Táto téma by sa mala týkať hlavne sebareflexných ľudí, ktorí kráčajú cestou dobra a chcú na sebe pracovať. Každý jeden robíme chyby. Mnohokrát nevieme, nie sme si istí, bojujeme, mlčíme, kričíme…., nevieme si odpustiť, vyčítame si…
Práve takýmto ľuďom, v takýchto chvíľach patria tieto riadky.
Stále sa píše o ceste, aká je dôležitá , že netreba pozerať na cieľ, ale na cestu.
A mne dnes stále chodí, že je dôležité upozorniť aj na inú stránku a to opačnú, že je dôležitý cieľ, respektíve výsledok lebo cesta už je absolvovaná.
Ako, prečo, začo už nie je podstatné, stačí to prijať, vedieť, že sme zdolávaním bohatší a múdrejší, zároveň silnejší a už je tu a teraz prítomný okamih užívajúc, prežívajúc a vstrebávajúc cieľ, výsledok, ktorý je aj tak len ďalším východzím bodom na novú cestu.
Preto, ak naša cesta je, či bola ťažká, ak sa nemáme radi za to ako sme konali, ak si nevieme odpustiť chyby, nesprávne konania a nesprávne rozhodnutia, ak sa v tom donekonečna rýpeme a otvárame si vlastné rany, vedzme, že táto cesta je z tohto pohľadu už nepodstatná, dnes končí.
Dôležitý je výsledok.
Kde som dnes vďaka všetkým prežitiam i rozhodnutiam? Čo som dosiahol/a – milión drobných pokusov, nehľadiac na to ako dopadli…,? Čo ešte chcem a urobím všetko preto, aby tak bolo….?
Ak sa pozrieme na bájne príbehy… Tie sú prerozprávané a spísané na základe skutočných príbehov žitých v živote. Prečo by sme sa my spätne nemohli nechať inšpirovať ideálmi a rozprávkami?
Len ušľachtilosť, vysoké ideály a vysoké ciele (v zmysle dobra a lásky) nás povedú tak, ako máme ísť a tam, kam máme ísť.
A preto, pozrime na Odysea, alebo Persea. Nikto sa už nepýta na cesty, útrapy a strasti, mohli urobiť milión nesprávnych rozhodnutí, veľa krát sa iste pošmykli. Ale podstatný je ten najdôležitejší skutok na konci jednej etapy cesty a tou je odťatie hlavy medúzy. Preto sa Perseus stal hrdinom, dokázal to. A práve vlastníctvo odťatej hlavy a jeho nebojácnosť, sila, presvedčenie a istota, na ceste späť – domov – ešte mnohým pomohli.
Ak sme nabrali silu a zrealizovali zmenu, ale sa máme zle a máme vnútorné výčitky akéhokoľvek charakteru, zjednajme nápravu a potom si uvedomme svoje hrdinstvo, že sme odťali hlavu medúze a to je hrdinstvo! Stálo to veľa sily, odvahy, rozhodnosti, presvedčenia a to ste museli mať a byť tým ak to už je, respektíve to niečo už nie je. A to je hlava medúzy.
Zlé sa použije na dobré.
Gratulujem ….a hrdinovia, buďme si stále vedomí svojej ceny, neznižujme ju!
S Láskou Tatiana