Po\u010das svojho \u017eivota som si kl\u00e1dla ot\u00e1zky typu: \u201e\u010co sa deje s du\u0161ou po smrti?\u201c, \u201eAk\u00fd zmysel m\u00e1 \u017eivot?\u201c, \u201e\u010co je moja \u00faloha?\u201c, \u201eAko m\u00f4\u017eem viac porozumie\u0165 tomuto svetu, \u017eivotu?\u201c, \u201ePolo\u017eila by som za vieru i svoj \u017eivot?
Bola som tak\u00e1 zvedav\u00e1, \u017ee v\u0161etky odpovede dnes m\u00e1m \ud83d\ude42 (Som za to, tam hore v\u010fa\u010dn\u00e1 \ud83d\ude42 ).
\u00da\u010delom pozemsk\u00e9ho \u017eivota je pre m\u0148a mo\u017enos\u0165 radostn\u00e9ho duchovn\u00e9ho pozn\u00e1vania a dozrievania (samozrejme, bez uznania a poznania Stvorite\u013ea a Stvorenia, t\u00fdm p\u00e1dom i pokory \ud83d\ude42 to asi \u0165a\u017eko p\u00f4jde \ud83d\ude42 ). Ke\u010f sa za\u010dneme duchovne h\u00fdba\u0165, v\u0161etko je in\u00e9 \u2013 akoby sa n\u00e1m rozjasnilo. Postupom \u010dasu, chtiac \u2013 nechtiac by sme si mali prizna\u0165, \u017ee na\u0161a viera nebola vierou, ale len nie\u010d\u00edm nau\u010den\u00fdm, \u010do sa stalo zvykom. V podstate nie je od n\u00e1s po\u017eadovan\u00e9 ni\u010d (st\u00e1le sa opakuje \u2013 len \u013eutujte a v\u0161etko v\u00e1m bude odpusten\u00e9) Boh je milosrdn\u00fd, Boh je L\u00e1ska \u2013 tieto slov\u00e1 sa v\u0161ak mylne vysvet\u013euj\u00fa, \u017ee je v\u0161etko odp\u00fa\u0161\u0165aj\u00faci a my nemus\u00edme robi\u0165 ni\u010d, len sa pomodl\u00edme, popr\u00edpade vyspoved\u00e1me a v\u0161etko je v poriadku. \u00c1no, Boh je L\u00e1ska i odp\u00fa\u0161\u0165aj\u00faci, On nes\u00fadi, s\u00fadime sa sami na Jeho z\u00e1konoch, ktor\u00e9 tu vlo\u017eil a u\u017e do nich nevstupuje – \u201eAko si ustelie\u0161 tak bude\u0161 spa\u0165, ako si si zasial, tak bude\u0161 \u017ea\u0165\u201c \ud83d\ude42
Sme tak trochu \u201eleniv\u00ed\u201c (duchovne) – rad\u0161ej sa dr\u017e\u00edme star\u00fdch zvykov. Ale pam\u00e4tajme! Zvyk nie je presved\u010denie! Zvyk nie je viera!
Ak sa v na\u0161om \u017eivote objav\u00ed nepokoj (a nie je k nemu racion\u00e1lny d\u00f4vod), je to znamenie, \u017ee duch sa chce prebudi\u0165. Prest\u00e1va mu sta\u010di\u0165 to \u010do m\u00e1, chce viac, spo\u010diatku ani nevie \u010do \u2013 je len nespokojn\u00fd (v podstate po hmotnej str\u00e1nke m\u00e1 v\u0161etko, no napriek tomu ten nepokoj. Pr\u00e1ve vtedy za\u010dnime sa p\u00fdta\u0165, \u013eada\u0165 a p\u00e1tra\u0165. Istota presved\u010denia a \u017eivej viery pr\u00edde iba v\u00e1\u017enym a poctiv\u00fdm sk\u00faman\u00edm ka\u017edodenn\u00e9ho \u017eivota a s t\u00fdm s\u00favis\u00ed skuto\u010dn\u00e9 pre\u017e\u00edvanie v duchu.
Star\u00e9 vedomosti a sk\u00fasenosti nem\u00e1me zahadzova\u0165, ale na pevnom starom z\u00e1klade stava\u0165 v\u0161etko nov\u00e9.
Z\u00e1kon pohybu po\u017eaduje pokrok vo v\u00fdvoji n\u00e1\u0161ho ducha – roz\u0161\u00edrenie vedenia o stvoren\u00ed , preto\u017ee duchovn\u00e9 vedomosti s\u00fa vlastn\u00edm obsahom n\u00e1\u0161ho \u017eivota. Bu\u010fme teda zvedav\u00ed, sk\u00famajme, p\u00e1trajme, p\u00fdtajme sa, h\u013eadajme odpovede. Nie nadarmo bolo povedan\u00e9 \u201ebu\u010fte ako deti\u201c. Okrem toho, \u017ee sa im m\u00e1me podoba\u0165 v ich prostej jednoduchosti, hravosti, bezstarostnosti, zvedavosti, priamosti a \u00faprimnosti, nezabudnime by\u0165 vn\u00edmav\u00ed a po\u010d\u00fava\u0165 \u010do vravia , kedy to vravia (v ak\u00fdch situ\u00e1ci\u00e1ch). \u010c\u00edtajme medzi riadkami \u2013 uvid\u00edte, ak\u00e1 m\u00fadros\u0165 sa v nich skr\u00fdva .
Nezabudnime, len \u201epoznan\u00edm\u201c – z\u00e1ujmom o duchovn\u00e9 veci a deje (\u010d\u00edtan\u00edm), ale s\u00fa\u010dasne ich overovan\u00edm v praxi (pozorovan\u00edm vlastn\u00e9ho \u017eivota a udolost\u00ed) sa VIERA st\u00e1va PRESVED\u010cEN\u00cdM (nie je to dar, je to pr\u00e1ca na sebe \ud83d\ude42 ) Namiesto zvyku sa viera st\u00e1va \u017eivou.
Kr\u00e1sny \u017eiv\u00fd \u201everiaci\u201c de\u0148 bez zvykov \ud83d\ude42<\/p>\n\n\n\n