máj 14, 2022 | Úvahy
Usilujte sa o pochopenie duchovného diania a jeho prepojenia s dianím v hmotnom svete. Požadujete a očakávate zmenu, ale to, čo potrebujete zmeniť ako prvé je vaše vlastné konanie a spôsob života. Ako sa teda začať meniť tak, aby ste podporili prácu a zámer svetla?
Učte sa počúvať váš vnútorný hlas. Toto vedenie je vaším sprievodcom, ktorý vám ukáže ten správny smer. Častejším načúvaním tomuto „vnútorného hlasu“ si budete istí odkiaľ pochádza a naučíte sa pomocou neho nabrať istotu, či konáte správne. Naučiť sa načúvať si vyžaduje cvik a každý má svoj vlastný spôsob vnímania tohto vnútorného vedenia. Niekto dokáže započuť hlas, niekto zase uvidí obraz, niekto vycíti energiu. Avšak prvým krokom k tomu, aby sa vycibrila vaša schopnosť hlbšieho vnímania je odstrihnutie vonkajších rozptýlení, ktoré spôsobujú oslabenie vašej intuície a správneho rozlišovania citom. Naučte sa stíšiť, dovoľte vášmu vnútornému hlasu vyjsť na povrch.
Príkladom vonkajšieho rozptyľovania je aj neustále sústreďovanie sa na tzv. vonkajšie dianie, udalosti, ktoré vám odoberajú energiu. Áno, je potrebné mať prehľad o tom, čo sa vo svete deje, ale…venujme svoju energiu tam, kde je potrebná, nemrhajme ju zbytočne.
Ako sa chcete posúvať ďalej ak ste si ešte stále neuvedomili základné zákony fungovania príťažlivosti?
Na čo sa sústreďujete a čomu venujete pozornosť, to svojou energiou podporujete. Pochopte, že to VY ste strojcami vašej a rovnako aj svetovej reality. Vaše myšlienky spolu-usmerňujú deje prebiehajúce vo svete.
Príklad: Ak sa sústreďujete na strach z očkovaných, neustále vysielate nízke vibrácie akokoľvek prebudení si myslíte, že ste. Podporujete tým vibrácie strachu a tým vlastne rovnako aj vibrácie reality, ktorú nechcete. Vaše myšlienky sa spájajú s ostatnými myšlienkami rovnako zmýšľajúcich ľudí a naberajú na sile. Naozaj chcete toto vysielať a podporovať?
Zamyslite sa nad tým, čomu venujete denne pozornosť. Aké témy rozoberáte, aké programy sledujete, čo čítate a ako rozmýšľate. Ako rozmýšľate počas dňa a ako uvažujete sami o sebe? Sú to veci negatívne, alebo pozitívne?
Je veľmi dôležité dokázať rozpoznať jemné odtiene negatívnych vplyvov, ktoré nad vami neustále krúžia s cieľom stiahnuť vás nadol. Akonáhle sa pristihnete v takomto rozpoložení, skúste to čo najskôr napraviť a nasmerovať sa k svetlejšiemu zmýšľaniu. Temno bojuje všetkými možnými zbraňami.
Samozrejme, nerobte nútene niečo za každú cenu. Každý z nás má aj tie „svoje“ dni, ale je dôležité dokázať zvládať svoje emócie, aby sme pridlho neutkveli na dne tmavej studne. Ak sa cítite vyčerpaní, frustrovaní a negatívne naladení, je potrebné tieto emócie spracovať, ale zdravým spôsobom. Tieto stavy sú vo väčšine prípadov spôsobené nedostatkom pohyblivej energie. Pohyb = život. Akonáhle máte málo pohybu, či už telesne, alebo duchovne, omotávajú vás temné vlákna čakajúce iba na tú správnu príležitosť a začnú vás škrtiť. V takýchto momentoch máme všetci tendenciu hľadať ventil svojej frustrácie a používať útočné slová, smerujeme často túto negatívnu energiu na iných ľudí bez pozastavenia sa nad tým prečo to vlastne robím? Prípadne, ako to môže vnímať ten, či onen?
Obracajte sa vtedy na svoje vnútro, pýtajte sa prečo sa takto cítim, čo mám robiť, aby som sa z toho dostal? Odpoveď príde. Ak nepočujete/nevidíte/nevnímate pomoc zvnútra, jednoducho choďte von, buďte činní, konajte. Zájdite si do prírody, prejdite sa okolo bytovky, buďte produktívni, kreatívni, pustite to von. Stagnácia a utápanie sa v tejto spleti temných vlákien vám narobí iba škodu.
Skúšajte, hľadajte, nevzdávajte sa. Schopnosť rozlišovať čo vychádza z nášho vnútra vs. vplyv temných energií je tým, na čom by mal každý neustále pracovať. Ak dokážete správne rozlišovať, budete vedení správnym smerom a osobný vzostup dosiahnete oveľa jednoduchšie. Otázky ako konať v súlade s tým, čo je správne a čo je od nás zo Svetla požadované vám budú zodpovedané. Upevnenie vzťahu s Bohom, so sebou samým a pravá, pevná viera je najdôležitejším bodom duchovného rastu a kľúčom k podpore ukotvenia svetla na Zemi.
Ruka v ruke so schopnosťou vnímania vnútorného hlasu je schopnosť sebareflexie. Byť schopný priznať si, keď pochybím a byť si vedomý svojich slabín je ďalšou súčasťou duchovnej vyspelosti. Keď pochopíme, že naše slabé stránky sa dajú odstrániť a zvládneme byť úprimnými sami pred sebou v tom aké tieto slabé stránky sú, môžeme na nich skutočne začať pracovať. Práve tieto sú totižto ako prvé na rane, keď na vás temno útočí.
Príklad: Nedokážem prijať kompliment. Potrebujem pomoc, ale zaobaľujem to do iného dôvodu – nedokážem požiadať o pomoc. Myslím si o sebe, že som tučná/ý, škaredá/ý. Myslím si, že mám vo všetkom pravdu atď.
Naučte sa spoznávať sa. Napíšte si zoznam pozitívnych vlastností a k nemu pridajte zoznam vlastností, ktoré chcete napraviť a akým spôsobom. Buďte k sebe skutočne úprimní, robíte to predsa sami pre seba a sami so sebou. Nemusíte to nikomu hovoriť a ukazovať.
Príklad: + som usilovný, trpezlivý verný; pracujem na tom, aby: som si vážil svoje telo, učím sa prosiť o pomoc, viem povedať nie, keď cítim, že je to potrebné
Sebareflexia a uvedomovanie si toho ako konáme a prečo tak konáme nás posúva vpred nielen v raste duchovnom, ale pomáha nám zlepšiť si náš vzťah so sebou samým. Smeruje nás tiež k odhaleniu príčin našich karmických vzorcov. Základom však skutočne musí byť úprimná snaha k zlepšeniu, inak si sami pred sebou zrkadlo nedokážeme nastaviť.
Pri postupnom spracovávaní všetkých našich slabostí, karmických vláken a hľadaní pomocou nášho vnútorného vedenia sa náš duchovný vzostup priamou úmerou urýchľuje.
Mnohokrát na spomenuté činnosti človek „nemá čas“. Zmenou priorít je však jednoduché tento čas si vytvoriť. Stačí začať malými krôčikmi. Hneď od rána sa skúste naladiť, predstaviť si deň tak ako ho chcete prežiť, poprosiť o vedenie počas dňa v rozhodovaní a podporu v tom, čo potrebujete. Samozrejmosťou je poďakovať. Prvou rannou myšlienkou by v žiadnom prípade nemalo byť niečo negatívne. Rovnako dôležité je nezaťažovať sa prílišným tkvením v minulosti, či budúcnosti. Ostávajte vždy v prítomnom okamihu, v ňom sa deje všetko podstatné. Sami uvidíte ako očistení sa budete cítiť. Akonáhle sa rozhodnete skutočne sa zmeniť, sily prúdiace zhora k vám vás posilnia a pomôžu vám dosahovať vaše duchovné ciele.
Ivy
máj 11, 2022 | Ďalšie články
Každá krajnosť je chybná, všetko, čo sa preháňa, vytvára zárodky pre negatívne udalosti, ktoré sa nám potom stanú. Krajné užívanie si prináša napríklad choroby, krajné odriekanie si ale prináša choroby tiež. Krajná fyzická lenivosť ubíja telo, ale telo ubíja aj prehnané športovanie. Prehnaná láskavosť prináša sklamanie v ľuďoch, ale ani prehnaný egoizmus vzťahom neprospieva. A taktiež je to aj so svetonázorom či duchovnými nastaveniami. Krajný optimizmus a pozitivita je blud, ale aj krajný pesimizmus je blud. Aj jedno klame, aj druhé. Slniečkárstvo je nebezpečné, ale aj prehnaný pesimizmus je nebezpečný. Oba postoje sú totiž nesprávne, nepravdivé. Nič nie je len dobré, a nič nie je len zlé. Nič nie je nikdy isté, a nič nie je nikdy stratené.
Ľudia nie sú len dobrí, ale ľudia tiež nie sú len zlí. Život nie je len krásny, ale život nie je len zlý.
Pravda je vždy niekde nad týmito krajnosťami, niekde tam na vrchole váh osudu. Dostať sa tam a dívať sa na veci z toho vrcholu hory, kde jedná strana kopca je len pozitivita a druhá strana len negativita, ten vrchol , to je múdrosť. Odtiaľ vidíme veci reálne také, aké sú. Aj také, aj onaké. Tam sme schopní byť v pokoji a robiť správne závery a rozhodnutia. Odtiaľ máme nadhľad a aj prehľad, tam vieme byť objektívny. Ale dostať sa tam, to je dlhá cesta. Lebo ako sa vraví, učený a múdry z neba nikto nespadol. Múdrosť je vždy vydretá a vyplakaná, stokrát sme pri jej hľadaní spadli, a stojedenkrát vstali. Ale inak to nejde.🍀🙂
Zdroj
máj 9, 2022 | Posolstvá pre dušu
Každý jeden v sebe má to praobyčajné, ale zároveň zázračné cítenie, až do momentu, kedy začneme veľa študovať hľadať dôkazy a prestávame veriť , bez silných argumentov.
Tak si začneme pestovať rozum a ubíjať až zabíjať cit, i jeho hlas – náš vnútorný hlas.
Jednoduchý človek, si zachová zdravý „sedliacky rozum“ a cíti i vidí pravdu.
Jednoducho, intuitívne….
Môj otec vždy vravel:
„Mňa neopiješ suchým rožkom, …“
A to sú momenty,
kedy si máme uvedomiť, že:
dôkazy sa dajú falšovať,
myseľ, zrak i sluch sa dá oklamať, ale…
Cit, ten drieme a čaká, kedy ho počúvneš….
Ale len vtedy, ak si ho rozumom, ale hlavne dennodenným zlým konaním a chcením zla cit v sebe nezabil.
Dôležité je naše chcenie, úmysel…
A preto nezabudnime, akú moc máme v rukách, je nás veľa….
Uvedomme si tú Pravdu,
že väčšinou len zlu a zlým výrobkom i službám bolo nutné robiť reklamu a veľkú reklamu.
Dobro sa chváli samo, svojou čistotou, pracovitosťou, neúplatnosťou, láskou……
Nechcem povedať, že reklama je zlá, bez šírenia po_VEDOMIA o výrobku i službe, či osobe, by nebol dopyt, ani predaj…
Ale je rozdiel,
popisovať vlastnú skúsenosť a informovať,
alebo zavádzať, klamať o službách, vlastnostiach i priebehoch i príbehoch…..
Žiaľ, dnešná doba je plná neúprimnosti, klamstiev, masiek, obchodu, tovarov, biznisu a ja, ako cituplný človek, ako cieľ, moje blaho a mohe dobro sa pre nich, v tom strácam.
Cieľom je biznis
A určite nie moje blaho.
Skutočne naivne veríte, že „ONI“ chcú tvoje dobro?
Schovávajú to za krásne heslá:
„NAŠE“, BUĎTE ZODPOVEDNÍ „…
a pritom cieľ sú oni.
Ich zisky, ich blaho.
Akonáhle vystúpiš z kolektívu a povieš JA, ON… tak si označený za nepriateľa.
Podľa nich musíš ísť z davom a davu sa nepáči, sk vybočuješ z radu. Upodozrievajú a očakávajú zradu.
Nevidia to, že ty ideš vedľa, ale v inom smere, nikoho neohrozujúc.
Nie, automaticky si označený za nepruateľa a proti_v(i)níka:
kto ide inde, inak, ide proti nim.
Mali by sme sa prestať chovať stádovito.
Mali by sme prestať naivne až slepo dôverovať.
Mali by sme si preveriť, komu odo_VZDÁVAM svoj život, zdravie do rúk.
Mali by sme si uvedomiť, že Boh je pán môjho života a ja sám, nie ONI-vláda, pharma firmy, médiá, štát, (zdravotníctvo, veda-ak sa zapredá a prestane pomáhať, ale začne škodiť, poprípade nekonať) atď. …
A preto, nie je namieste SLEPO dôverovať.
Prečo médiá, politici, spoločnosť vytvárajú tak obrovský tlak?
Prečo ma nenechajú samú sa rozhodnúť?
Prečo som nimi súdená, odsúdená, posúdená?
Prečo, ak nepočúvam a odmietam podľa nich konať, strácam všetky slobody?
Prečo?
Napriek tomu, že som nič neurobila, som zdravá, nikoho nijako neohrozujem, nijako neublížujem, ba naopak pomáham?
Chce mi niekto nahovoriť, že už len moja existencia spôsobuje potenciálne ohrozenie pandémiou?
To vážne?
Tak potom poďme pozerať na každého človeka tak, že je potenciálny vrah, tyran a zabiják.
Môže mať zlé gény, vrodenú agresiu, mohol byť v mladom veku týraný a bitý a je len otázka času, kedy to vyskočí, je to vedecky dokázané.
Takmer každý šoféruje, môže zaspať, keď bude unavený a to je často, môže byť nepozorný, alebo dostane šmyk a môže zabiť, môže sa vo chvíli prchkosti pobiť a úderom zabiť, môžeme uvariť jedlo z húb, ktoré sme nazbierali a môžeme zabiť.
Môžeme sa zo žartu postrkávať, predbiehať a výsledok je zabitie, smrť.
Tak čo s tým…
Poďme to riešiť, je to celosvetový problém, viete koľko ľudí takto zahynie?
Treba nás chrániť!
Valí sa to na nás z každej strany!
Každý je potencionálny vrah!
Uvedomujete si vážnosť situácie?
Nech okamžite vláda vymyslí spôsob ako nás chrániť!
Pred inými, ale aj pred sebou samými, keďže v nás drieme potenciál samovrahov a nevieme kedy vyskočí….
Nech veda a vláda vymyslí vakcínu a naočkuje nás proti génom zla, aj náhodným ublíženiam, aj proti sebadeštrukcii, aj proti nepozornosti aj nedostatku citu….
Nech máme prirodzený raj na zemi… .
Dosiahnutý síce umelo, ale čo už…
Boh tu nežije, žijeme tu my a my sme pánmi tvorstva a sme viac ako Boh.
My tu rozkazujeme…..
My vieme, čo treba…..
My vieme najlepšie….
My sme naj….
Myslím to ironický celé samozrejme,
ale presne tak sa chováme…..
Článok som začala písať s úmyslom upozorniť na zdravý sedliacky rozum, aby sme sa vrátili k sebe, k svojmu vnímaniu cíteniu, nenechali sa ovplyvňovať, davom, strachom, štátom, politikmi, ani „múdrejšími, ktorí „vedia“.“
Aby sme si uvediomovali seba, kde má miesto Boh v našom živote a rozhodovali sa podľa citu, intuície, nie klamlivých predkladaných a vnucovaných dôkazov od klamárov a vnucovačov, či platených presviedčačov.
Áno myslime na druhých, ale inak ako nám to oni vnucujú…..
Pýtajte sa, každý sám Boha na to, čo máte robiť a čo je správne a verte že,…. ON vám odpovie.
Že to neviete?
Ešte ste to neskúsili…
Že vám neodpovedá?
Nepočúvate poriadne..
Že to neexistuje? Že sa to nedá?
Chýba viera a presvedčenie, že je to možné….
Že boh neexistuje?
Aha, tak to, že vy neveríte vám dáva právo nám vnucovať a presviedčať nás o vašich „pravdách“ a vašich spôsoboch záchrany?
Správne chápem?
PÝTAJTE SA a odpovede dostanete…
Klopte a byde vám otvorené….
Hľadajte a nájdete….
Nikde sa nepíše, že „tupo, slepo hlúpo a hlucho seďte, nič nerobte a robte len to, čo vám povedia tí, čo klamú a buďte takí otupení, že ani nezistíte, že vám klamú…“
Tvoja, moja, ale vo výsledku NAŠA VOĽBA.
Lebo jeden môže pomôcť a dať všetkým, ako Ježiš svojou múdrosťou a prebúdzaním spiacich ….a všetci môžu dať jednému, keď sa rozhodnú vidieť, byť vidomí i byť vedomí a pomôcť….
Tak to je s dobrom….
Ale rovnako je to aj so zlom…
Jeden blázon môže sfanatizovať davy a tie davy ušliapu jednitlivca – nevinných jednotlivcov.
Zlo sa dá poraziť…
Voľbou dobra, lásky….
Zlo porazí sila jednoty a to sme my, ale rozmenené na drobné, som to ja, ty,on, ona i ono, my, vy, oni i ony…. spolu s Božou mocou i pomocou….
Pekný deň, nech sme, alebo sa rodíme v týchto časoch, ako bojovníci svetla…
Tatiana Mintálová
máj 5, 2022 | Duchovné omyly
Prikázanie desiate: Nepožiadaš svojho blížneho o dom, dvor, dobytok ani všetko, čo je jeho!
Kto sa snaží čestnou prácou a čestným obchodom dosiahnuť zisk, ten môže pri veľkom zúčtovaní pokojne vyčkávať výzvu tohto prikázania; pretože okolo neho prejde bez toho, aby ho pádne zasiahlo. Je vlastne ľahké splniť všetky prikázania, a predsa len sa poriadne zahľaďte na všetkých ľudí a skoro prídete k poznaniu, že aj toto pre človeka vlastne úplne samozrejmé dodržanie prikázania nenastáva, a keď, tak len veľmi zriedkavo, a to nie s radosťou, ale len s veľkou námahou.
Ako neukojiteľná žiadostivosť ženie sa nad všetkými ľuďmi, či bielymi, žltými, hnedými, čiernymi alebo červenými závidieť iným ľuďom to, čo sami nevlastnia. Ale ešte lepšie vyjadrené: Závidia im všetko! Už v tejto závisti spočíva zakázaná žiadostivosť! Prestúpenie prikázania je tým už dokonané a stáva sa koreňom mnohého zla, ktoré človeka rýchlo privedie k pádu, z ktorého sa často už nikdy nepozdvihne.
Priemerný človek si napodiv zriedka cení to, čo nazýva svojím, ale vždy len to, čo ešte nevlastní. Temno horlivo rozsievalo žiadostivosť a ľudské duše sa až príliš ochotne pustili pripravovať čo najúrodnejšiu pôdu pre túto smutnú sejbu. Tak sa časom u väčšiny ľudstva stala základom všetkého konania túžba po vlastníctve druhých. Počnúc jednoduchým želaním cez chytrosť, stupňujúcu sa v umení prehovárať, až po bezhraničnú závisť neustálej nespokojnosti a až po slepú nenávisť.
Akákoľvek cesta k uspokojeniu bola uznaná ešte za prijateľnú, ak neodporovala príliš očividne pozemským zákonom. Božie prikázanie ostalo v rastúcej ziskuchtivosti nepovšimnuté! Každý sa považoval za čestného, pokiaľ nebol pozemským súdom braný na zodpovednosť. Zabrániť tomu ho ale nestálo veľa námahy; lebo vynaložil tú najväčšiu opatrnosť a ten najostrejší dôvtip rozumu, keď chcel svojich spoluobčanov bezohľadne poškodiť, len čo to bolo nevyhnutné, aby si lacno zaistil nejakú výhodu. Nemyslel nato, že práve to ho v skutočnosti vyjde oveľa drahšie než vyberať všetky pozemské prostriedky! Takzvaný dôvtip sa stal tromfom! Dôvtip v dnešnom ponímaní však v podstate nie je nič iné než výkvet prefíkanosti, či jej vystupňovanie. Podivuhodné však je, že prefíkanému človeku každý prejavuje nedôveru, dôvtipnému však úctu! Túto nezmyselnosť vytvára všeobecný základný postoj. Prefíkaný človek je babrákom v umení uspokojiť svoju žiadostivosť, zatiaľ čo rozumovo dôvtipní ľudia sú v tomto majstrami. Babrák nedokáže svoje chcenie zaodieť do pekných foriem, a zato žne len sústrastné opovrhnutie. Znalcovi však rinie z duší, ktoré holdujú podobným sklonom, ten najzávistlivejší obdiv! Aj v tomto je závisť, pretože na pôde dnešného ľudstva ani obdiv rovnakého druhu nemôže ostať bez závisti. Ľudia nepoznajú túto silnú vzpruhu mnohého zla, dokonca už ani nevedia, že táto závisť v mnohorakých podobách ovláda a riadi ich celé myslenie a konanie v tejto dobe!Sídli v jednotlivých ľuďoch i v celých národoch, riadi štáty, plodí vojny ako aj strany a neustály spor, kdekoľvek sa majú čo i len dve osoby o niečom poradiť!
Kde ostáva poslušnosť voči desiatemu Božiemu prikázaniu, chcelo by sa varovne zvolať štátom! V tej najnemilosrdnejšej žiadostivostisa každý z pozemských štátov usiluje o vlastníctvo toho druhého! Neštítia sa pritom pred vraždou jednotlivca, ani pred masovou vraždou ani pred zotročením celých národov, len aby sa sami vyšvihli k veľkosti. Pekné reči o sebazáchove alebo sebaochrane sú len zbabelé výhovorky, pretože sami jasne cítia, že sa musí niečo povedať, aby sa tieto ohromné zločiny proti prikázaniam Božím trochu oslabili, ospravedlnili!
Nič im to však nepomôže; pretože neúprosné je rydlo, ktoré nerešpektovanie prikázaní Božích vrýva do knihy svetového diania, nepretrhnuteľné sú nitky karmy, ktoré sa upnú na každého jednotlivca, takže ani to najmenšie hnutie jeho myslenia a konania sa nemôže stratiť neodpykané!
Kto dokáže prehliadnuť všetky tieto nitky, ten vidí, aký hrozný súd bol týmto vyvolaný! Zmätok a zrútenie sa toho, čo bolo doposiaľ vybudované, sú len prvými ľahkými dôsledkami tohto najpotupnejšieho znásilnenia desiateho Božieho prikázania! Nik k vám nebude milosrdný, len čo na vás začnú vždy viac a viac doliehať plné dôsledky. Nič iné ste si nezaslúžili. Tým príde len to, čo ste si sami vynútili!
Vyrvite si nekalú túžbu úplne zo svoje duše! Pamätajte, že aj štát sa skladá len z jednotlivcov! Nechajte všetku závisť, nenávisť voči tým ľuďom, ktorí podľa vášho názoru vlastnia oveľa viac než vy sami! Má to svoj dôvod! Že ale nie ste schopní rozpoznať tento dôvod, za to nesiete vy sami celú vinu tým, že ste si dobrovoľne vynútili ohromné a Bohom neželané zúženie svojej schopnosti ponímania, ktoré sa musí prejaviť ako dôsledok vášho neblahého poklonkovania sa rozumu!
Kto sa v novej ríši Božej tu na zemi nechce uspokojiť s postavením, ktoré mu je dané pôsobením vlastných, ním vytvorených vlákien karmy, ten ani nie je hodný danej príležitosti, aby starú ťarchu viny, na ňom spočívajúcu, pomerne ľahko uvoľnil a zároveň duševne ešte dozrel, aby našiel cestu hore do vlasti všetkých voľných duchov, kde vládne len Svetlo a radosť!
Neúprosne bude v budúcnosti každý nespokojenec teraz zahubený ako nepotrebný rušiteľ konečne želaného mieru, ako prekážka zdravého vzostupu! Ak je ale v ňom ešte zdravé jadro, ktoré presvedčivo zaručuje skorý obrat, potom zostane novým pozemským zákonom tak dlho pokorený ku svojmu prospechu a poslednej svojej záchrane, až mu vzíde poznanie pre bezpodmienečnú správnosť múdrej vôle Božej; správnosť tiež pre neho, ktorú doposiaľ v krátkozrakosti svojej duše a ním samým chcenej hlúposti nemohol poznať, že lôžko, na ktorom teraz na zemi leží, si zhotovil sám pre seba ako bezvýhradný následok svojho celého doterajšieho bytia viacerých záhrobných a pozemských životov, nie však slepá ľubovôľa náhody!
Konečne pritom spozná, že pre seba potrebuje práve to a iba to, čo prežíva a kde sa práve nachádza, aj tie pomery, do ktorých sa narodil so všetkým, čo s tým súvisí!
Ak na sebe usilovne pracuje, tak bude postupovať nahor nielen duševne, ale aj pozemsky. Ak si však trucovito chce vynútiť inú cestu, bezohľadne a ku škode svojich blížnych, tak mu to nikdy nebude skutočne na úžitok.
Nesmie povedať, že mu k tomu má a musí dať Boh ešte poznanie, aby ho mohol nasledovať a podľa neho sa zmeniť! Je to len opovážlivosť a nový hriech, keď očakáva alebo dokonca žiada aby sa mu najprv dokázalo, že je so svojim názorom na omyle, aby mohol veriť a presvedčiť sa o opaku! On je to, on jediný, ktorý sa sám učinil celkom nemožným pre poznanie a ktorý sa odchýlil od správnej dráhy, na ktorej spočiatku stál! Možnosti poznania dal mu už Boh so sebou na cestu, ktoré si vyprosil, aby smel po nej ísť! Pretože si ju teraz vo svojej zlej svojvôli hrubo zasypal, má mu Boh teda snáď ako služobník tento nános znovu otvoriť! Detinské počínanie! Práve táto osobitosť, toto požadovanie priťaží človeku teraz najviac pri odpykávaní takto spáchaného rúhania proti Bohu! Hovorím vám: Každému lúpežníkovi je ľahšie oslobodiť sa od viny, než ľudskej duši, ktorá v očakávaní osmeľuje sa žiadať, aby Boh napravil vlastnú a najväčšiu vinu človeka tým, že mu znovu daruje poznanie! Práve to, čo človek sám na seba naložil ako najťažšie bremeno hriechu spôsobom, ktorý sa najviac protivil Božej vôli!
Pre ľudské duše to bude tvrdý zápas, kým sa budú môcť odpútať od navyknutého porušovania desiateho Božieho prikázania, to znamená, kým sa zmenia v tom, že konečne skutočne budú podľa toho žiť v zmýšľaní, v reči a v konaní! Ale na všetkých tých, ktorí to nedokážu, čaká utrpenie a zánik tu na zemi i na onom svete!
Amen!
Z diela Ducha Pravdy
máj 3, 2022 | Posolstvá pre dušu
Téma je trošku filozofická, ale na druhej strane veľmi potrebná a praktická.
Tak čo, zamýšľali ste sa aspoň trošku, ako to je s tým rozumom? 🙂
Ak áno, na čo ste prišli? Bude na tom niečo pravdy? Alebo je to úplná pravda? 🙂 Na čo nám má slúžiť rozum? (Schválne požívam podmienený spôsob „mal by“:-), lebo u väčšiny z nás to vôbec nefunguje 🙂 ).
Stvoriteľ vložil do Stvorenia zákony (fyzikálne, chemické, biologické, astronomické atď) a vďaka nim máme hmotné telo, aby sa náš „nehmotný duch“ mohlo vo svete hmoty prejavovať. S hmotným telom súvisí i nástroj (rozum), ktorý máme používať počúvajúc vnútorný hlas (hlas duše – hlas ducha). Bohom chcená cesta pri konaní, by mala byť: hlas ducha – odovzdanie informácie rozumu – uvedomenie – vykonanie skutku.
Rozum bol Tvorcom daný ako milostivá pomoc k vývoju v hmote. Ale čo sa udialo? Rozum sa chová úplne opačne. Namiesto povznášania ducha nás (nášho ducha) začal dusiť (ty to nedokážeš, ty to nikdy nedosiahneš, to sa Ti nesplní, No určite, už len Teba vyberú…, si nikto, načo niečo chceš, aj tak si Ťa nikto nevšimne, ….atď) . Navonok sa to prejavuje nízkym sebavedomím, strácame vieru, strácame nádej, sme zacyklení v sebe. Dôsledkom je, že náš duch nemôže nájsť spojenie so svetlom. Je potlačený , paralyzovaný. Nemáme radosť, šťastie, ba dokonca necítime ani lásku.
Takže pozor na rozum! („rozumárkovia“:-)). On nie je zlý, len mu nedovoľme vládnuť v našich životoch. Rozum sa má podriadiť a slúžiť duchu.
Jeho úloha je: rozširovať v živote chcenie ku svetlu a tým celé okolie viac a viac zdokonaľovať, a s jeho pomocou máme budovať raj na zemi (tak to malo povodne byť 🙂 ).
Tak poďme maličkými krôčikmi budovať ten náš RAJ 🙂
Tatiana
