Viac ako 200 \u0161tudentk\u00e1m na Univerzite Britskej Kolumbie v kanadskom Vancouveri raz povedali, \u017ee chlapci zvy\u010dajne dosahuj\u00fa v matematike o 5 percentu\u00e1lnych bodov vy\u0161\u0161ie v\u00fdsledky ako diev\u010dat\u00e1. V skuto\u010dnosti to nebola pravda. Bola to s\u00fa\u010das\u0165 \u0161t\u00fadie, ktor\u00e1 sk\u00famala, ako na\u0161e presved\u010denia ovplyv\u0148uj\u00fa n\u00e1\u0161 \u017eivot.<\/p>\n\n\n\n
Polovici diev\u010dat povedali, \u017ee rozdiel vo v\u00fdsledkoch v matematike sp\u00f4sobuje g\u00e9n na chromoz\u00f3me Y (ktor\u00fd maj\u00fa len chlapci), ktor\u00fd zvy\u0161uje pr\u00edsun energie do \u010dasti mozgu zapojenej do vykon\u00e1vania ment\u00e1lnych \u00faloh. Tieto diev\u010dat\u00e1 sa domnievali, \u017ee s\u00fa geneticky znev\u00fdhodnen\u00e9.<\/p>\n\n\n\n
Druhej polovici diev\u010dat bolo povedan\u00e9, \u017ee rozdiel v matematick\u00fdch v\u00fdsledkoch je jednoducho d\u00f4sledkom stereotypov a \u017ee diev\u010dat\u00e1 s\u00fa v matematike rovnako dobr\u00e9 ako chlapci. Bolo im povedan\u00e9, \u017ee rodi\u010dia a u\u010ditelia, ktor\u00ed sami veria, \u017ee chlapci s\u00fa matematickej\u0161\u00ed, od \u00fatleho veku skres\u013euj\u00fa svoje o\u010dak\u00e1vania a pristupuj\u00fa k chlapcom a diev\u010dat\u00e1m odli\u0161ne.<\/p>\n\n\n\n
Ke\u010f o nejak\u00fd \u010das nesk\u00f4r v\u0161etci p\u00edsali test z matematiky, diev\u010dat\u00e1, ktor\u00e9 verili, \u017ee rozdiel je sp\u00f4soben\u00fd len stereotypmi, v\u00fdrazne prekonali diev\u010dat\u00e1, ktor\u00e9 verili, \u017ee s\u00fa geneticky znev\u00fdhodnen\u00e9. V\u00fdkon ka\u017ed\u00e9ho diev\u010da\u0165a z\u00e1visel od toho, \u010domu verilo.<\/p>\n\n\n\n
V inom v\u00fdskume, tentoraz na univerzite vo Wisconsine, sa v \u0161t\u00fadii na 30 000 \u013eu\u010foch zistilo, \u017ee presved\u010denie, \u017ee stres je pre v\u00e1s \u0161kodliv\u00fd, je pravdepodobne hor\u0161ie ako samotn\u00fd stres.<\/p>\n\n\n\n
V skuto\u010dnosti sa presved\u010denie, \u017ee stres je pre v\u00e1s zl\u00fd, umiestnilo na 15. mieste v rebr\u00ed\u010dku hlavn\u00fdch pr\u00ed\u010din \u00famrt\u00ed v Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1toch, len dve miesta za hypertenziou a hypertenznou chorobou obli\u010diek (13. miesto) a jedno miesto za Parkinsonovou chorobou (14. miesto).<\/p>\n\n\n\n
Sledovan\u00edm zdravotn\u00e9ho stavu v priebehu desa\u0165ro\u010d\u00ed sa uk\u00e1zalo, \u017ee by\u0165 vo ve\u013ekom strese a veri\u0165, \u017ee je to pre v\u00e1s zl\u00e9, zvy\u0161uje riziko pred\u010dasn\u00e9ho \u00famrtia o 43 % v porovnan\u00ed s t\u00fdm, ke\u010f m\u00e1te rovnak\u00e9 mno\u017estvo stresu, ale ver\u00edte, \u017ee je to pre v\u00e1s dobr\u00e9.<\/p>\n\n\n\n
Vy\u0161\u0161ia \u00famrtnos\u0165 bola aj u niektor\u00fdch \u013eud\u00ed, ktor\u00ed za\u017e\u00edvali mal\u00e9 mno\u017estvo stresu, ale verili, \u017ee stres je pre nich zl\u00fd, ako u niektor\u00fdch vysoko vystresovan\u00fdch \u013eud\u00ed, ktor\u00ed verili, \u017ee stres je pre nich dobr\u00fd.<\/p>\n\n\n\n
Toto je o\u0161emetn\u00e9, preto\u017ee bez toho, aby sme chceli skres\u013eova\u0165 svoje o\u010dak\u00e1vania, by bolo dobr\u00e9, keby sme si kontrolovali \u00farove\u0148 stresu. \u0160t\u00fadia tie\u017e uk\u00e1zala, \u017ee samotn\u00fd chronick\u00fd stres je spojen\u00fd s viacer\u00fdmi zl\u00fdmi zdravotn\u00fdmi n\u00e1sledkami. Ak v\u0161ak ver\u00edme vy\u0161\u0161ie uveden\u00e9mu v\u00fdskumu, mo\u017eno na\u0161e presved\u010denie o strese m\u00f4\u017ee jeho \u00fa\u010dinky trochu zmierni\u0165.<\/p>\n\n\n\n
Ide o ak\u00fdsi placebo efekt. Vezmime si napr\u00edklad lieky proti bolesti. Pod\u013ea niektor\u00fdch v\u00fdskumov m\u00f4\u017ee placebo zabalen\u00e9 v \u0161katu\u013eke zn\u00e1mej a uzn\u00e1vanej zna\u010dky fungova\u0165 rovnako dobre ako skuto\u010dn\u00fd liek proti bolesti, ktor\u00fd je v oby\u010dajnom obale s jednoduch\u00fdm n\u00e1pisom „Analgetikum“. Na\u0161e presved\u010denie m\u00f4\u017ee sp\u00f4sobi\u0165, \u017ee placebo funguje lep\u0161ie a lieky proti bolesti s\u00fa menej \u00fa\u010dinn\u00e9. Liek proti bolesti, samozrejme, funguje, ale z\u00e1le\u017e\u00ed aj na na\u0161om presved\u010den\u00ed o \u0148om.<\/p>\n\n\n\n
Okrem v\u00fdsledkov v matematike a stresu je \u017eivot ve\u013emi ovplyvnen\u00fd na\u0161imi presved\u010deniami. \u010clovek, ktor\u00fd sa pova\u017euje za ne\u00faspe\u0161n\u00e9ho, vn\u00edma prek\u00e1\u017eky ako neprekonate\u013en\u00e9 probl\u00e9my, zatia\u013e \u010do ten, kto ver\u00ed, \u017ee je \u00faspe\u0161n\u00fd, sa stavia k probl\u00e9mom \u010delom s presved\u010den\u00edm, \u017ee ka\u017ed\u00fd probl\u00e9m sa d\u00e1 vyrie\u0161i\u0165. Ak by sa t\u00edto dvaja stretli s rovnak\u00fdm probl\u00e9mom v rovnakom \u010dase, to, kto uspeje alebo nie, \u010dasto nes\u00favis\u00ed s talentom alebo inteligenciou, ale s t\u00fdm, \u010do si ka\u017ed\u00fd z nich o sebe mysl\u00ed.<\/p>\n\n\n\n
Mysl\u00edm, \u017ee mnoh\u00ed by s t\u00fdm s\u00fahlasili, ke\u010f sa zamyslia nad vlastn\u00fdm \u017eivotom. Ko\u013ekokr\u00e1t ste videli, ako sa presadzuje niekto, kto m\u00e1 men\u0161\u00ed talent alebo schopnosti ako vy, ale kto si viac ver\u00ed?<\/p>\n\n\n\n
Je to \u0161\u0165astn\u00e1 aj ne\u0161\u0165astn\u00e1 skuto\u010dnos\u0165. \u0160\u0165astn\u00e1 pre t\u00fdch, ktor\u00ed maj\u00fa sebad\u00f4veru a vieru, ale ne\u0161\u0165astn\u00e1 pre t\u00fdch, ktor\u00ed maj\u00fa talent a roky tvrdo pracovali na zdokona\u013eovan\u00ed svojho remesla a schopnost\u00ed, len aby videli, ako pr\u00edle\u017eitosti dost\u00e1vaj\u00fa niektor\u00ed, ktor\u00ed jednoducho viac veria.<\/p>\n\n\n\n
Samozrejme, absol\u00fatne neplat\u00ed, \u017ee ka\u017ed\u00fd, kto sa presad\u00ed, sa jednoducho vie presadi\u0165. Ve\u013ek\u00e9 mno\u017estvo \u013eud\u00ed, ktor\u00ed sa dostali na najvy\u0161\u0161ie prie\u010dky v podnikan\u00ed, vede a umen\u00ed, to rob\u00ed preto, lebo s\u00fa ve\u013emi dobr\u00ed v tom, \u010do robia. V niektor\u00fdch oblastiach by sa to bez skuto\u010dn\u00fdch schopnost\u00ed nedalo dosiahnu\u0165. S\u00fa v\u0161ak pr\u00edpady, ke\u010f viera v seba sam\u00e9ho zohr\u00e1va v\u00e4\u010d\u0161iu \u00falohu ako schopnosti, a v\u00e4\u010d\u0161ina \u013eud\u00ed, ke\u010f sa ich na to op\u00fdtame, sa m\u00f4\u017ee podeli\u0165 o jeden alebo dva pr\u00edbehy.<\/p>\n\n\n\n
A nerobme zo sebad\u00f4very zloducha. V\u0161etci potrebujeme vieru v seba. \u010casto n\u00e1m vyhr\u00e1va pr\u00edle\u017eitosti, na ktor\u00fdch potom staviame a ktor\u00e9 sa \u010dasto sp\u00e4tne st\u00e1vaj\u00fa t\u00fdm, \u010domu sme o sebe verili na za\u010diatku.<\/p>\n\n\n\n
Toto som pozoroval vo svojom vlastnom \u017eivote. M\u00e1lokedy som z\u00edskal v\u0161etky vedomosti, o ktor\u00fdch som bol presved\u010den\u00fd, \u017ee ich potrebujem, sk\u00f4r ne\u017e som nie\u010do urobil. \u017divot od n\u00e1s \u010dasto \u017eiada, aby sme boli odv\u00e1\u017eni. V\u00e4\u010d\u0161inou sa u\u010d\u00edme za pochodu<\/strong>. Ke\u010f v \u017eivote vykro\u010d\u00edme a vyjdeme von, dostaneme sa do situ\u00e1ci\u00ed, v ktor\u00fdch sa potom nau\u010d\u00edme to, \u010do sme sa chceli nau\u010di\u0165 v prvom rade. Je to trochu paradox.<\/p>\n\n\n\n Nau\u010dil som sa p\u00edsa\u0165 v procese p\u00edsania svojej prvej knihy, nie pred t\u00fdm, ako som sa pustil do jej p\u00edsania. Keby som si na\u0161tudoval v\u0161etko, \u010do som si myslel, \u017ee potrebujem vedie\u0165, mo\u017eno by som ju nikdy neza\u010dal p\u00edsa\u0165. V \u017eivote je potrebn\u00e9 n\u00e1js\u0165 rovnov\u00e1hu.<\/strong><\/p>\n\n\n\n Dobr\u00e1 d\u00e1vka sebad\u00f4very m\u00f4\u017ee by\u0165 ve\u013emi dobr\u00e1 vec, ktor\u00e1 n\u00e1m pom\u00f4\u017ee dosta\u0165 sa tam, kam chceme. Pr\u00edli\u0161 ve\u013ek\u00e1 d\u00e1vka n\u00e1s m\u00f4\u017ee dosta\u0165 do probl\u00e9mov alebo sp\u00f4sobi\u0165 probl\u00e9my in\u00fdm, ktor\u00ed sa spoliehaj\u00fa na na\u0161e odborn\u00e9 znalosti, ktor\u00fdch jednoducho nem\u00e1me dos\u0165. Pr\u00edli\u0161 m\u00e1lo n\u00e1m v\u0161ak m\u00f4\u017ee zabr\u00e1ni\u0165 v tom, \u010do chceme robi\u0165. Niekde uprostred sa nach\u00e1dza zlat\u00fd stred.<\/p>\n\n\n\n Vo v\u0161eobecnosti v\u0161ak v \u017eivote plat\u00ed, \u017ee ak ver\u00edte, \u017ee nie\u010do dok\u00e1\u017eete, zvy\u010dajne sa v\u00e1m bude dari\u0165 lep\u0161ie, ako ke\u010f ver\u00edte, \u017ee to nedok\u00e1\u017eete. Je pravdepodobnej\u0161ie, \u017ee sa o to v prvom rade pok\u00fasite, \u017ee si v\u0161imnete rie\u0161enia a \u017ee urob\u00edte nie\u010do navy\u0161e, ak to bude potrebn\u00e9.<\/p>\n\n\n\n V tejto s\u00favislosti by som v\u00e1s r\u00e1d zanechal so slovami Kri\u0161tofka Robina z Medved\u00edka P\u00fa od A. A. Milneho: „Si odv\u00e1\u017enej\u0161\u00ed, ne\u017e si mysl\u00ed\u0161, silnej\u0161\u00ed, ne\u017e si mysl\u00ed\u0161, a m\u00fadrej\u0161\u00ed, ne\u017e si mysl\u00ed\u0161.“<\/p>\n\n\n\n