Je rozdiel, \u010di nie\u010do chr\u00e1nim\u2026., alebo sa nie\u010domu br\u00e1nim\u2026<\/p>\n\n\n\n
V prvom pr\u00edpade nie\u010do m\u00e1m, vlastn\u00edm a vynaklad\u00e1m energiu na ochranu, aby som nestratil, \u010di nepri\u0161iel o nie\u010do vz\u00e1cne. V druhom pr\u00edpade som v odpore vo\u010di nie\u010domu, \u010di niekomu, som v neprijat\u00ed, v brnen\u00ed, obrnen\u00ed, br\u00e1nen\u00ed (tvrdos\u0165).<\/p>\n\n\n\n
Hovor\u00ed sa, \u017ee L\u00e1ska bol\u00ed. Aj ke\u010f to nie je pravda, mnoh\u00ed s\u00fa o tom presved\u010den\u00ed. L\u00e1ska nebol\u00ed, bol\u00ed sklamanie, ak sme nie\u010domu verili, alebo v nie\u010do verili, \u010di niekomu verili a nenaplnilo sa to. Alebo bol\u00ed ak sme z L\u00e1sky k nie\u010domu nadobudli chybn\u00e9 presved\u010denie a n\u00e1sledne v tej dobrej viere a z L\u00e1sky chybne konali – potom to bolelo a namiesto zhodnotenia a zaujatia nov\u00fdch postojov – svojej zmeny v prijat\u00ed udalost\u00ed i priznan\u00ed svojich vlastn\u00fdch nespr\u00e1vnych krokov sme sa zatvorili. Zamurovali sme sa, potla\u010dili v\u0161etok cit, potla\u010dili l\u00e1sku, ba \u010do viac, obvinili sme L\u00e1sku ako tak\u00fa, \u017ee je vinn\u00e1 za na\u0161u boles\u0165 a preto sme sa rozhodli ju doslova a do p\u00edsmena vyhna\u0165. Vytla\u010di\u0165 zo seba. Viac ju nec\u00edti\u0165 a prijali sme rozhodnutie, \u017ee u n\u00e1s nem\u00e1 miesto. A to v\u0161etko z nespr\u00e1vneho vyhodnotenia i spracovania bolesti.<\/p>\n\n\n\n
Uvedomujeme si, \u017ee tak\u00fdmto postojom sa chceme zbavi\u0165 Boha? Ak ver\u00edme, \u017ee Je\u017ei\u0161 bol i je zosobnen\u00e1 \u017eiv\u00e1 L\u00e1ska a my ju vyh\u00e1\u0148ame a obvi\u0148ujeme a neprij\u00edmame, tak sa vlastne zbavujeme Boha? Zab\u00edjame ho v sebe? Sta\u010d\u00ed si to predstavi\u0165 ako re\u00e1lne konanie a neviem, \u010di e\u0161te st\u00e1le budeme presved\u010den\u00ed, \u017ee kon\u00e1me spr\u00e1vne.<\/p>\n\n\n\n
Mnoh\u00ed sa naz\u00fdvame veriacimi a chod\u00edme do kostolov, tv\u00e1rime sa, \u017ee sa modl\u00edme, ale s L\u00e1skou nechceme ma\u0165 ni\u010d spolo\u010dn\u00e9.<\/p>\n\n\n\n
Oddelili sme tieto dve \u017eiv\u00e9 a prepojen\u00e9 obsahy a formy – vieru a L\u00e1sku. (Aj neveriaci \u010dlovek rie\u0161i vieru i l\u00e1sku, ned\u00e1 sa to ob\u00eds\u0165, je to z\u00e1kon).<\/p>\n\n\n\n
L\u00e1ska i viera id\u00fa ruka v ruke aj s n\u00e1dejou. Existencia jednej bez druhej nie je mo\u017en\u00e1, nefunguje to. Ak nec\u00edti\u0161 L\u00e1sku, str\u00e1ca\u0161 vieru i n\u00e1dej, ak str\u00e1ca\u0161 vieru, str\u00e1ca\u0161 i L\u00e1sku a n\u00e1dej. Len si to sk\u00fasme do detailu vo svojom vn\u00fatri prec\u00edti\u0165.<\/p>\n\n\n\n
Ke\u010f prestane\u0161 veri\u0165 v \u010doko\u013evek si bezn\u00e1dejn\u00fd pr\u00edpad a znamen\u00e1, \u017ee si potla\u010dil, a\u017e zabil L\u00e1sku. Ak si prestal milova\u0165, ma\u0165 r\u00e1d, str\u00e1ca\u0161 n\u00e1dej pre\u010do \u00eds\u0165 dopredu a \u010falej a u\u017e nikomu a ni\u010domu never\u00ed\u0161. Tak siln\u00e9 je prepojenie t\u00fdch troch cnost\u00ed\u2026..<\/p>\n\n\n\n
L\u00e1sku potl\u00e1\u010dame, zab\u00edjame, nechceme c\u00edti\u0165, lebo bol\u00ed. Tvrdneme, kamenieme, sme ironick\u00ed, cynick\u00ed, necitliv\u00ed, necitov\u00ed, neempatick\u00ed, a\u017e sebeck\u00ed, ve\u010f v tej obrovskej sebal\u00e1ske (len klamlivej, lebo v skuto\u010dnosti ide o EGO) chr\u00e1nime SEBA – tak znie ego_obhajoba, temn\u00e1 obhajoba nespr\u00e1vneho konania.<\/p>\n\n\n\n
Preto sa presta\u0148me chr\u00e1ni\u0165, presta\u0148me sa br\u00e1ni\u0165 citu. Ako je Boh \u017eiv\u00fd, cit je, bol aj bude najprirodzenej\u0161ou s\u00fa\u010das\u0165ou \u010dloveka. Potla\u010den\u00e9 c\u00edtenie je vlastne v\u00ed\u0165azstvo temnoty nad svetlom. Cit je prejav ducha – bo\u017eej iskry v n\u00e1s a necitlivos\u0165, znamen\u00e1 m\u0155tvos\u0165, potla\u010denie bo\u017eieho princ\u00edpu v n\u00e1s. Lucifer, ako tak\u00fd je citov\u00fd chlad. Ak sa dostaneme do \u0161t\u00e1dia citov\u00e9ho chladu, ideme ruka v ruke s n\u00edm a m\u00f4\u017eeme sa naz\u00fdva\u0165 veriacimi, \u010di bi\u0165 do p\u0155s, ako sl\u00fa\u017eime Bohu. Nie, nesl\u00fa\u017eime. Ak sme vyhasnut\u00ed zvn\u00fatra a citovo chladn\u00ed, sme v Luciferov\u00fdch ruk\u00e1ch a ten s nami nen\u00e1padne to\u010d\u00ed, len aby sme to nezistili a nepriznali si to. H\u00fd\u010dka na\u0161e ego a nahov\u00e1ra n\u00e1m ak\u00e9 to je ne\u0161kodn\u00e9, preto\u017ee t\u00fdm, \u017ee nec\u00edtime a never\u00edme v L\u00e1sku, nerozv\u00edjame ju, nikomu „neubli\u017eujeme“.<\/p>\n\n\n\n
Mali by sme si v\u0161ak uvedomi\u0165, \u017ee kde nie je svetlo je tma. Kde nie je l\u00e1ska, tam je pr\u00e1zdno. Ale pr\u00e1zdno, ako tak\u00e9, neexistuje. Ka\u017ed\u00fd priestor sa v\u017edy vypln\u00ed. \u010c\u00edm? Ur\u010dite nie svetlom, lebo to ide ruka v ruke s l\u00e1skou, tak\u017ee, \u2026 ak nie svetlom tak temnotou a opakom l\u00e1sky je \u013eahostajnos\u0165, nen\u00e1vis\u0165, odpor, neprijatie. necitovos\u0165, necitlivos\u0165. A to sa premieta potom do na\u0161eho spr\u00e1vania, do rozhodnut\u00ed i konania.<\/p>\n\n\n\n
P\u00fdtam sa:<\/p>\n\n\n\n
Chceme sa „“chr\u00e1ni\u0165“ a h\u013eadie\u0165 i dr\u017ea\u0165 si svoje a kona\u0165 viac-menj sebecky, v z\u00e1ujme vlastnej ochrany a obrany zo strachu ?<\/p>\n\n\n\n
Alebo,\u2026<\/p>\n\n\n\n
Chceme sa otvori\u0165, sko\u010di\u0165 „po hlave“ s d\u00f4verou vo vy\u0161\u0161iu silu, \u017ee n\u00e1m pom\u00f4\u017ee, v konan\u00ed sa pozera\u0165 s\u00facitne nielen na seba, ale i na druh\u00fdch, kona\u0165 s prezieravos\u0165ou, uvedomuj\u00fac si d\u00f4sledky, kona\u0165 so zodpovednos\u0165ou, chcej\u00fac a maj\u00fac na pam\u00e4ti len dobr\u00fd a \u010dist\u00fd \u00famysel, vyda\u0165 sa „napospas“ hoc aj nespr\u00e1vnemu konaniu druh\u00fdch v prijat\u00ed druh\u00fdch i situ\u00e1cii s re\u0161pektom\u2026. s vierou vo vy\u0161\u0161\u00ed princ\u00edp, vy\u0161\u0161iu silu a oddanos\u0165 i pokoru vo\u010di nej?<\/p>\n\n\n\n
Slobodn\u00e1 vo\u013eba je na ka\u017edom jednom z n\u00e1s, Len m\u00e1m siln\u00fd pocit, \u017ee u\u017e je nutn\u00e9 sa rozhodn\u00fa\u0165. U\u017e nem\u00e1me \u010das a nebudeme ma\u0165 ani mo\u017enos\u0165 sa pot\u00e1ca\u0165 medzi t\u00fdmito dvoma svetmi. Je to ot\u00e1zka vo\u013eby bu\u010f\u2026., alebo\u2026\u2026\u2026<\/p>\n\n\n\n
To je \u010das triedenia, na ktor\u00fa stranu sa postav\u00ed\u0161, aj ke\u010f samotn\u00e9 temno vyzer\u00e1 tak nevinne. Je skryt\u00e9 za noho vlastn\u00fdch ospravedlnen\u00ed a obhajob a p\u00f4sob\u00ed navonok ve\u013emi ne\u0161kodne. Je na n\u00e1s, aby sme boli zrel\u00ed i bdel\u00ed, rozli\u0161ovali a zauj\u00edmali jasn\u00e9 a jednozna\u010dn\u00e9 postoje.<\/p>\n\n\n\n
Ja osobne si vol\u00edm druh\u00fa mo\u017enos\u0165. Cv\u00e1lam, ver\u00edm a sk\u00e1\u010dem hoc „nevid\u00edm“ „za“\u2026..<\/p>\n\n\n\n