V\u00e4\u010d\u0161inov\u00e1 odpove\u010f: „TO SA NED\u00c1“
Pre\u010do? Lebo je jednoduch\u0161ie takto \u017ei\u0165 – neh\u013eada\u0165 sp\u00f4soby, ale ud\u00e1va\u0165 d\u00f4vody a k tomu silno argumentova\u0165. To udr\u017eiava v ne\u010dinnosti a v starom, tam je bezpe\u010dne a poznano – bezprekvapivo, beziluz\u00f3rne a\u017e deziluz\u00f3rne, oby\u010dajno, ba a\u017e nudno, ale\u2026 , bezpe\u010dno. Bez n\u00e1mahy, t\u00e1 bol\u00ed.
Je tu istota, ale v tej istote sa jedn\u00e9ho d\u0148a za\u010dneme topi\u0165 vo vlastnej neistote a pr\u00eddu ot\u00e1zky: Ako? Kedy? Pre\u010do? \u010co chem? To sa ned\u00e1\u2026.
A sme zas na za\u010diatku \ud83d\ude42
V\u0161etci pozn\u00e1me stavy – raz sme hore, raz sme dole, ako na hojda\u010dke. P\u00fdtame sa: „\u010c\u00edm to je? K\u00fdm to je? Kto je za to vinn\u00fd, \u017ee nie sme st\u00e1le spokojn\u00ed a \u0161\u0165astn\u00ed? D\u00e1 sa to v\u00f4bec?“
Niektor\u00ed by mi povedali, \u017ee je to osud, in\u00ed, \u017ee je to z\u00e1kon „hore – dolu“, iste by mnoh\u00ed kon\u0161tatovali „to je s\u00e1m \u017eivot“.
Ale kto je za to vinn\u00fd, \u017ee nie som v pohode?
H\u013ead\u00e1me vinn\u00edka st\u00e1le mimo seba – sused, priate\u013e, man\u017eel, svokra, \u0161\u00e9f, osud, Boh\u2026..
Rie\u0161ime\u2026.analyzujeme\u2026. vym\u00fd\u0161\u013eame\u2026, ale hlavne stoj\u00edme\u2026..
Neust\u00e1le v \u010dasoch „hor\u0161\u00edch“ (schv\u00e1lene nep\u00ed\u0161em zl\u00fdch \ud83d\ude42, s\u00fa len menej ako dobr\u00e9 \ud83d\ude42 ) sa donekone\u010dna p\u00fdtame pre\u010do a ako? A zaspievajme si tituln\u00fa piese\u0148 z filmu Nekone\u010dn\u00fd pr\u00edbeh \ud83d\ude42. Pre\u010do? Lebo\u2026.
Lebo h\u013ead\u00e1me seba a svoje \u0161\u0165astie mimo seba.
Nikto nepr\u00edde len tak a nebude n\u00e1s chv\u00e1li\u0165, ak sa nezn\u00e1\u0161ame.
Nikto nebude schopn\u00fd n\u00e1m po\u010fakova\u0165, ak si my sami nedok\u00e1\u017eeme by\u0165 v\u010fa\u010dn\u00ed, respekt\u00edve v\u00e1\u017ei\u0165 si seba a uzna\u0165 v sebe, \u017ee to \u010do rob\u00edm, je spr\u00e1vne, chcem to a viem, \u0161o rob\u00edm i pre\u010do to rob\u00edm. Ne\u010dakajme \u017ee n\u00e1m to niekto potvrd\u00ed.
Nikto n\u00e1m nebude pom\u00e1ha\u0165, ak: si nedok\u00e1\u017eeme pop\u00fdta\u0165, ak sa nedok\u00e1\u017eeme otvori\u0165, ak nedok\u00e1\u017eeme prija\u0165, ak nedok\u00e1\u017eeme da\u0165, ak\u2026. tak\u2026.
Nikto n\u00e1s nebude dv\u00edha\u0165, ak v \u010dase kr\u00edzy kopeme, hryzieme a strh\u00e1vame dole v „boji o \u017eivot“ (ke\u010f sa top\u00edme v situa\u010dnej realite ka\u017edodennosti). Spl\u00fdvajme, ply\u0148me, nechajme sa un\u00e1\u0161a\u0165, nadn\u00e1\u0161a\u0165 a v odovzdanosti a pokore sa iste niekto n\u00e1jde, kto n\u00e1s zbad\u00e1 a vytiahne.
Nikto n\u00e1s nebude obdivova\u0165, ak sa nec\u00edtim obdivu_HODN\u00dd – ak sa nec\u00edtim dos\u0165 dobr\u00fd, ak sa nec\u00edtim , \u017ee si zasl\u00fa\u017eim, jedonducho AK SA NEC\u00cdTIM (ne_rozumiem si) (nie rozumom, ale svojou du\u0161ou, podstatou, sebou, ak ne_pre_\u017eijem to svetl\u00e9 bohatstvo vo mne)
Nikto neurob\u00ed pre n\u00e1s ni\u010d v\u00fdnimo\u010dn\u00e9, ak sa c\u00edti\u0161 oby\u010dajne. Ak sa chceme c\u00edti\u0165 ne_oby\u010dajne robme sami pre seba neoby\u010dajn\u00e9 veci, vyst\u00fapme z rutinn\u00e9ho sp\u00f4sobu \u017eivota, vybo\u010dme zo zau\u017e\u00edvan\u00fdch ko\u013eaj\u00ed a urobme nie\u010do, \u010d\u00edm \u0161okujme hlavne n\u00e1s sam\u00fdch (in\u00fdch nepotrebujeme \u0161okova\u0165, to nie je \u00fa\u010del, ani cesta, \u0161okovanie sa udeje aj bez chcenia, ako ved\u013eaj\u0161\u00ed produkt vlastn\u00e9ho prekvapovania a nov\u00f4t \ud83d\ude42 )
V sebe si „nikto“ a chce\u0161 aby poh\u013ead na teba bol „on\/ona je NIEKTO“?
Spam\u00e4tj sa! P\u00e1n\/Pani NIKTO je m\u0155tvy\/a – ne\u017eije – a ty – chod\u00ed\u0161, d\u00fdcha\u0161, mysl\u00ed\u0161, ale hlavne c\u00edti\u0161 – TY SI!!!! Presta\u0148 sa \u013eutova\u0165!
Nec\u00ed\u0165 sa nevidite\u013en\u00fd\/\u00e1, ke\u010f si viden\u00fd\/\u00e1 (ka\u017edodennou \u010dinnos\u0165ou i ne\u010dinnos\u0165ou), vedom\u00fd\/\u00e1 (seba a toho kto i ak\u00fd\/\u00e1 si)! Daj si s\u00e1m\/a a daj\u00fa ti i druh\u00ed!
Chce\u0161 uznanie? Uznaj sa! Mus\u00ed nata\u0165 SEBApoznanie, k tomu vlastn\u00e9 priznanie a zrod\u00ed sa uznanie..
Chceme \u017eivot pln\u00fd prekvapen\u00ed, a pritom prekvapenia ne_zn\u00e1\u0161ame, ne_un\u00e1\u0161ame. Prekvapenia vy\u017eaduj\u00fa pru\u017enos\u0165, prisp\u00f4sobenie sa, flexibilitu, poddanos\u0165\u2026. – pl\u00e1vajme teda, v prirodzenosti bez za\u0165a\u017eenia\u2026
Zhadzjme put\u00e1 a zbavujme sa v\u0161etk\u00e9ho \u010do n\u00e1s p\u00fata, v\u0161etk\u00e9ho \u010do zatie\u0148uje na\u0161e vn\u00edmanie, v\u0161etk\u00e9ho, \u010do kal\u00ed n\u00e1\u0161 jasn\u00fd poh\u013ead na vec, v\u0161etk\u00e9ho, \u010do n\u00e1s dr\u017e\u00ed pri DNE, i toho, \u010do n\u00e1s \u0165ah\u00e1 ku dnu.
A toho, \u010do n\u00e1s vedie k sebe – DNU – toho sa dr\u017eme, s t\u00fdm sa via\u017eme, vo vz\u00e1jomnej podpore, opore prekon\u00e1me nedozierne prev\u00fd\u0161enia a dosiahneme „nedosiahnute\u013en\u00e9“ vrcholy, v\u0161etko to, \u010do si ani nedok\u00e1\u017eeme predsavi\u0165, \u017ee by sme zvl\u00e1dli sami a sny sa m\u00f4\u017eu sta\u0165, ba stan\u00fa skuto\u010dnos\u0165ou\u2026. TO U\u0179 JE!
Ako sa spieva v piesni „Never Ending Story“ : „Dotknout se hv\u011bzd, let\u011bt fantazi\u00ed, sn\u00edt sen a co uvid\u00ed\u0161 se stane\u2026.“
Pokia\u013e m\u00e1me vn\u00edmanie, pre\u017eitie, prec\u00edtenie kr\u00e1s a sveta svetla, On rastie. Ni\u010dota a temnota sa mno\u017e\u00ed a zv\u00e4\u010d\u0161uje strachom a nevierou. NE\u017dIVME JU! NIKDY NEZV\u00cd\u0164AZ\u00cd! Zmizne!<\/p>\n\n\n\n