Je ve\u013emi ve\u013ea kn\u00edh, ktor\u00e9 s\u00fa nap\u00edsan\u00e9 o sebahodnote. Teoreticky to u\u017e ovl\u00e1dame, ale ako v\u017edy, je to hor\u0161ie s praxou.
Okolo n\u00e1s m\u00e1me \u013eud\u00ed, ktor\u00ed: si bu\u010f o sebe myslia ve\u013ea a nie s\u00fa ni\u010d\u00edm v\u00fdnimo\u010dn\u00ed, alebo s\u00fa v\u00fdnimo\u010dn\u00ed a myslia si, \u017ee s\u00fa nikto a ni\u010d.
A tu je d\u00f4le\u017eit\u00e9 zauja\u0165 postoj zlatej strednej cesty – uvedomova\u0165 si svoju hodnotu, zachova\u0165 si pokoru, ma\u0165 re\u0161pekt vo\u010di ostatn\u00fdm.
Prv\u00e1 skupina teda potrebuje spokornie\u0165 a uzna\u0165 vy\u0161\u0161iu silu, druh\u00e1 si m\u00e1 uvedomi\u0165, \u017ee ich miesto v porad\u00ed je hne\u010f za najvy\u0161\u0161ou silou.,
\u010eal\u0161\u00ed probl\u00e9m je, \u017ee prv\u00e1 skupina by chcela st\u00e1le len prij\u00edma\u0165 a nechce ni\u010d da\u0165, naopak druh\u00e1 zase by v\u0161etko rozdala – to \u010do m\u00e1m i d\u00e1m. Ale, \u010do ak nem\u00e1m, lebo som rozdal, asi \u0165a\u017eko m\u00f4\u017eem pokra\u010dova\u0165 v d\u00e1van\u00ed (a t\u00e1to druh\u00e1 skupina chce d\u00e1va\u0165 neust\u00e1le \ud83d\ude42 i ke\u010f u\u017e nem\u00e1 z \u010doho ).<\/p>\n\n\n\n
\u010casto sa stret\u00e1vam s t\u00fdm, \u017ee poru\u0161ujeme z\u00e1kon rovnov\u00e1hy, t\u00edto „rozd\u00e1vaj\u00faci“, nevedia prij\u00edma\u0165 (nec\u00edtia sa dos\u0165 dobr\u00ed, nie je to vhodn\u00e9 a pod.). Mali by sme sa u\u010di\u0165 prij\u00edma\u0165 komplimenty, pochvaly a nezhadzova\u0165 sa okam\u017eite .<\/p>\n\n\n\n
Kto kedy povedal, \u017ee borovica je kraj\u0161ia ako jablo\u0148? Alebo, \u017ee drevo z jedn\u00e9ho stromu je cennej\u0161ie ako druh\u00e9? My \u013eudia \u00e1no, lebo rob\u00edme selekciu na z\u00e1klade financi\u00ed a za\u0165ahujeme do toho i pr\u00edrodu, ktorej v\u00f4bec nepom\u00e1hame (ale to je u\u017e in\u00e1 t\u00e9ma..) \u017diarli sn\u00e1\u010f jeden strom na druh\u00fd, \u017ee m\u00e1 kraj\u0161iu k\u00f4ru, \u010di chutnej\u0161ie plody? U\u017e samotn\u00e1 my\u0161lienka, \u017ee by dva stromy na seba \u017eiarlili a porovn\u00e1vali sa, \u010di z\u00e1videli je smie\u0161na, ale pre n\u00e1s je to \u00faplne „norm\u00e1lne“ \ud83d\ude42 .<\/p>\n\n\n\n
Uvedomme si, \u017ee v\u017edy bude niekto, kto je kraj\u0161\u00ed, nadanej\u0161\u00ed, r\u00fdchlej\u0161\u00ed, silnej\u0161\u00ed, \u0161t\u00edhlej\u0161\u00ed, alebo „zdanlivo“ \u0161\u0165astnej\u0161\u00ed ne\u017e my. Ale s\u00fa\u010dasne si bu\u010fme vedom\u00ed, \u017ee je tu cel\u00fd z\u00e1stup t\u00fdch, ktor\u00ed s\u00fa na tom omnoho hor\u0161ie ako my.<\/p>\n\n\n\n
M\u00e1me tendenciu sa poni\u017eova\u0165, porovn\u00e1va\u0165 ale verte mi, \u017ee ke\u010f to zvl\u00e1dneme a svoju cenu pozn\u00e1me, pr\u00edde \u010fal\u0161ia sk\u00fa\u0161ka a tou je silnej\u0161ia autorita, alebo niekto, koho obdivujeme, alebo\u2026 No a tam sa budeme c\u00edti\u0165 t\u00e1\u00e1\u00e1\u00e1\u00e1\u00e1\u00e1\u00e1\u00e1\u00e1\u00e1k\u00ed\u00ed\u00ed\u00ed\u00ed mali\u010dk\u00ed aj ke\u010f to sebavedomie je zdrav\u00e9, predsa \u2026\u2026.. \ud83d\ude42
Pre\u010do? Lebo sa porovn\u00e1vame. Je to spr\u00e1vne? Nesp\u00f4sobuje n\u00e1m to boles\u0165 a nepokoj du\u0161e typu: „Kedy ja to dosiahnem? Kedy ja u\u017e budem tak\u00e1\/\u00fd? To sa nehod\u00ed aby som\u2026. Potierame vlastn\u00e9 chcenia, vlastn\u00fa hodnotu a to n\u00e1s ani zvonku nemus\u00ed nikto tla\u010di\u0165 – sp\u00f4sobujeme si to sami.
Prest\u00e1vame by\u0165 sami sebou, prest\u00e1vame re\u0161pektova\u0165 sami seba. I mne sa to st\u00e1va a naposledy mi jeden m\u00fadry \u010dlovek povedal presne to, \u010do ja st\u00e1le hovor\u00edm v\u0161etk\u00fdm dookola :-): “ pozri sa do zrkadla, JA TI nemus\u00edm hovori\u0165\u2026.“ \ud83d\ude42
U m\u0148a nastalo okam\u017eite riadne uvedomenie a prijatie, tak\u017ee \u017eel\u00e1m aj v\u00e1m, aby ste si v\u017edy spomenuli na t\u00fato vetu a rovnako nastalo okam\u017eit\u00e9 uvedomenie vtedy, ke\u010f budete O\u010cAK\u00c1VA\u0164 od kohoko\u013evek \u010doko\u013evek a nedostane sa v\u00e1m. Dajme si sami, m\u00f4\u017eeme si da\u0165 v\u0161etko, tak berme a bu\u010fme ku sebe \u0161tedr\u00ed.<\/p>\n\n\n\n
Ke\u010f sa prestaneme porovn\u00e1va\u0165, prestaneme by\u0165 v poz\u00edcii nadriaden\u00e9ho a podriaden\u00e9ho, prestaneme bojova\u0165 o poz\u00edcie a moc, v\u0161etko sa zk\u013eudn\u00ed a zostane len to tich\u00e9 prij\u00edmaj\u00face a re\u0161pektuj\u00face v n\u00e1s.<\/p>\n\n\n\n
Ak sa pozrieme do pr\u00edrody, je jedno, \u010di ide o mal\u00fa bylinku, alebo o ve\u013ek\u00fd strom. Obidva s\u00fa potrebn\u00e9 rovnako a ka\u017ed\u00fd tu je za in\u00fdm \u00fa\u010delom.
Nehrajme sa na ve\u013ek\u00fdch, ak sa c\u00edtime „malo“ – spokojne to priznajme a naopak, ak sa c\u00edtime „ve\u013eko“ tak sa rovnako nebr\u00e1\u0148me, lebo ak nie sme leniv\u00ed a pracujeme na sebe, m\u00e1me pr\u00e1vo by\u0165 na seba hrd\u00ed. Tak\u017ee bu\u010fme st\u00e1le sami sebou. Ka\u017ed\u00fd jeden sme d\u00f4le\u017eit\u00ed a stvorenie by bolo chudobnej\u0161ie bez ka\u017ed\u00e9ho jedn\u00e9ho z n\u00e1s. Nikto nie je viac, alebo menej sme neporovnate\u013ene jedine\u010dn\u00ed.
Cesta k poznaniu a prijatiu sam\u00e9ho seba nevedie cez porovn\u00e1vanie, ale cez: uvedomenie si svojich talentov (ka\u017ed\u00fd jeden ich m\u00e1), motiv\u00e1ciu, tvrd\u00fa pr\u00e1cu na sebe, vieru a nap\u013a\u0148anie svojho tvoriv\u00e9ho potenci\u00e1lu t\u00fdm najlep\u0161\u00edm sp\u00f4sobom, ako sa len d\u00e1.<\/p>\n\n\n\n
Kr\u00e1sny de\u0148 a neklesajme vo svojich o\u010diach, ka\u017ed\u00fd rob\u00ed chyby, vi\u010fme tie \u00fa\u017easn\u00e9 a ve\u013ek\u00e9 veci ktor\u00fdch sme schopn\u00ed, ke\u010f sme v pohode a v \u00facte a l\u00e1ske (tak zdravo) k sebe.<\/p>\n\n\n\n