezoterici sa ťahajú hore za slnkom, pričom slnečné lúče svietia aj tu dole na Zemi a to v takej ideálnej miere, aby nás nespálili. Sú ako poletujúce nevyklíčené semienko vo vetre, ktoré nemá kontrolu nad tým, kde ho prúdy vetra odnesú, pretože nemá pevnú pôdu a základy. To semienko má byť zapustené do pôdy a odtiaľ ma vyklíčiť a rásť do výšin. Zhora naň budú žiariť oživujúce svetlé lúče slnka, avšak stále bude pevne zapustené v pôde, a teda má pevnú kontrolu nad svojím bytím.

Mnohí pokladajú svoju duchovnosť za niečo špeciálne, ako pandorinu skrinku, ktorú otvárajú len vo výnimočných chvíľach aby sa tým kochali. Kochajú sa vo vedomostiach, ktoré majú, ale nemá to reálne využitie. Je to podobné ako keď kresťania chodia poslušne do kostola s vedomím, že samotná účasť na omši ich nejakým spôsobom duchovne obohatí. Práve na týchto slabostiach stavia cirkev, aby si podmanila ľudské duše.

Keď sa zachvievam vo svetle a čistote, celý môj život je preduchovnený tu v hmote. Prirodzený a jednoduchý a pritom nádherný a jedinečný. Nemusím preto hodiny meditovať. Samozrejme vo chvíľach samoty a ticha sa človek otvorí ďaleko viac svetlým prúdom (a pre mňa samého sú tieto chvíle mimoriadne dôležité), lenže život sa deje tu a teraz, a posilu, ktorú prijímame z vyšších sfér máme vynaložiť tu do hmoty a dávať to do každej činnosti, ktorú robíme. Celý náš život by mal byť preniknutý vedomím si svojej duchovnej podstaty a zachvievaním sa vo svetle, čistote a láske. Väčšina tých nesprávnych učení je len veľká nezmyselná teória, ktorá sa nedá uplatniť v praxi. Sme spojenie hmotného a duchovného, preto nezatracujme ani jedno z toho ale spojme to v celok a prežarujme to do sveta.


Prečo si na ceste k duchovnému vzostupu schválne kladieme prekážky pod nohy?

Pretože sme stratili jednoduchosť a prirodzenosť. Nevieme rozoznať čo je správne, naša schopnosť vyciťovania správneho zapadla prachom. Upneme sa na čokoľvek, v čom sa cítime dobre a pohodlne a pritom sa nepýtame, či je to správne a Bohom chcené. Trochu dostaneme nazrieť do poznania učenia a len preto, že je to niečo nové, osviežujúce sa toho ihneď chytíme ako svätého. V duchovne sme si vytvorili veľa falošných realít, kde sa chceme schovať a chceme veriť, že to čomu veríme je pravda. Správne vyciťovať si vyžaduje naozaj silné spojenie s dušou, pretože je rozdiel či sa mi niečo nepáči preto, že to necítim ako pravdu, alebo sa mi to nepáči preto, lebo to odporuje môjmu učeniu, mojim slabostiam, je mi to jednoducho nepohodlné. Je rozdiel, či to pramení z pocitu, ktorí súvisí s mozgom, alebo citu, ktorí súvisí s dušou.

Skutočná pravda sa získava ťažšie, pretože nie sme zvyknutý sa v nej zachvievať. Nad skutočnou pravdou nepotrebujete rozmýšľať, porovnávať.. Skutočnú Božiu pravdu máme cítiť v sebe. Kto vám predsa zaručí, že toto je pravda a toto nie? Veď jeden verí tomuto a myslí si, že ma pravdu a druhý zas verí opaku a tiež si myslí, že má pravdu. V tejto dobe je jedinou oporou hlas duše.

Najväčší úspech temnoty nie je len v tom, že tu na Zemi nastolila materializmus a povýšila nízkosť rozumu za pána vesmíru, ale že sa vyzbrojila aj proti tým, ktorí sa budú chcieť vymaniť z nadvlády rozumu. Vytvoria a podchytila si všetky duchovné cesty, po ktorých sa ľudskí duchovia rozhodnú kráčať v domenní, že je to tá správna cesta a pritom si neuvedomujú, že táto cesta vôbec nevedie k vytúženému cieľu každej ľudskej duše. Chýba nám totižto kompas. Temnota nás uisťuje, že ten kompas nepotrebujeme, že sme pánmi a vieme čo robíme, ale nie je to tak. Tým kompasom je naša duša, náš vnútorný hlas a je to naša oporná palica v tomto stvorení, Boží hlas v našej duši. Je to kryštálová guľa, ktorá vie rozlíšiť, čo je zo svetla a čo z temnoty, pokiaľ nie je zapadnutá prachom. Život na Zemi sme mohli mať tak ľahký a tak krásny, no my sme si sami odrezali cestu k svetlu a všetko ušľachtilé odhodili.

Pokiaľ chceme kráčať po správnej ceste, potrebujeme sa naučiť pestovať jednoduchosť cítenia. Pri správnom cítení môžu odpadnúť všetky ezoterické a podobné duchovné učenia a hnutia. Pokiaľ chceme čítať akúkoľvek duchovnú literatúru, v takom prípade potrebujeme mať v sebe rozvitú správnu intuíciu, aby sme vedeli vytriediť správne od nesprávneho, ak nechceme padnúť do duchovných pút, pretože mnohé duchovné učenia sú cielene namierené na podmanenie si ľudskej duše, aj keď to znie krásne a povznášajúco. Najzákernejší okultizmus je taký, ktorý sa prezlieka za dobro a tvári sa povznášajúco, pretože vysokopostavení ľudia elity na Zemi sú vysoko zasvätení do týchto oblastí. Čudovali by sme sa, koľko známych “duchovných učiteľov“ pracujú pre temnú stranu! Nikdy nebolo pravé to, čo vzišlo z ľudského poznania. Jedine to, čo bolo prostredníctvom ľudí priamo zvestované zo svetla, je to pravé a oslobodené od ľudskej domýšľavosti. Lenže čo vždy ľudia urobili s takým poznaním? Nepočúvali ho alebo si ho vyložili podľa vlastných predstáv.

Dostali sme príliš mnoho pomoci zo svetla, bolo nám zvestované slovo mnohokrát, no my sme sa nakoniec vždy odklonili od svetla a pôvodné posolstvo sme nechali pokriviť. Vždy boli tí čo priniesli svetlo hanobení a utláčaní. Pri najlepšom aj boli uznaní a vypočutí, no len čo dotyčný pominul, všetko sa vrátilo do starých koľají a pôvodné posolstvo sa podľa vlastný prianí znetvorilo. Najbližšie pravde z dnešných učení je kresťanstvo, teda učenie, ktoré bolo prinesené z výšin Božím synom, no pôvodne učenie cirkev pokrivila podľa vlastných mocenských záujmov, a z cesty spásy spravila cestu duchovnej agónie. Mnohí prebudenejší spolu s kresťanstvom zavrhujú preto aj Boha a význam a učenie Ježiša, čo je veľká chyba, pretože Boh a cirkev nie sú jedno a to isté.

Zakaždým v histórii bolo prinesené posolstvo pravdy pokrivené a vtesnané do rozumových bariér, pripadne úplne znetvorené, aby sa udržala duchovná kontrola nad ľudstvom. Našťastie to tentoraz bude inak, pretože doba dozrela do takého bodu, kedy sa svetlo nebude pýtať, či ho prijmeme ale my budeme sami po ňom prahnúť, ak budeme chcieť prejsť kolesom súdu. V opačnom prípade budeme zomletí zo všetkým ostatným, čo do tohto sveta nepatrí. Taká je Božia vôľa. Aj v tomto sa odzrkadľuje Božia prísnosť, no zakaždým spravodlivosť. Pretože spravodlivosť a láska sú jedno! Svetom sa začne šíriť to jediné pravé poznanie, ktoré jediné obohacuje ducha. Toto učenie nestavia nič nové, stavia na tom čo už priniesol Ježiš, avšak v širšom poznaní, pretože si to vyžaduje doba. Ak chceme ísť ako ľudstvo ďalej, musíme rozšíriť naše poznanie, také sú zákony stvorenia. Musíme sa stať vedomejšími. Ježiš o mnohom nehovoril, pretože by to ľudia nepochopili, pretože aj z jeho učenia správne chápali len málo. Prinesené slovo sa vždy musí prispôsobiť aktuálnemu stavu duchovnej zrelosti ľudí. Keďže sme od Ježišovej doby schopní prijať viac, ak sa chceme zúčastniť nadchádzajúceho veku svetla, musíme sa správne vradiť do Božej vôle a musíme po určitú úroveň poznať úrovne stvorenia, v ktorom žijeme.

Kedy sa začne budovať to nové? Kedy sa začnú dávať do poriadku všetky ľudské omyly?

Postupne sa už buduje, tisícročné prípravy postupne vrcholia a všetko sa naplno dá do pohybu, keď sa začne rúcať všetko neušľachtilé. Predtým ako vznikne nové, musí najskôr padnúť všetko staré, všetko čo sa nezachvieva vo svetle a pravde. Nový diel skladačky nebude pasovať na starú stavbu. V mnohom je príliš veľa nesprávneho a preto to bude musieť padnúť a stavať od základu. A keď nezostane kameň na kameni, začne sa budovať to nové, svetlo vzíde do každého kúta a presvetlí každú dušu. Svetlo sa už nebude pýtať, či ho chceme prijať ako tomu bolo doteraz, teraz my sami ho budeme vyhľadávať.

Božia ruka nás privedie k správnemu poznaniu zákonov stvorenia a ako sa do nich vradiť aby sme slúžili a tvorili ku cti Božej. Až potom spoznáme pravú duchovnú slobodu, radosť a až vtedy si spätne uvedomíme, čo všetko sme pokrivili a do čoho všetkého nesprávneho sme sa to zaplietli. Teraz to ešte nedokážeme vidieť. Potom si tiež uvedomíme pravú lásku Božiu a pochopíme, koľko špinavej práce sa kvôli nám vykonalo zo svetla.

Buďme bdelí na ceste k svetlu a dávame pozor na temné pokusy o manipuláciu duše.


Text je písaný všeobecne na oblasť duchovna a vykresľuje na základe čoho sa falošné duchovno prejavuje a ako ho rozpoznať. Ako bolo povedané, tých poloprávd a lží je v tom naozaj mnoho a v rôznych pomeroch, preto ak máte otázky na niečo konkrétne, kľudne sa pýtajte 🙂

2 komentáre

  1. Kika

    Ďakujem za nádhernú web stránku 🙏je balzam na dušu, a svetlo v tme dnešnej doby. Prečítala som skoro všetko, a nesmierne ma to zaujalo, veľmi dobre zvolene aktuálne témy. Hoci som tie vedomosti už poväčšine mala, a len málo bolo pre mňa nového, páči sa mi, že vaše texty “dýchajú”, sú naozaj živé a je z nich cítiť, že všetko, o čom píšete, ste naozaj prežil👍

    Odpovedať

Odoslať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *