Láska partnerská

Láska partnerská

Aké by to malo byť? Aký je ten ideál? Poviete si, ideály nie sú…. Ale, nemalo by byť našou celoživotnou snahou sa ideálu aspoň priblížiť?

Kedy môžeš povedať že miluješ? Vtedy, ked urobíš všetko preto, aby druhá osoba bola šťastná…. nie preto, aby si vyzeral, či vyzerala… nie preto, aby si zapôsobil, či zapôsobila, nie preto, aby si niekoho chytil, chytila, ci ovládal, ovládala.

Ale preto, naozaj preto, že nemôžeš ani pomyslieť na to, že ten druhý trpí a je smutný, lebo si v utrpení tiež. Spolucítiš, spoluprežívaš. To je láska.

Keď robíš všetko preto, aby mu nijako zvonku nebolo ublížené, robíš všetko preto, aby ten druhý bol šťastný, nezištne. A nemusíš premýšľať, či áno, alebo nie. Vieš, že je to správne, lebo si si tým druhým istý, že to robí i bude robiť stále pre teba tiež rovnako.

Obaja to robíte z lásky, pre lásku v láske, lebo z každého jedného z dvoch sa vylieva láska a ta sa len vymieňa…

Ak toho druhého urobí šťastným výlet, tak ho urobíš, ak večera, tak urobíš, ak básne, tak napíšes, ak otvorený rozhovor, tak ho urobíš…

Ak nechceš nič urobiť…. tak to nie je láska…..

Ak sa druhého ani neopýtaš, čo ťa urobí šťastným, šťastnou…. tak to nie je láska….

Čo môžem a smiem pre teba urobiť?

Ak sa neopýtaš, lebo vieš a napriek tomu nerobíš …. tak to nie je láska…

Láska je, chcem ťa nosiť na rukách a nedovolím aby ti niekto ublížil . . .

Tatiana

Láska partnerská

Neutekajme! Riešme!

Veľakrát sme sa už ocitli v situáciách, že by sme najradšej zutekali, neriešili a mali pokoj. Pozorujúc život zisťujem, že mnohí z nás neriešia a čakajú, že sa to vyrieši „samo“, alebo to „vyhnije“ a nejako sa to utrasie atď.

Dokonca sa utiekame k tomu, že už nevieme riešiť, tak „vypneme zvuk“ a nekomunikujeme.

Len pozor, ak naozaj dôjde k procesu „vyhnívanie“, ocitneme sa zrazu (ani nebudeme vedieť ako) „v hnoji“ 🙂.

Bavíme sa o nečinnom čakaní, utekaní a neriešení, ale nemám na mysli čakanie, ako sa veci vyvinú, v prirodzenosti, neznásilňovaní chodu vecí, udalostí a nechanie ich im prirodzenému vývoju – TO JE SPRÁVNE.

Skôr sa chcem dotknúť témy úteku, strachov, nechcení, či pohodlnosti a v konečnom dôsledku LENIVOSTI DUCHA, pretože tá stojí za útekmi, ľahkovážnymi dobrodružstvami a pod..

Je jednoduchšie neriešť …….a žiť tu a terazteraz v zmysle hľadania chvíľkových pôžitkov, bez zodpovednosti, bez precítenia dôsledkov.Práve takýmto žitím (u_žitím) dosiahneme len ten „chvíľkový efekt“ uspokojenia. Preto vyhľadávame neustále zmenu. A podstate nás, akoby zvonku už nič nedokáže trvalo uspokojiť. A tak hľadáme, blúdime, meníme a kde nič tu nič. Aj keď zvonku to vypadá dobre.

Ak to začneme vnímať, cítiť, prežívať, uvedomovať si a súčasne to začneme analyzovať, spustí sa „osobnostná kríza“….

Niekto napísal, že je to lenivý duch. Mne to príde trochu tvrdo napísané, lebo každá situácia je iná, každý človek je iný, okolnosti sú rozdielne a každý kráča, každý sa snaží ako vie a je to proces učenia sa cez skúsenosti.

Ak je niekde vo vnútri prázdnota, citový chlad, vyhorenie, zatrpknutosť…. a mnoho iného, ako dôsledok predchádzajúcich negatívnych skúseností, akoby sa človek „obrnil“ a radšej potlačil, či uspal svojho DUCHA. A stal sa duchovne pohodlným. Prestal riešiť tu a teraz duchovne s vierou a zodpovednosťou, ale začal riešiť tu a teraz hmotne, bez viery s mnohými strachmi, schovávajúc sa za svojimi maskami, zčasti bez zodpovednosti.

Je to na obrovskú diskusiu, lebo opakujem každý človek i každá situácia je iná….

Ak je duch potlačený, v zmysle už nechcem cítiť, to bolí, už nechcem a nabudem prežívať, dosť, stačí, budem len užívať….po povrchu, bez hĺbky…. Potom….

človek s potlačeným duchom (stlačeným vz_duchom, nemôžem dýchať) zabúda žiť tu a teraz, nevie si užiť prítomnosť, lebo stále niekde lieta v hmotnej budúcnosti, stále „niečo“ hľadá, ale v podstate ani nevie čo vlastne a je nešťastný, lebo by chcel to a ono, keď to dostane tak zas je tam nepokoj, lebo už zase chce niečo iné.

Áno, je dôležité a nutné mať ciele a túžby, tie nás motivujú k pohybu dopredu. Nech sú ciele vysoké, ale nezabúdajme pri nich i na našu úlohu na Zemi, na to kam kráčame, čo chceme a prečo to chceme. Ak do cieľa dôjdeme užívajme, ďakujme a myslime i na iných.

Jednou z našich úloh je so všetkou silou a radosťou skrášľovať svoje okolie, zdokonaľovať, aby všetko okolo nás „kvitlo“, no často krát je pre nás pohodlnejšie zutekať a ísť cestou „jednoduchou“, kde sa nemusíme namáhať, nič riešiť, rozhodovať sa, starať sa atď.

No a toto je cesta k podporovaniu „lenivosti ducha“. Máme tendenciu, rýchlo veci meniť, lebo očakávame, že vždy to nové nám prinesie zlepšenie, skrášlenie, pokoj atď. (tak je to s prácou, s partnerom, miestami, jedlom atď. )

Dovolím si uviesť príklad z môjho života, ja sa hodnotím, že som poriadne pokroková, vítam zmeny akéhokoľvek druhu (zdôrazňujem slovo VÍTAM, nie VYHĽADÁVAM), ale keď prídu zmeny samy v prirodzenosti chodu života, nič neznásilňujem 🙂, ale napríklad v jedle alebo iných drobnostiach som „poriadna konzerva“ keď mám niečo rada, nebudem to meniť, lebo je tam moja 100 % spokojnosť a to nové môže byť (a väčšinou aj je 🙂 ) horšie.

Skúsme teda zotrvať na mieste v situáciách, neutekať, správne zužitkovať a spracovať veci, udalosti, ľudí, informácie (jednoducho, všetko, čo nám skrížilo cestu 🙂 ) RIEŠIŤ a ak sa budeme dobre pozerať a budeme vnímaví, zistíme, že sa deje jeden zázrak za druhým 🙂.

Aby sme mohli niečo použiť, musíme to dôkladne poznať – tak je to nielen s vecami, nástrojmi, ale i s udalosťami (pozn. – manipulátori dobre vedia, že takto to funguje i s ľuďmi 🙂 .

Len duchovná lenivosť nehľadá a nedbá na to, „čo bolo dané“,

len duchovná lenivosť núti človeka ľutovať sa,

len duchovná lenivosť sa nesnaží vidieť krásu a poučenie vo všetkom,

len duchovná lenivosť núti človeka nič nerobiť, nič nemeniť, stagnovať,

len duchovná lenivosť núti človeka robiť všetko a zároveň nič ( v zmysle prelietavosti a nestálosti, nestability a prázdnoty duše),

len duchovná lenivosť núti človeka utekať, namiesto toho, aby riešil, zdokonaľoval seba, rástol a skrášľoval, vzťahy, prostredie.

Často hľadáme v ZMENE ZLEPŠENIE 🙂

a teda –

hľadáme svoje šťastie vo všetkom, čo je pre nás nie moje, ale cudzie.

Dávajme si pozor, aby sme neboli v pozícii „ľahkovážnych dobrodruhov“, ktorí vkladajú najväčšiu nádej do zmeny (pričom nevidia do čoho sa rútia), nevedia, čo si majú počať s tým, čo im bolo dané a môžeme teda konštatovať , že vtedy takému človeku CHÝBA VÁŽNE ZODPOVEDNÉ CHCENIE I SCHOPNOSTI RIEŠIŤ (tu a teraz).

Poznajme teda najprv poriadne sami seba a využívajme všetko čo nám „bolo dané“ a používajme to tak, aby všetko bol na prospech nám i okoliu.

Pozor aby sme sa nenaháňali za „márnymi vecami“ a pritom nevideli „zlato“ , ktoré nám príde do rúk a my mysliac si, že sú to nepotrebné „zaťažujúce šutre“ na ceste, ktoré nás zdržujú ich ľahkovážne a rýchlo odhadzujeme.

Pokúsme sa žiť radostne a nekonfliktne.

Krásny deň – vstrebávajme informácie, nevyhýbajme sa ľuďom, udalostiam, situáciám, buďme vnímaví, silní a riešme!

Nebojme sa DOSTANEME! 🙂

Bez strachov a s VIEROU! 🙂

S Láskou Tatiana

Láska partnerská

V jednoduchosti je sila i Pravda

Ak sme postavili dom, prv než sa nasťahujeme, hovorí sa, že stavba „musí dozrieť“ (všetci iste vieme prečo), ak začíname nový projekt, či už pracovný, alebo súkromný, takisto musí „myšlienka dozrieť“, aby sme nezabudli na žiadny detail a aby všetko dokonale a bezproblémovo fungovalo. Každý s týchto príkladov si vyžaduje čas na zrenie a nijako inak to nieje ani s našim ľudským duchom. Ak chceme meniť seba, budovať svoje sebavedomie, meniť návyky, reakcie, prijímať a rešpektovať druhých v ich jedinečnosti, byť láskaví atď, to je práce a práce 🙂, buďme teda trpezliví (len nezabúdajme každý deň v drobných veciach pracovať na sebe), rozjasnime najprv svojho ducha (zjasniť znamená nechať dozrieť 🙂) nech náš duch je silný a čistý!
Buďme JEDNODUCHÍ V MYSLENÍ A KONANÍ, pretože v jednoduchosti je obrovská veľkosť i sila. Je to pevný základ k pohybu dopredu. Vyhneme sa spútaniu, zmätkom (každý máme osobnú skúsenosť ako to je, ak sa pustíme do drobných klamstiev, „milosrdných lží“ – zo súcitu, zo strachu a pod., ako sa zamotáváme 🙂 – pritom stačí byť priamy 🙂) staňme sa prehľadnými, čistými, jasnými, jedným slovom zdravými a prirodzenými. Pracujme na svojej vnútornej priamosti. Nesmieme ale zabúdať na Tvorcu:-). Je priam nutné 🙂 hľadať a porozumieť tomu, ako funguje stvorenie a mať pokoru pred Najvyšším. Tak budeme žiť radostne, v hojnosti a všade kde vstúpime budeme prinášať mier, pokoj, harmóniu.

Tatiana

Láska partnerská

Som nesebecká láska a to zvyšuje moju cenu i hodnotu

V dnešný deň si uvedomujme kto sme, aký máme v sebe potenciál, budme si stále vedomí hlavne svojich pozitívnych vlastností. Ak sme poriadne „v sebe“ udomácnení 🙂 nepotrebujeme nič riešiť, ani „si dokazovať“, ani analyzovať, ani bojovať, ani vyhrávať, jednoducho „len sme“. Sme pokojným prístavom a čokoľvek čo sa udeje okolo nás „nevyhodí zo seba“ 🙂, lebo nedovolíme si nechať vziať áš vnútorný pokoj, rovnováhu, ale hlavne radosť. Keďže máme seba zvládnutých (ak ešte nie, robím všetko každú sekundu , aby sa tak stalo a nevadí že občas sa pošmyknem), tam buďme tu pre tých okolo nás a teda hlavne našich blízkych – blížnych (deti, partneri, rodičia, súrodenci, priatelia…..). Som nie sebec, nepozerám na seba, lebo „ja už viem“, aký má druhý človek problém a neprovokujem ho, viem aký má problém a prijímam ho takého aký je, nesnažím sa ho meniť. Som za každých okolností láskou, ktorá počúva a nepoučuje, len jemne a nenápadne usmerňuje, ale tak aby nedráždila a len vtedy ak sme si vedomí toho, že máme pravdu, ale nie svoju subjektívnu, lež takú, ktorá je v súzvuku s UNIVERZÁLNOU PRAVDOU. Počúvam, spolucítim, spoluprežívam, súcitim. Ak je druhému ťažko, tak ho dvíham. Každí potrebuje podporiť, aj ten „najväčší silák“, lebo často tí „siáci majú masky, aby sme sa k nim nedostali (takže chápme naše deti či partnerov a priateľov prečo sa chovajú tak ako sa chovajú, čitajme medzi riadkami, neodsudzujme neposudzujme, majú svoje dôvody prečo sú takí akí sú a namiesto toho, dávajme na javo, že sme tu pre nich, keď potrebujú. Nech aspoň v nás majú tú istotu, keď istotu nenachádzajú vo svete, a často nemajú silu aby ju našli sami v sebe.

Takže opakujem dnes sme čistou nesebeckou láskou, vnímajúcou, žiariacou pokojom vyrovnanosťou, harmóniou, súcitom i pokorou. Sme napojení na nekonečný zdroj, tak umožnime nech to cez nás preteká a dávajme všade kam vstúpime a uvedomujem si to aj pri každej činnosti, ktorú robíme.

Krásnu usmievavú a pohodovú nedeľu plnú „ne zištnosti“, pokory a Lásky.

S Láskou Tatiana

Láska partnerská

Aký je kľúč k dobrým vzťahom?

1. Prvé čo ma napadlo bolo, naša vlastná seba hodnota.

Ak sa poznáme, vieme svoje plusy i slabiny, nikto a nič by nás nemal/a/o rozhodiť. Samozrejme, nie vždy máme dobrý deň, dobrú náladu, alebo nám na niečom veľmi záleží a sme v neustálej pozícii obrany, obhaoby, iní zase útoku. Často sa stáva, že nejaký ten „útok“ nás rozkýva? Ale ak je to skutočný útok, tak si zapamätajme vetičku: „Každý útok, je volaním o pomoc“ (z knihy „Hovory s Bohom“), alebo si uvedomme že vôbec o útok nemusí ísť, len niekto poodhalil naše slabé miesto, ktoré nechceme ukazovať svetu a akoby „stupil“ hadovi na chvost – my sa vztýčime a my útočíme, obraňujeme sa, alebo voláme o pomoc? 🙂

2. Buďme sami sebou, ale nesnažme sa nasilu presadzovať (ani prejavom, ani pravdou, ani osobnosťou) budeme „dráždiť“.

Ja zastávam názor, že dobré sa chváli samo. Nechajme všetko bežať v prirodzenosti a nenásilnosti. Samozrejme, môžeme sa presadzovať, ale musíme mať na to povahu, súčasne silu a musíme byť pripravení na útoky, pretože dráždime a ak dráždime – vieme ako to chodí. Takže byť videní – nie je zakázané, ale prv než niečo „spustíme“ si dobre rozmyslime, či chceme spustiť „lavínu“ 🙂.

3. Buďme sami sebou a neporovnávajme sa – buďme originálni.

Samozrejme nie sme dokonalí, ale isté je, že sme jedineční 🙂. Nneopakovateľné originály 🙂 a preto sa neporovnávajme – nie sme horší od nikoho. V niečom máme možno menej ale zato v inom 1000 násobne viac 🙂. Každé jedno umelecké dielo má svoju nesmiernu cenu, napriek našim „chybičkám krásy“. Veď práve niektoré nedokonalosti nás robía zaujímavými, že vyvolávame záujem študovať, poznávať, ísť „na koreň…..“ a kladieme otázky Ako? Prečo? Kde sa to stalo? – a to rozpohybováva 🙂.

Nebojme sa teda byť originálni v obliekaní, maľovaní (dievčatá :-)), česaní, len nech to vyjadruje naše vnútro – opakujem nikoho nenapodobňujme. Lebo potom budeme vyzerať komicky. Všetko musí ladiť s našim vyžarovaním, s naším najvnútornejším vnútrom 🙂.

4. Rešpektujme druhého človeka so všetkým, aj s jeho nedostatkami , chybami, či super vlastnosťami.

Nezáviďme, prajme. Majme rešpekt voči originalite druhého človeka, voči jeho prejavom, voči „jeho“ pravde, aj keď to obecná a pravá pravda nemusí byť. Rešpektujme rozhodnutia. Niektorí potrebujú čas, iní, majú starch, ďalší si potrebujú „nabiť hubku“, rešpektujme, je to každého osobná voľba.

5. No a to najdôležitejšie 🙂 buďme za každých okolností Láskou 🙂

Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, láska nezávidí, láska sa nenadúva, láska sa nevypína láska je nápomocná, odpúšťajúca, ale keď treba je i prísna. Láska ide ruka v ruke s pravdou, vernosťou i úprimnosťou. Jedine Láska nás dokáže vytiahnuť z najväčších hĺbok – ak stratíme tento cit, stávame sa mŕtvymi, chladnými, stráca sa záujme re čokoľvek, stráca sa zápal – iskra – strácame sa sami a kto zostane? Mŕtve JA (ego-bz duše)? Hovorme čo cítime láskavo a s láskou Rovnako i prijímajme informácie láskavo a s láskou. Komunikujme láskavo.

Ak sa budeme snažiť, JA sa musím snažiť (nie ON – ten druhý), tak naše vzťahy budú kvitnúť radosťou a šťastím 🙂.

Krásny dník a hor sa do práce na sebe 🙂, nech všetko nezvládnuté odpadne už dnes a už dnes odľahčení a nezaťažení lietame.

S Láskou Tatiana

Úvahy/ výroky Útržky pravdy Pravda o svete